Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Bass Rock — skala, kde sa zhromažďujú suly

Bass Rock — skala, kde sa zhromažďujú suly

Bass Rock — skala, kde sa zhromažďujú suly

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V BRITÁNII

OBROVSKÁ skala, ktorá tvorí ostrov Bass Rock, dosahuje výšku viac ako 100 metrov a má obvod približne jeden a pol kilometra. Vystupuje z mora pri pobreží Škótska severovýchodne od Edinburghu na mieste, kde rieka Forth ústi do zálivu Firth of Forth. Je domovom možno až 100 000 súl bielych, čo je asi jedna desatina svetovej populácie týchto pozoruhodných morských vtákov. *

Začiatkom 20. storočia ľudia zabíjali suly a jedli ich mäso. Tuk používali na lekárske účely a z peria vyrábali matrace a vankúše. Na vyplnenie len jedného matraca bolo potrebných okolo 300 vtákov. Vajcia týchto vtákov sa kedysi považovali za delikatesu, no dnes sa už vo všeobecnosti nepovažujú za vhodné na jedenie.

Suly sa dožívajú až 30 rokov a obyčajne sú celý život verné jednému partnerovi. Sú to sťahovavé vtáky. V januári sa vracajú do toho istého hniezda, ktoré si odhodlane bránia. Hniezda si stavajú z rias a tráv a na skale Bass Rock ich majú nastavané tak nahusto, že je medzi nimi len asi metrový rozstup. Suly uprednostňujú veterné miesta ostrovčeka, lebo vietor im umožňuje vzlietnuť z hniezda priamo nahor, ako aj kolmo doň zosadnúť.

Pozorovanie súl je naozaj zážitok. Keď nasmerujú zobák k oblohe a natiahnu krk, dajú tým najavo, že sa chystajú vzlietnuť. Keď sa pred iným vtákom hlboko uklonia a roztiahnu krídla, je to varovanie, že sú pripravené brániť svoje hniezdo. Pred párením suly šermujú svojimi zobákmi ako mečmi. Samička sa podriadi, až keď ju samec jemne štipne do krku. Suly vychovajú za rok jedno mláďa. Vajíčko striedavo zohrievajú obaja rodičia. Robia to tak, že ho prikrývajú nohami, na ktorých majú plávacie blany.

Dospelá sula biela má perie bielej farby s výnimkou charakteristického čierneho zakončenia krídel, ktorých rozpätie dosahuje približne 1,8 metra. Perie mláďat je, naopak, tmavé, pofŕkané malými bielymi škvrnkami. Po dvanástich týždňoch je mláďa (nazývané guga) ťažšie ako jeho rodičia. Má viacero vrstiev tuku, ktorý mu poslúži ako palivo pri odlete na juh.

Mladé suly sa stávajú nezávislými od rodičov, až keď sa prvý raz ponoria do mora a začnú plávať. No väčšina svoj prvý zostup do vody neprežije, lebo sa musí zošmyknúť zo skaly a pritom si zlomí krídelko alebo nožičku. Tie, ktoré sa bezpečne dostanú na more, sa inštinktívne začnú učiť chytať ryby. Napokon odletia na juh, často až do západnej Afriky, a na Bass Rock sa vrátia väčšinou až o tri-štyri roky.

Vidieť suly, ako sa ponárajú do vody a lovia ryby, je úžasný pohľad. Dosahujú pritom rýchlosť až 100 kilometrov za hodinu. Do vody sa vrhajú z výšky asi 30 metrov a tesne pred ponorením natiahnu krídla dozadu do tvaru šípky. Nozdry majú chránené, aby do nich neprenikla voda, a oči majú pokryté ochrannou blanou. Na hladinu vody často narazia tak prudko, že voda vyšplechne vysoko do vzduchu. Ryby sú prudkým nárazom na hladinu vody niekedy priam ochromené. Ale suly sú pred otrasom chránené vzduchovými komôrkami, ktoré majú pod kožou.

Keď sú suly pod vodou, pri plávaní za korisťou sa poháňajú súčasne krídlami i nohami. Ich jedálniček tvoria makrely, šproty, slede a piesočnice. Dokážu chytať ryby aj 30 hodín v kuse. Niektoré suly odlietajú loviť ryby na východ až k pobrežiu Nórska.

Bass Rock je domovom aj asi desiatich iných druhov morských vtákov. Ale kolónia súl sa tu stále rozširuje, takže pre iné druhy vtákov je ťažké sa tu udržať. V minulosti, asi od 15. storočia, ľudia využívali Bass Rock ako nerušené miesto na modlitby a meditácie. Neskôr bol tento ostrovček opevnený a na nejaký čas sa stal trestaneckou kolóniou. Hoci maják, ktorý tu bol postavený v roku 1902, je už neobývaný, v zálive stále bliká jeho výstražné svetlo.

Záhrada strážcu majáka už dávno zarástla burinou a teraz je dŕžavou súl. Z malého prístavu v North Berwicku sa organizujú obľúbené exkurzie. Návštevníkov prevezú na člnoch okolo ostrovčeka, aby si mohli zblízka pozrieť tieto vtáky. Je to nádherný výlet — samozrejme, ak je more pokojné.

No aj keď zúri búrka, návštevníci nemusia byť sklamaní. Vďaka modernej technike si môžu v Škótskom centre pre morské vtáky v North Berwicku pozrieť videofilm o každej stránke života na ostrovčeku Bass Rock. A tak bez ohľadu na to, ako sa návštevník rozhodne, má možnosť pokochať sa pohľadom na týchto pozoruhodných potápačov zo skaly Bass Rock. Je to naozaj nezabudnuteľný zážitok.

[Poznámka pod čiarou]

^ 3. ods. Latinský názov — Sula bassana alebo novšie Morus bassanus — dostala sula biela práve podľa skaly Bass Rock, ktorá je odpradávna jej domovom.

[Obrázok na strane 27]

Suly pri potápaní dosahujú rýchlosť 100 kilometrov za hodinu

[Prameň ilustrácie]

© NHPA/​Bill Coster

[Pramene ilustrácií na strane 26]

Dve suly: Stefan Ernst/​Naturfoto-Online; pozadie: Jörn Meier/​Naturfoto-Online