Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Chrípka — čo o nej vieme dnes

Chrípka — čo o nej vieme dnes

Chrípka — čo o nej vieme dnes

PÍŠE sa rok 1997. Istý vedec sedí v malej inuitskej dedine Brevig uprostred zamrznutej tundry na Sewardovom polostrove na Aljaške. Pred ním leží telo mladej ženy, ktoré mu z večne zamrznutej pôdy pomohli vykopať Inuiti. Žena bola obeťou chrípky v roku 1918 a odvtedy ležala zamrznutá v pôde.

Je takýto výskum po toľkých rokoch na niečo dobrý? Vedec dúfa, že pôvodca chrípky je stále v pľúcach tejto ženy a že sa dá izolovať a identifikovať pomocou moderných DNA metód. V čom môžu byť tieto informácie užitočné? Kým si na túto otázku zodpovieme, je nutné dozvedieť sa viac o tom, ako vírusy pôsobia a prečo sú také nebezpečné.

Vírus, ktorý môže byť smrteľný

Dnes vieme, že chrípku spôsobuje vírus a že sa môže medzi ľuďmi prenášať kvapôčkami z dýchacích ciest, ktoré sa uvoľňujú pri kašľaní, kýchaní a rozprávaní. Chrípka sa vyskytuje na celom svete, i v trópoch, kde môže prepuknúť hocikedy v roku. Na severnej pologuli trvá chrípkové obdobie od novembra do marca a na južnej pologuli od apríla do septembra.

Najnebezpečnejší chrípkový vírus je vírus typu A, ktorý je v porovnaní s mnohými inými vírusmi malý. Obvykle je guľatý a na jeho povrchu sú výbežky. Keď napadne ľudskú bunku, rozmnožuje sa tak rýchlo, že často sa asi do desiatich hodín uvoľní z bunky 100 000 až milión nových „kópií“ vírusu chrípky.

Desivou vlastnosťou tohto jednoduchého organizmu je jeho schopnosť rýchlo sa meniť. Keďže chrípkový vírus sa rozmnožuje veľmi rýchlo (omnoho rýchlejšie ako vírus HIV), jeho početné „kópie“ nie sú úplne rovnaké. Niektoré sú také odlišné, že ich imunitný systém nezachytí. Preto každý rok čelíme iným vírusom chrípky, a teda novým antigénom — časticiam, ktoré preverujú našu odolnosť. Ak sa antigény zmenia natoľko, že náš imunitný systém nemá proti nim dostatok protilátok, vzniká riziko pandémie.

Navyše, vírusom chrípky sa môžu nakaziť aj zvieratá a v tom spočíva pre ľudí problém. Tvrdí sa, že ošípané môžu byť hostiteľmi vírusov, ktorými sa môžu nakaziť také vtáky, ako sú sliepky a kačice. Ale môžu byť aj hostiteľmi takých vírusov, ktorými sa môžu nakaziť ľudia.

Preto ak sa ošípaná nakazí oboma typmi vírusov — vírusom, ktorý je nákazlivý pre zvieratá, i vírusom, ktorý bežne postihuje ľudí —, gény oboch kmeňov vírusov sa môžu skombinovať. Výsledkom môže byť úplne nový kmeň chrípky, proti ktorému ľudia nemajú protilátky. Podľa niektorých sú možným zdrojom nových kmeňov chrípky poľnohospodárske komunity, v ktorých žijú ľudia v tesnej blízkosti hydiny a ošípaných — ako to často býva napríklad v Ázii.

Prečo bola španielska chrípka taká nákazlivá?

Teraz je tu otázka: Ako sa mohlo stať, že vírus chrípky v rokoch 1918 – 1919 spôsoboval zápal pľúc, na ktorý umreli mnohí mladí ľudia? Hoci sa z toho obdobia nezachoval žiaden živý vírus, vedci boli dlho presvedčení, že ak by sa im podarilo nájsť zmrznutú vzorku tohto vírusu, mohli by z nej izolovať neporušenú RNA a zistiť, prečo tento kmeň usmrtil toľko ľudí. Do istej miery sa im to už podarilo.

Vďaka zmrznutej vzorke z Aljašky, o ktorej sa písalo v úvode tohto článku, bol tím vedcov schopný identifikovať a zostaviť genetický profil väčšiny génov chrípkového vírusu z rokov 1918 – 1919. Vedci zatiaľ nezistili, prečo bola táto chrípka taká smrteľná. No je zjavné, že išlo o podobný kmeň vírusu chrípky, aký napáda ošípané a vtáky.

Mohlo by sa to zopakovať?

Podľa mnohých odborníkov nie je otázne, či sa takýto nebezpečný vírus vráti, ale kedy ako. Niektorí očakávajú veľké prepuknutie chrípky každých asi 11 rokov a veľmi vážne približne každých 30 rokov. Podľa týchto predpovedí ľudstvo čoskoro čaká ďalšia pandémia.

Lekársky časopis Vaccine v roku 2003 uviedol: „Od poslednej pandémie chrípky uplynulo už 35 rokov a podľa spoľahlivých záznamov najdlhší interval medzi pandémiami je 39 rokov.“ V článku sa ďalej písalo: „Vírus pandémie sa môže objaviť v Číne alebo v nejakej krajine blízko nej a môže byť nositeľom povrchových antigénov alebo faktorov virulencie, ktoré budú pochádzať z vírusov chrípky zvierat.“

V spomínanom článku v časopise Vaccine bola o tomto víruse takáto predpoveď: „Bude sa rýchlo šíriť po celom svete. Vznikne niekoľko vĺn nákazy. Vírusom sa rýchlo nakazia všetky vekové skupiny a nastane rozsiahle narušenie spoločenskej a ekonomickej aktivity vo všetkých krajinách. Vo väčšine vekových skupín, ak nie vo všetkých, bude umierať obrovské množstvo ľudí. Nie je pravdepodobné, že zdravotníctvo i v najviac ekonomicky rozvinutých krajinách bude schopné zabezpečiť primeranú zdravotnú starostlivosť.“

Nakoľko vážny je tento scenár? John M. Barry, autor knihy The Great Influenza, uviedol tento pohľad: „Terorista s nukleárnou zbraňou je nočnou morou každého politika. Rovnakou nočnou morou by mala byť aj nová pandémia chrípky.“

Aké prostriedky proti chrípke sú dostupné?

Možno sa pýtate: ‚Neexistujú už vari účinné spôsoby liečby?‘ Je pravda, že antibiotiká môžu znížiť počet úmrtí na sekundárny zápal pľúc vyvolaný baktériami a niektoré lieky môžu byť účinné proti niektorým kmeňom chrípky. Existujú tiež vakcíny, ktoré môžu byť v boji proti vírusu chrípky užitočné, ak sa zistia tie správne kmene chrípky a ak očkovanie prebehne včas. V čom je teda problém?

Dejiny očkovania proti chrípke sú poškvrnené takými prípadmi, ako bola nešťastná epizóda chrípky ošípaných v roku 1976 alebo nedostatok vakcín v roku 2004. A hoci od prvej svetovej vojny medicína zaznamenala významný pokrok, lekári stále nemajú žiaden liek proti silnému vírusu.

A tak sa vynára znepokojujúca otázka: Mohla by sa situácia z rokov 1918 – 1919 zopakovať? Všimnite si myšlienku z jednej eseje, ktorú uverejnil londýnsky Národný inštitút pre medicínsky výskum: „Dnes sú tu v niektorých ohľadoch podobné podmienky ako v roku 1918: vďaka rozvinutej doprave sa vo veľkom cestuje po celom svete; existuje veľa oblastí zmietaných vojnou, s čím sú spojené problémy podvýživy a nedostatočnej hygieny; počet obyvateľov sveta vzrástol na šesť a pol miliardy a väčšina z týchto ľudí žije v mestách, kde veľakrát zlyháva systém odstraňovania odpadu.“

Jeden uznávaný odborník v Spojených štátoch uviedol: „Jednoducho povedané, každým rokom sme bližšie k ďalšej pandémii.“ Ale znamená to, že budúcnosť je pochmúrna či dokonca beznádejná? Nie!

[Obrázok na strane 8]

Nové kmene chrípky sa môžu šíriť z poľnohospodárskych komunít

[Prameň ilustrácie]

BAY ISMOYO/​AFP/​Getty Images

[Obrázok na stranách 8, 9]

Vírus chrípky typu A

[Prameň ilustrácie]

© Science Source/​Photo Researchers, Inc

[Obrázok na strane 9]

Výskumníci skúmajú vzorky vírusu z roku 1918 – 1919

[Prameň ilustrácie]

© TOUHIG SION/​CORBIS SYGMA