Z histórie purpuru
Z histórie purpuru
OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V MEXIKU
„A ty, syn človeka, ty pozdvihni nad Týrom žalospev... Rôznofarebné plátno z Egypta bolo tvojím kusom látky, ktoré ti malo slúžiť za plachtu. Ako kryt tvojej paluby bola modrá niť a na červenofialovo zafarbená vlna [„purpur“, Roháčkov preklad] z ostrovov Eliša... Boli... tvojimi obchodníkmi s nádhernými odevmi.“ — Ezechiel 27:2, 7, 24.
TÝRUS, ktorý leží na území dnešného Libanonu, bol hlavným prístavom starovekej Fenície. V tomto spurnom meste prekvital obchod s purpurovými látkami. Preto sa táto svieža farba stala v Rímskej ríši známou ako týrsky purpur.
Keďže bol purpur drahý, spájal sa s vysokým postavením, dôstojnosťou a bohatstvom. * Keď sa „obyčajný“ človek v starovekom Ríme opovážil obliecť si rúcho, ktoré bolo celé zafarbené najvyberanejším druhom tejto farby, bol podľa cisárskych výnosov vlastizradcom.
Toto špeciálne farbivo sa až dodnes získava v malom množstve z morských mäkkýšov — po kvapke z každého. Týrčania využívali ostranky, najmä ostranku jadranskú a ostranku Murex trunculus, ktoré je možné nájsť na rôznych miestach pri pobreží Stredozemného mora. V závislosti od konkrétneho náleziska sa dali získať rôzne odtiene farbiva.
Purpur v Mexiku
Keď pred niekoľkými storočiami španielski dobyvatelia Južnej Ameriky dostali do rúk tkaniny zafarbené purpurom, udivila ich stálosť tejto farby. Všimli si, že keď tieto látky prali, farba akoby naberala na intenzite. Archeologické dôkazy svedčia o tom, že pôvodní obyvatelia nosili rôzne odevy farbené purpurom.
Pôvodní obyvatelia Mexika, zvlášť Mixtékovia, farbili látky výlučkom z purpurky Purpura patula pansa. Tak ako jej príbuzná ostranka, ktorú využívali Týrčania, aj purpurka produkuje bledý výlučok, ktorý sa pôsobením vzduchu a svetla premení na purpur. Pri farbení tkaniny purpurom netreba použiť ani moridlo — je to teda jedinečné farbivo.
Mixtékovia získavali purpurky z vôd Tichého oceánu. Zatiaľ čo Týrčania a Rimania mäkkýše zabíjali — o čom svedčí kopa prázdnych ulít z tých čias —, Mixtékovia z nich len získavali farbivo. Keď na mäkkýše fúkli, tie uvoľnili vzácnu tekutinu, ktorá kvapla priamo na tkaninu. Potom živočícha vrátili späť do mora. Pôvodní obyvatelia nezískavali z mäkkýšov farbivo počas ich obdobia rozmnožovania, vďaka čomu mäkkýše nevyhynuli.
Ako uviedla Národná komisia pre spoznávanie a využívanie biodiverzity, až do začiatku 80. rokov 20. storočia putovali mixtécki farbiari v období medzi októbrom a marcom 200 kilometrov do zátok Huatulca, aby získali purpur. No ekologickú rovnováhu, ktorá sa udržiavala týmto šetrným postupom, narušila v rokoch 1981 až 1985 jedna zahraničná firma, ktorá bezohľadne využívala tento prírodný zdroj. Výsledkom bolo, že populácia purpuriek poklesla. Preto bola vytvorená oficiálna dohoda, ktorá zakazuje zabíjanie týchto mäkkýšov a povoľuje ich využívanie len pôvodnému obyvateľstvu, a to tradičným spôsobom.
Purpurky sú však stále ohrozené — rozpínajúcim sa cestovným ruchom pri zátokách, v ktorých žijú. Napriek tomu mnohí veria, že tento zaujímavý živočích nevyhynie a bude ďalej poskytovať krásnu farbu.
[Poznámka pod čiarou]
^ 5. ods. Purpur — v podstate zmes modrej a červenej farby — má niekoľko odtieňov od fialovej po tmavočervenú. V staroveku sa slovom „purpur“ označovala aj karmínová farba.
[Obrázok na strane 16]
Purpurka
[Obrázok na strane 16]
Z mäkkýša sa získa výlučok a potom ho vrátia do mora
[Prameň ilustrácie]
© FULVIO ECCARDI
[Obrázok na stranách 16, 17]
Purpurová priadza na tkanie
[Obrázky na strane 17]
Tkanie „posahuanca“ (sukne)