Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Prekvapivé objavy na rovníku

Prekvapivé objavy na rovníku

Prekvapivé objavy na rovníku

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V EKVÁDORE

NA PRESTÍŽNEJ Akadémii vied v Paríži sa v roku 1735 viedla živá debata o presnom tvare Zeme. Zástancovia teórií Isaaca Newtona tvrdili, že Zem je guľa, ktorá je mierne sploštená na póloch. Zástancovia Cassiniho myšlienkového smeru vraveli, že Zem je sploštená na rovníku.

Preto boli v roku 1736 vyslané dve výpravy, aby zmerali zakrivenie Zeme. Jedna išla do Laponska smerom na severný pól a druhá do dnešného Ekvádoru k rovníku. * Výskum potvrdil názor Newtonových stúpencov.

V roku 1936 bol neďaleko Quita, hlavného mesta Ekvádoru, na pamiatku 200. výročia tejto francúzskej misie postavený pamätník, ktorý sa nazýva Stred sveta. Je na mieste, ktoré spomínaní francúzski vedci v 18. storočí označili za nultý stupeň zemepisnej šírky, teda za rovník. Dodnes prichádza k tomuto pamätníku nesčíselne veľa turistov. Tu sa môžu postaviť na rovník obkročmo, a tak stáť jednou nohou na severnej a druhou na južnej pologuli. Alebo nie?

Veru nie. Nedávne objavy ukázali, že rovník neprechádza presne tadiaľ. Skutočná poloha rovníka sa prekvapivo presne zhoduje s polohou, ktorú poznali pôvodní obyvatelia tejto oblasti stáročia pred príchodom francúzskych bádateľov. Ako je to možné?

Skutočný rovník

V roku 1997 boli na vrchu Catequilla severne od Quita objavené zdanlivo bezvýznamné ruiny polkruhovitého múru. Použitím satelitnej technológie globálneho polohového systému (GPS) bádateľ Cristóbal Cobo zistil, že jeden koniec tohto múru bol postavený presne na rovníku. *

Polohu múru na rovníku by niekto mohol ľahko označiť za náhodu. No myslená čiara, ktorá spája oba konce múru, zviera s rovníkom 23,5-stupňový uhol. To je takmer taký istý uhol, pod akým je naklonená zemská os! * Navyše, jeden koniec tejto spojnice smeruje k východu slnka v deň decembrového slnovratu a druhý koniec k západu slnka v deň júnového slnovratu. Ďalšie objavy nedali na seba dlho čakať.

Z vrcholu Catequilly výskumníci pomocou teodolitu zistili, že pyramídy v Cochasquí z obdobia pred érou Inkov stáli v jednej línii a v smere, v ktorom vychádza slnko v deň júnového slnovratu. * Významné je i to, že ďalšie archeologické nálezisko, Pambamarca, sa nachádza v smere východu slnka v deň decembrového slnovratu.

Mohla byť Catequilla strediskom pozorovaní oblohy? Boli ďalšie stavby postavené výhradne podľa astronomických výpočtov, ktoré sa robili v tomto stredisku?

Ďalšie prekvapivé objavy

S pribúdajúcimi údajmi sa na mape začal vynárať nejaký obrazec — osemcípa hviezda. Tento obrazec je možné nájsť na starovekej keramike a často sa vysvetľuje ako jednoduché zobrazenie slnka, pretože pôvodní obyvatelia tejto krajiny uctievali slnko. Po preskúmaní úlomkov keramiky, ktoré boli vykopané na Catequille, sa zistilo, že pochádzajú z obdobia asi pred tisíc rokmi. Až dodnes domorodé kmene votkávajú osemcípu hviezdu do tapisérií a oblečenia, tak ako to robili ich predkovia. No ich predkovia zrejme pripisovali tomuto obrazcu viac, než sa bežne predpokladá.

V rámci projektu Quitsa-to, ktorý vedie Cristóbal Cobo, sa zhromažďujú presvedčivé dôkazy o tom, že pôvodní obyvatelia boli bystrými astronómami. * Keď sa poloha vyše 12 archeologických nálezísk a mnohých starovekých miest zaznačí do mapy, vytvárajú nad rovníkom dokonalý astronomický obrazec hviezdy s Catequillou uprostred.

Ešte viac udivuje skutočnosť, že lokalita ešte neobjavených ruín sa dala predpokladať. Ako? V septembri 1999 bolo v rámci projektu Quitsa-to odporučené, aby sa vykopávky urobili v štvrti Quita nazývanej Altamira, na jednej z línií vychádzajúcich z Catequilly pod uhlom 23,5 stupňa. Tam objavili veľké pohrebisko a množstvo keramiky z koloniálneho, inkského a predinkského obdobia.

Niektoré línie vychádzajúce z Catequilly prechádzajú cez kostoly, ktoré boli postavené v období španielskeho kolonializmu. Cristóbal Cobo vysvetľuje, že mestská rada Limy v roku 1570 trvala na tom, aby ‚na všetkých pohanských „guacas“ a na miestach uctievania, ktoré slúžili domorodcom, boli postavené kostoly, kláštory, kaplnky a kríže‘. Prečo?

Španielska koruna považovala tieto miesta uctievania za pohanské. Preto boli zničené a na ich mieste boli postavené katolícke kostoly. Keď boli na mieste starovekých chrámov slnka postavené kostoly, bolo ľahšie obrátiť pôvodných obyvateľov na katolicizmus.

Kostolom sv. Františka v starej štvrti Quita, ktorý je z obdobia kolonializmu, prechádza jedna línia vychádzajúca z Catequilly. Kostol bol postavený v 16. storočí na stavbe z predinkského obdobia a bol vybudovaný tak, že lúče vychádzajúceho slnka v deň decembrového slnovratu prenikajú kupolou a osvetľujú trojuholník nad oltárom. Ako slnko stúpa vyššie, svetelný lúč sa posúva nižšie a trblietavým jasom osvetľuje tvár na obraze s názvom „Boh Otec“. Tento efekt vzniká presne na decembrový slnovrat! Aj v iných miestnych kostoloch boli do stavby zakomponované takéto svetelné efekty, aby domorodci uctievajúci slnko prijali katolicizmus.

Ako to vedeli?

Ako mohla táto staroveká civilizácia vedieť, že Catequilla je „stred sveta“? Existuje jediné miesto, kde napoludnie počas rovnodennosti nevrhajú predmety žiaden tieň: rovník. Preto výskumníci zapojení do projektu Quitsa-to predpokladajú, že starovekí obyvatelia pozorne sledovali tiene, ktoré im naznačili polohu rovníka.

Okrem toho vrch Catequilla je prírodné astronomické observatórium, ktoré nemohlo uniknúť pozornosti ľudí uctievajúcich slnko. Vrch dosahuje od svojho úpätia výšku 300 metrov a leží medzi východnými a západnými hrebeňmi Ánd. Na tomto pôsobivom pozadí mohli dávni ľudia nájsť oporné body na pozorovanie každodenného východu a západu slnka. Napríklad na východnom horizonte sa do výšky takmer 6000 metrov týčia veľkolepé zasnežené sopky Cayambe a Antisana — zreteľné body pri sledovaní pohybu slnka.

Z vrchu Catequilla sa tiež naskytá neobmedzený rozhľad na asi 20 starovekých miest a asi 50 archeologických nálezísk, ktoré sú viditeľné aj bez použitia optických prístrojov. Navyše, z Catequilly vidno aj južnú, aj severnú oblohu, pretože tento vrch leží na nultej rovnobežke. Catequilla sa môže právom nazývať stred sveta, pretože na rovníku nie je žiadne iné miesto, ktoré by malo všetky tieto výhody a ktoré by bolo v nadmorskej výške 3000 metrov.

Rovník väčšinou prechádza oceánom alebo tropickou džungľou, kde vegetácia znemožňuje pozorovanie nebeských telies. Navyše, vegetácia neposkytuje stabilné oporné body, z ktorých by sa dali vyvodzovať závery, pretože lístie sa neustále mení, keď rastie a odumiera. Len v Keni sú pri rovníku vrchy, ale nie sú vsadené medzi horské hrebene, ako je to v prípade Catequilly. Áno, Catequilla má výnimočnú polohu a jedinečne sa hodí na pozorovanie oblohy.

Kto boli títo pozorovatelia?

Kto boli títo starovekí astronómovia? Podľa výskumníkov z tímu Cristóbala Coba to mohli byť pôvodné kmene, napríklad Quitu a Cara. No výskum je len v začiatkoch a zostáva odhaliť ešte veľa nového.

Zjavné sú však niektoré základné zásady, ktorými sa riadili pôvodní obyvatelia. Pochopenie zdanlivého pohybu slnka potrebovali na tvorbu kalendárov užitočných pre poľnohospodárstvo. Keďže slnko je na udržanie života veľmi dôležité, nie div, že ho uctievali. A tak sa pozorovanie slnka a výpočty dostali zo svetskej do posvätnej roviny.

Zjavne to bola náboženská horlivosť, ktorá viedla tento ľud k dôkladnému skúmaniu oblohy a svetelných telies. Na základe takéhoto skúmania dospeli za stáročia k pôsobivým astronomickým poznatkom, ktoré nám až dnes odhaľujú prekvapivé objavy z okolia Catequilly.

[Poznámky pod čiarou]

^ 4. ods. „Ekvádor“ znamená v španielčine „rovník“.

^ 8. ods. Pomocou GPS sa zistilo, že známy Stred sveta leží 300 metrov na juh od skutočného rovníka.

^ 9. ods. Sklon zemskej osi je 23,45 stupňa.

^ 10. ods. Inkovia vpadli do dnešného Ekvádoru asi v roku 1470 a zabrali ho na pomerne krátke obdobie, približne do roku 1532, keď sa začalo obdobie koloniálnej nadvlády Španielska.

^ 14. ods. Názov „Quitsa-to“ pochádza z jazyka Cáčilov a znamená „stred sveta“. Niektorí sú presvedčení, že z tohto názvu je odvodené pomenovanie mesta Quito.

[Rámček/nákres na strane 23]

Slnovrat a rovnodennosť

Keďže zemská os je naklonená o 23,5 stupňa, slnko každý deň nevychádza a nezapadá na tom istom mieste. Skôr sa pozvoľna pohybuje severne a južne od rovníka. Samozrejme, je to len zdanlivý pohyb, pretože je to Zem, ktorá mení svoju polohu na svojej ročnej ceste okolo Slnka.

Raz ročne, keď sa Zem pri svojej rotácii okolo Slnka dostane do takej polohy, že severná pologuľa je najviac privrátená smerom k Slnku, vyjde slnko v najsevernejšom bode: 23,5 stupňa severne od rovníka. Tento jav nastáva okolo 21. júna. Keď je južná pologuľa najviac privrátená k Slnku, slnko vychádza v najjužnejšom bode: 23,5 stupňa južne od rovníka. Tento jav nastáva okolo 21. decembra. Oba tieto najvzdialenejšie body sa označujú ako slnovratové body (letný a zimný slnovrat).

Presne v polovici medzi slnovratmi sa Zem nachádza v takej polohe, že slnečné lúče dopadajú kolmo na rovník. Tento jav je známy ako rovnodennosť. Vtedy je deň rovnako dlhý ako noc všade na zemi. Okolo 20. marca a 21. septembra vychádza slnko presne na východe, na rovníku svieti 12 hodín a zapadá presne na západe. Napoludnie v dňoch rovnodennosti je slnko nad rovníkom v zenite a žiadne predmety nevrhajú tieň.

[Nákres]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Slnovrat

20., 21., 22. alebo 23. decembra

Rovnodennosť

19., 20. alebo 21. marca

Slnovrat

20., 21. alebo 22. júna

Rovnodennosť

21., 22., 23. alebo 24. septembra

[Obrázok na stranách 24, 25]

Vrch Catequilla. Na jeho vrchole sú staroveké ruiny, ktoré stoja na rovníku

[Obrázok na strane 25]

Mnohé archeologické náleziská a staroveké mestá sú presne zoradené na astronomickom obrazci hviezdy

[Obrázky na strane 25]

Osemcípa hviezda, ktorú možno vidieť na starovekej keramike a tapisériách