Najhoršia nákaza v dejinách

V OKTÓBRI 1918 vo svete ešte zúrila prvá svetová vojna. Hoci bol koniec bojov na obzore, stále pretrvávala cenzúra správ. A tak správu o tom, že civilistov na mnohých miestach postihuje choroba, na ktorú vo veľkom umierajú, oznámilo Španielsko, ktoré sa nezúčastnilo vojny. Tak vznikol pojem španielska chrípka, ktorý navždy zostane v pamäti ľudstva ako pomenovanie tejto nákazy.

Pandémia vypukla v marci roku 1918. * Podľa mnohých bádateľov sa chrípka objavila najprv v štáte Kansas v Spojených štátoch. Odtiaľ ju do Francúzska zjavne preniesli americkí vojaci. Náhle vzrástol počet ľudí, ktorí umreli na chrípku. Potom sa v júli roku 1918 zdalo, že tá najhoršia kríza už pominula. Lekári si vtedy neuvedomovali, že pandémia len naberá silu na väčší útok.

Keď sa 11. novembra 1918 skončila prvá svetová vojna, ľudia sa tešili. No takmer v tom istom čase prepukla na celom svete ničivá nákaza. Bola to príšera, o ktorej hovorili titulky novín na celom svete. Len málo ľudí v tom čase chrípka nepostihla. Všetci žili v strachu. Jeden uznávaný odborník na chrípku sa vyjadril: „Očakávaná dĺžka života klesla v Spojených štátoch v roku 1918 o 10 rokov.“ Čím bola táto choroba odlišná od iných chorôb?

 Neobyčajná nákaza

Bolo veľmi znepokojujúce, aký rýchly spád mala táto chrípka oproti iným nákazám. Túto rýchlosť opisuje John M. Barry v nedávno publikovanej knihe The Great Influenza (Veľká chrípka), keď cituje jeden písomný záznam: „V Riu de Janeiro sa istý muž úplne normálnym hlasom na niečo opýtal Cira Viera Da Cunhu, študenta medicíny, ktorý čakal na električku, a náhle padol mŕtvy; v juhoafrickom Kapskom Meste Charles Lewis nastúpil do električky, ktorá ho mala odviezť domov, asi päť kilometrov odtiaľ. Vtom sprievodca padol mŕtvy. Kým prešli tých päť kilometrov, v električke umrelo šesť ľudí vrátane vodiča.“ Všetci zomreli na chrípku.

Ďalšou črtou bol strach — strach z neznámeho. Vedci nevedeli povedať, čo zapríčinilo chorobu a ako sa vlastne šíri. Na ochranu zdravia verejnosti bola v prístavoch vyhlásená karanténa a kiná, kostoly a iné miesta, kde sa zhromažďovali ľudia, boli zatvorené. Napríklad v San Franciscu (Kalifornia, USA) úradníci všetkým ľuďom nariadili, aby nosili rúška z gázy. Ktokoľvek nemal na verejnosti rúško, mohol dostať pokutu alebo byť uväznený. No akoby nič neúčinkovalo. Tieto opatrenia boli nedostatočné a boli zavedené príliš neskoro.

Ľudia mali strach aj z toho, že chrípka pustošila bez rozdielu. Dodnes nie je jasné, prečo pandémia roku 1918 postihovala v prvom rade zdravých mladých ľudí, a nie starších ľudí.  Väčšina z tých, ktorí zomreli na španielsku chrípku, bola vo veku 20 až 40 rokov.

Navyše, bola to skutočne celosvetová epidémia. Dostala sa dokonca až na tropické ostrovy. Do Západnej Samoy (dnes známa ako Samoa) sa dostala loďou 7. novembra 1918 a za dva mesiace na ňu zomrelo 20 percent z 38 302 obyvateľov. Chrípka dramaticky poznačila každú väčšiu krajinu sveta.

Táto pohroma bola nezvyčajná aj svojou ničivosťou. Napríklad v začiatkoch mimoriadne ťažko postihla Philadelphiu (Pensylvánia, USA). V polovici októbra 1918 tam bol vážny nedostatok rakiev. „Jeden výrobca povedal, že by mohol predať 5000 rakiev za dve hodiny, keby ich mal. Niekedy bolo v mestskej márnici desaťkrát viac tiel než rakiev,“ hovorí historik Alfred W. Crosby.

V pomerne krátkom čase zomrelo na chrípku viac ľudí než na akúkoľvek podobnú pandémiu v ľudských dejinách. Podľa bežných odhadov bolo na celom svete 21 miliónov obetí, no niektorí dnešní odborníci považujú toto číslo za nízke. Niektorí epidemiológovia dnes tvrdia, že je pravdepodobnejšie, že chrípka si vyžiadala 50 až 100 miliónov životov! Už spomínaný John M. Barry napísal: „Na chrípku zomrelo za rok viac ľudí, než ich v stredoveku zomrelo na čiernu smrť za 100 rokov; za 24 týždňov na ňu zomrelo viac ľudí než na AIDS za 24 rokov.“

Je to priam neuveriteľné, no približne za jeden rok zomrelo na španielsku chrípku viac Američanov, než ich zomrelo v bojoch v oboch svetových vojnách. Gina Kolatová, autorka knihy o chrípke, sa vyjadrila: „Ak by k takejto pohrome došlo dnes a zahynulo by na ňu rovnaké percento obyvateľov Spojených štátov, zomrelo by 1,5 milióna Američanov, čo je viac než počet ľudí, ktorí za jediný rok zomrú na srdcové choroby, rakovinu, mozgovú príhodu, chronické choroby pľúc, AIDS a Alzheimerovu chorobu dohromady.“

Skrátka, španielska chrípka bola najničivejšou pandémiou v ľudských dejinách. Akú pomoc poskytla veda?

Veda bola bezmocná

Kým sa začala prvá svetová vojna, zdalo sa, že medicína urobila veľký pokrok v boji proti chorobám. Dokonca cez vojnu sa lekári pýšili tým, ako úspešne obmedzili účinky infekčných chorôb. V tom čase časopis pre ženy The Ladies Home Journal uviedol, že v domovoch Američanov už netreba mať miestnosť na poslednú rozlúčku s mŕtvym pred pohrebom. A vraj takáto predizba sa odteraz môže nazývať obývačkou (v angličtine „miestnosť pre život“). No zrazu prepukla španielska chrípka a medicína bola takmer úplne bezmocná.

Alfred W. Crosby napísal: „Všetci lekári v roku 1918 mali účasť na najväčšom zlyhaní medicíny 20. storočia, alebo ak berieme do úvahy celkový počet mŕtvych, najväčšieho zlyhania medicíny všetkých čias.“ Aby sme však nezhŕňali všetku vinu na hlavu lekárov, spomeňme vyjadrenie Johna M. Barryho: „Vedci si v tom čase plne uvedomovali rozsah tejto hrozby, vedeli, ako liečiť mnohé druhotné pneumónie vyvolané baktériami, a poskytovali rady, ktoré mohli zachrániť život desaťtisícom Američanov. Politici tieto rady nebrali do úvahy.“

Čo sa o tejto hroznej pandémii vie dnes, asi po 85 rokoch? Čo ju zapríčinilo? Mohla by sa vrátiť? Ak áno, bude možné proti nej úspešne bojovať? Niektoré odpovede vás možno prekvapia.

[Poznámka pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 6]

Väčšina z tých, ktorí zomreli na španielsku chrípku, bola vo veku 20 až 40 rokov

[Obrázok na strane 4]

Študenti v roku 1919, Canon City (Colorado, USA)

[Prameň ilustrácie]

S láskavým dovolením Colorado Historical Society, 10026787

[Obrázok na stranách 4, 5]

Policajt

[Prameň ilustrácie]

Photo by Topical Press Agency/​Getty Images

[Obrázok na strane 5]

Hráči bejzbalu s ochranným rúškom

[Prameň ilustrácie]

© Underwood & Underwood/​CORBIS