Pleseň — priateľ i nepriateľ

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! VO ŠVÉDSKU

Niektoré plesne môžu zachrániť život, iné môžu zabiť. Niektoré dodávajú chuť syrom a vínu, iné sú jedovaté. Niektoré rastú na kmeňoch stromov, iné sa šíria v kúpeľniach a zamorujú knihy. Plesne sú úplne všade — možno práve keď čítate túto vetu, vdychujete ich výtrusy.

POCHYBUJETE, že plesne sú všade okolo nás? Nechajte krajec chleba len tak voľne položený alebo ho dajte hoci aj do chladničky. Nebude trvať dlho a objavia sa na ňom jemné chumáčiky — pleseň!

Čo je pleseň?

Plesne sa zaraďujú k hubám, kam patrí viac ako 100 000 druhov plesní, húb a kvasiniek. Len približne o 100 predstaviteľoch tejto skupiny je známe, že spôsobujú ľuďom a zvieratám choroby. Mnohé huby hrajú dôležitú úlohu v potravinovom reťazci — rozkladajú odumretú organickú hmotu na dôležité prvky, ktoré môžu využiť rastliny. Iné pracujú v symbióze s rastlinami a pomáhajú im získať z pôdy výživné látky. A niektoré sú parazitmi.

Pleseň začína svoj život ako nepatrný výtrus unášaný vzduchom. Keď pristane na vhodnom zdroji potravy, ktorý má okrem iného správnu teplotu a vlhkosť, začne klíčiť a vytvárať bunky, ktoré vyzerajú ako vlákna a nazývajú sa hýfy. Keď sa hýfy rozkonárujú, vzniká chumáčovitá spleť (podhubie), čo je viditeľná pleseň. Pleseň môže vyzerať aj ako špina alebo škvrna, keď sa vytvorí napríklad v škárovacej hmote medzi obkladačkami alebo dlaždicami v kúpeľni.

Plesne sú majstrami v rozmnožovaní. Malé čierne bodky v známej chlebovej plesni Rhizopus stolonifer sú výtrusnice. Len jedna bodka obsahuje vyše 50 000 výtrusov a každý jeden môže za niekoľko dní vytvoriť stovky miliónov nových výtrusov! A ak má pleseň správne podmienky, ľahko môže vyrásť v knihe, v topánke, na tapete či v lese na kmeni stromu.

Ako sa plesne živia? Na rozdiel od zvierat a ľudí, ktorí najprv jedia a potom potravu trávia, plesne to často robia naopak. Keď sú organické molekuly príliš veľké alebo príliš zložité, aby z nich plesne mohli mať úžitok, plesne vylučujú tráviace enzýmy, ktorými rozkladajú molekuly na jednoduchšie, vstrebateľné látky. A keďže plesne sa nemôžu vydať za potravou, musia v nej žiť.

Plesne môžu vytvárať toxické látky (mykotoxíny), ktoré môžu mať  na ľudí i na zvieratá nepriaznivý vplyv, keď sa s nimi dostanú do kontaktu vdýchnutím, prehltnutím či dotykom. Ale pleseň nie je iba škodlivá, pretože má niektoré veľmi užitočné vlastnosti.

Priateľská tvár plesní

V roku 1928 vedec Alexander Fleming náhodou spozoroval germicídne účinky zelenej plesne. Ukázalo sa, že táto pleseň (neskôr označená ako Penicillium notatum) zabíja baktérie, ale pre ľudí a zvieratá je neškodná. Tento objav viedol k vývoju penicilínu, ktorý bol opísaný ako „najväčší záchranca v modernej medicíne“. Fleming a jeho spolupracovníci Howard Florey a Ernst Chain dostali v roku 1945 Nobelovu cenu za medicínu. Odvtedy sa pleseň pridáva do mnohých liečiv vrátane liekov proti krvným zrazeninám, migréne a Parkinsonovej chorobe.

Plesni tiež môžeme vďačiť za rozšírenie repertoára chutí. Ako príklad si vezmime syr. Vedeli ste, že brie, camembert, dánsky modrý, gorgonzola, rokfort a stilton vďačia za svoju výraznú chuť jednému druhu plesne Penicillium? Podobne i saláma a sójová omáčka sú zaviazané plesni.

To isté platí o víne. Keď sa z určitej odrody hrozna v správnom čase oberú tie strapce, ktoré sú v správnej miere napadnuté plesňou, dajú sa z nich vyrobiť znamenité dezertné vína. Pleseň Botrytis cinerea, teda „ušľachtilá pleseň“, zvyšuje podiel cukrov v hrozne, a tým zvýrazňuje jeho chuť. Túto chuť dotvorí pleseň Cladosporium cellare vo vínnej pivnici, kde víno dozrieva. Keď trochu pozmeníme jedno porekadlo maďarských vinohradníkov, môžeme povedať, že ‚ušľachtilá pleseň dáva dobré víno‘.

Keď je pleseň nepriateľom

Škodlivé stránky plesní a húb sú známe už oddávna. V šiestom storočí pred n. l. Asýrčania znehodnocovali vodu v studniach svojich nepriateľov kyjaničkou purpurovou — teda už v staroveku viedli biologickú vojnu. V stredoveku táto huba, ktorá niekedy napáda raž, spôsobovala mnohým ľuďom epileptické záchvaty, pálivú bolesť, sneť a halucinácie. Choroba, ktorú dnes poznáme ako ergotizmus, dostala prezývku oheň sv. Antona, pretože mnohé obete podnikali púť do svätyne sv. Antona vo Francúzsku a dúfali, že budú zázračne uzdravené.

Najviac karcinogénna látka (spôsobujúca rakovinu), akú ľudstvo pozná, je aflatoxín — toxín, ktorý vytvárajú huby. V jednej ázijskej krajine je možné pripísať 20 000 úmrtí ročne  práve aflatoxínu. Táto smrtiaca látka sa využíva v moderných biologických zbraniach.

V každodennom živote však bežné plesne človeka skôr nahnevajú, než by vážne ohrozili jeho zdravie. „Väčšina plesní, hoci ich aj môžete cítiť vo vzduchu, nie je škodlivá,“ uvádza sa v bulletine UC Berkeley Wellness Letter. Medzi tých, na ktorých pleseň nepriaznivo pôsobí, patria ľudia s chorými pľúcami (napríklad astmatici), alergici, ľudia precitlivení na chemické látky alebo s oslabenou imunitou a poľnohospodári, ktorí sú vystavení veľkému množstvu plesní. Náchylnejší na účinky plesní môžu byť aj starší ľudia a deti.

Podľa kalifornského ministerstva zdravotníctva môže pleseň vyvolať tieto príznaky: ‚Respiračné ťažkosti, napríklad sipivé dýchanie, namáhavé dýchanie a dýchavicu; upchatie nosových a prinosových dutín; podráždenie očí (pálenie, sčervenanie a slzenie); suchý kašeľ; podráždenie nosa a hrdla; žihľavku alebo podráždenie kože.‘

Pleseň v budovách

V niektorých krajinách nie je neobvyklé počuť o tom, že boli zatvorené školy alebo že ľudia vyprázdňujú svoje príbytky či kancelárie, pretože sa odstraňuje pleseň. Začiatkom roku 2002 muselo byť novootvorené Múzeum moderného umenia vo švédskom Štokholme zatvorené pre pleseň. Odstránenie plesní stálo približne štyri milióny eur. Prečo je tento problém v poslednom čase stále častejší?

Odpoveď súvisí s dvoma hlavnými činiteľmi: so stavebným materiálom a s konštrukciou budov. V posledných desaťročiach sa používajú stavebné materiály, ktoré sú náchylnejšie na pleseň. Jedným z nich je sadrokartónová doska, ktorá často pozostáva z vrstvy sadrovej malty pokrytej z oboch strán niekoľkými vrstvami kartónu. Sadrová malta zachytáva vlhkosť. A tak keď tento materiál zostane dlhšie obdobie vlhký, výtrusy plesne môžu klíčiť a rásť a popritom sa živiť papierom.

Aj konštrukcia sa mení. Do roku 1970 boli mnohé budovy v Spojených štátoch a v niektorých iných krajinách menej izolované a menej vzduchotesné než novšie budovy. Ľudia však chceli, aby boli budovy energeticky úspornejšie, a preto ich začali stavať tak, aby sa obmedzila výmena tepla a pohyb vzduchu. Preto keď sa voda dostane do budovy teraz, udrží sa v budove dlhšie, čo vytvára vhodné prostredie na rast plesní. Existuje riešenie tohto problému?

Problémy s plesňami sa dajú najúčinnejšie vyriešiť alebo aspoň obmedziť tak, že sa v miestnostiach udržiava nízka vlhkosť vzduchu, čistota a sucho. Keď sa niekde tvorí vlhkosť, ihneď to miesto vysušte a urobte potrebné zmeny či opravy, aby sa tam voda nemohla hromadiť opäť. Napríklad čistite strechu a odkvapové žľaby a udržiavajte ich v dobrom stave. Zabezpečte, aby sa zem zvažovala smerom od budovy, a tak aby sa voda nehromadila okolo základu. Ak máte klimatizáciu, zabezpečte, aby boli nádržky i rúrky čisté.

„Menej vlhkosti, menej plesní,“ konštatujú odborníci. Jednoduché opatrenia môžu ušetriť vás i vašu rodinu od nepriateľského stretnutia s plesňou. Pleseň je istým spôsobom ako oheň. Môže uškodiť, ale môže byť aj veľmi užitočná. Veľa závisí od toho, ako ju používame a nakoľko ju máme pod kontrolou. Je pravda, že o plesni ešte stále nevieme všetko. Ale vedomosti o Božom zaujímavom stvorení nám môžu byť len na úžitok.

[Rámček/obrázok na stranách 14, 15]

PLESEŇ V BIBLICKÝCH ČASOCH?

Biblia sa zmieňuje o ‚rane malomocenstva v nejakom dome‘, teda v samotnej stavbe. (3. Mojžišova 14:34–48) Niektorí tvrdia, že tento jav, ktorý bol tiež nazývaný „zhubné malomocenstvo“, bol istým druhom plesne, no nie je to isté. Nech to bolo čokoľvek, Boží Zákon prikazoval majiteľovi takého domu odstrániť kamene, na ktorých sa choroba objavila, oškrabať celý vnútrajšok domu a vyhodiť všetku pochybnú hmotu za mesto „na nečisté miesto“. Ak sa rana objavila znovu, celý dom mal byť vyhlásený za nečistý, mal byť zbúraný a zlikvidovaný. Z Jehovových podrobných pokynov vidno veľkú lásku voči jeho ľudu a záujem o jeho telesné blaho.

[Obrázok na strane 13]

Lieky na báze plesní už zachránili mnoho životov

[Obrázok na strane 15]

Sadrokartónové dosky a vinylové tapety môžu zachytávať vlhkosť, a tým podporovať rast plesní