Mikael Agricola — „Muž úsvitu“

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! VO FÍNSKU

„Žiadna kniha nemala na kultúru, hodnoty a zmýšľanie Fínov taký hlboký a ďalekosiahly vplyv ako Biblia.“ — „Biblia 350 — Suomalainen Raamattu ja Suomen kulttuuri“.

MÁTE prístup k Biblii vo vlastnom jazyku? Je veľmi pravdepodobné, že áno. Veď Biblia — celá alebo jej časti — je dostupná vo vyše 2000 jazykoch. A to nie je náhoda. V priebehu dejín množstvo mužov a žien aj napriek veľkým prekážkam namáhavo pracovalo na prekladaní Biblie do národných jazykov. Jedným z nich bol Mikael Agricola.

Agricola bol učenec, ktorý sa podujal preložiť Bibliu do fínčiny. Súbor jeho literárnych diel pomohol vyformovať fínsku kultúru, ako ju poznáme dnes. Niet sa preto čo diviť, že ho označujú za Muža úsvitu!

Mikael Agricola sa narodil okolo roku 1510 v dedine Torsby v južnom Fínsku. Jeho otec vlastnil farmu, čo vysvetľuje pôvod priezviska Agricola, ktoré pochádza z latinského slova pre slovo „farmár“. Agricola vyrastal v dvojjazyčnom prostredí, takže pravdepodobne hovoril po švédsky i po fínsky. Svoje jazykové znalosti si rozšíril vo Vyborgu, kde navštevoval latinskú školu. Neskôr sa presťahoval do mesta Turku, v tom čase administratívneho centra Fínska, kde pracoval ako tajomník fínskeho katolíckeho biskupa Marttiho Skytteho.

Náboženská a politická klíma v jeho dňoch

V tomto období Agricolovho života vládol v Škandinávii nepokoj. Švédsko sa snažilo vymaniť z kalmarskej únie, ktorú tvorili škandinávske krajiny. V roku 1523 bol za švédskeho kráľa korunovaný Gustáv I. Vasa. To malo veľký vplyv na Fínsko, ktoré bolo v tom čase švédskou provinciou.

Nový kráľ bol rozhodnutý upevniť svoju moc. Aby dosiahol svoj cieľ, prijal reformáciu, ktorá sa šírila severnou Európou. Tým, že vo svojom kráľovstve zmenil náboženstvo z katolíckeho na luteránske, pretrhol putá s Vatikánom, podkopal autoritu katolíckych biskupov a zmocnil sa majetku katolíckej cirkvi. Dodnes sa väčšina obyvateľov Švédska a Fínska hlási k luteránskemu náboženstvu.

 Jedným z dôležitých cieľov protestantizmu bolo, aby sa bohoslužby konali v jazyku ľudu, a nie v latinčine. A tak v roku 1526 vyšli Kresťanské grécke Písma, čiže „Nový zákon“, vo švédčine. Protestantizmus vo Fínsku bol však značne slabší. V tom čase nebol veľký záujem o preklad Biblie do fínčiny. Prečo?

‚Ťažká a nepríjemná‘ práca

Jedným z hlavných dôvodov bolo, že vo fínčine neboli takmer žiadne literárne diela. Do polovice 15. storočia bolo v tomto jazyku napísaných len niekoľko katolíckych modlitieb. Preto skôr ako bolo možné preložiť do fínčiny Sväté Písmo, bolo potrebné vytvoriť písomnú podobu mnohých slov, ako aj vymyslieť úplne nové slová a slovné spojenia. To všetko bez pomoci učebníc jazyka. Agricola sa napriek tomu pustil do prekladu Biblie!

V roku 1536 fínsky katolícky biskup Skytte poslal Agricolu do nemeckého Wittenbergu, aby získal lepšie vzdelanie v teológii a v jazyku. Práve v tomto meste vraj Luther 20 rokov predtým pribil na dvere zámockého kostola svojich známych 95 téz.

Vo Wittenbergu Agricola okrem toho, že študoval teológiu a jazyk, urobil aj niečo navyše. Pustil sa do mimoriadne náročnej úlohy preložiť Bibliu do fínčiny. V roku 1537 v liste švédskemu kráľovi napísal: „Pokiaľ bude Boh viesť moje štúdiá, budem sa usilovať, podľa toho, ako som začal, pokračovať v preklade Nového zákona do jazyka fínskeho ľudu.“ Po návrate do Fínska pokračoval v prekladaní a zároveň pracoval ako principál školy.

Pre Agricolu bolo prekladanie Biblie rovnako úmorné, ako bolo pre iných raných prekladateľov. Dokonca aj Luther povedal: „Aké ťažké a nepríjemné je nútiť hebrejských pisateľov, aby hovorili po nemecky!“ Agricola, samozrejme, mohol využiť preklady iných, ale hlavnou prekážkou, ktorá pred ním stála, bol fínsky jazyk, ktorý v podstate neexistoval v písomnej podobe.

Agricola akoby staval dom bez architektonického plánu a z materiálu, ktorého je málo a je roztrúsený na rôznych miestach. Čo s tým urobil? Začal tým, že z rôznych fínskych dialektov pozbieral slová a zapísal ich tak, ako sa vyslovovali. Pravdepodobne to bol Agricola, kto vytvoril fínske slová pre „vládu“, „pokrytca“, „rukopis“, „vojenskú silu“, „vzor“ a „znalca Písma“. Vytvoril zložené a odvodené slová, pričom niektoré si vypožičal z iných jazykov, hlavne zo švédčiny. K takým slovám patria enkeli (anjel), historia (história), lamppu (lampa), marttyyri (martýr) a palmu (palma).

Božie Slovo pre fínsky ľud

Nakoniec v roku 1548 vydal Agricola prvú časť Biblie Se Wsi Testamenti (Nový zákon). Niektorí sú presvedčení, že tento preklad bol dokončený už päť rokov predtým, ale pre nedostatok  peňazí sa jeho vydanie oddialilo. Veľkú časť tlače podľa všetkého financoval sám Agricola.

O tri roky Agricola vydal Dauidin Psaltari (Dávidov žaltár), ktorý pravdepodobne preložil s pomocou kolegov. Viedol tiež práce na preklade niektorých častí Mojžišových kníh a iných kníh Hebrejských Písiem.

Agricola bol skromný a uvedomoval si svoje obmedzenia. Preto otvorene napísal: „Kiež žiaden kresťan, nábožný človek ani akýkoľvek čitateľ tejto Svätej knihy nie je vyvedený z miery, ak sa v tomto začiatočníckom preklade vyskytne niečo chybné či zvláštne, nepekné alebo niečo vyjadrené novým spôsobom.“ Napriek akýmkoľvek nedostatkom, ktoré možno nájsť v Agricolovom preklade, je jeho vytrvalosť a horlivosť, s akou sa snažil sprístupniť Bibliu bežným ľuďom, veľmi chvályhodná.

Dedičstvo po Agricolovi

Začiatkom roku 1557 bol Agricola — ktorý bol vtedy už luteránom a ako biskup pôsobil v Turku — zvolený do delegácie vyslanej do Moskvy, aby vyriešila spor o hranice medzi Švédskom a Ruskom. Misia bola úspešná. No drsné podmienky na spiatočnej ceste zjavne spôsobili, že Agricola nečakane ochorel. Zomrel cestou domov vo veku asi 47 rokov.

Agricola počas svojho relatívne krátkeho života vydal vo fínčine približne desať publikácií, ktoré mali dokopy asi 2400 strán. Napriek tomu sú mnohí presvedčení, že tento „Muž úsvitu“ podnietil rozkvet fínskej kultúry. Od tých čias zaznamenal fínsky jazyk a ľud veľký pokrok na poli umenia a vedy.

Čo je dôležitejšie, Mikael Agricola priniesol iný druh úsvitu, keď fínskemu ľudu urobil jasnejším svetlo Božieho Slova. To vyjadruje aj pamätná báseň v latinčine, ktorú preňho napísali po smrti: „Nezanechal po sebe obvyklý testament. Testamentom by mohlo byť jeho dielo — preložil sväté knihy do fínčiny — a to dielo je hodné veľkej chvály.“

[Rámček/obrázok na strane 23]

Biblia vo fínčine

Prvá úplná Biblia vo fínčine bola vydaná v roku 1642 a do veľkej miery bola založená na diele Mikaela Agricolu. Časom sa stala oficiálnou Bibliou luteránskej cirkvi vo Fínsku. V priebehu rokov bol text podrobený niekoľkým menším revíziám, ale až do roku 1938 zostal v podstate nezmenený. Posledný revidovaný preklad vyšiel v roku 1992.

Okrem neho je vo fínčine už iba jeden úplný preklad Biblie — Preklad nového sveta Svätých písiem, ktorý vydali Jehovovi svedkovia v roku 1995. Už 20 rokov predtým, v roku 1975, svedkovia vydali svoj preklad Kresťanských gréckych Písiem. Preklad nového sveta Svätých písiem je natoľko verný pôvodnému textu, ako je to len možné. Dodnes bolo vytlačených asi 130 000 000 kusov.

[Obrázok na strane 22]

Mikael Agricola a prvá Biblia vo fínčine. Pohľadnica z roku 1910

[Prameň ilustrácie]

National Board of Antiquities/​Ritva Bäckman

[Obrázok na strane 23]

Agricolov „Nový zákon“

[Prameň ilustrácie na strane 21]

National Board of Antiquities