Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Alhambra — islamský klenot Granady

Alhambra — islamský klenot Granady

Alhambra — islamský klenot Granady

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V ŠPANIELSKU

„Koľko povestí a tradícií, pravdivých i vymyslených, koľko piesní a balád, arabských i španielskych, o láske a vojne a rytierskosti, je spojených s týmto orientálnym sídlom!“ — WASHINGTON IRVING, AMERICKÝ SPISOVATEĽ 19. STOROČIA.

LEGENDÁRNYM miestom, o ktorom básnil tento spisovateľ, je Alhambra — jedinečný palác, ktorý zdobí španielske mesto Granadu. Alhambra je ukážkou arabskej (alebo perzskej) architektúry na juhu Európy. Táto citadela vďačí za svoju jedinečnú krásu moslimským Maurom, ktorí niekoľko storočí ovplyvňovali dejiny Španielska. *

V 11. storočí založil arabský emir Zawí ben Zirí nezávislé kráľovstvo Granady, ktoré existovalo asi 500 rokov. Po celý ten čas kvitlo v Granade umenie i kultúra. Keď katolícki vládcovia Ferdinand a Izabela v roku 1492 ukončili moslimskú vládu v Španielsku, zaniklo aj toto kráľovstvo.

Maurská Granada dosiahla svoj vrchol po tom, čo vojská kresťanstva dobyli v roku 1236 Córdobu. Granada sa vtedy stala hlavným mestom moslimského Španielska a nasledujúci vládcovia vybudovali palácový komplex, aký nemal v Európe páru — Alhambru. Jeden nadšený spisovateľ ho opísal ako „najúchvatnejšiu stavbu na celom svete“.

Okolie Alhambry je rovnako pôsobivé ako samotný komplex. Monumentálne pozadie vytvárajú zasnežené vrcholy Sierry Nevady, ktoré sa týčia do výšky vyše 3400 metrov. Samotná Alhambra leží na rozľahlom zalesnenom kopci Sabika vo výške 150 metrov nad mestom. Očiam básnika 14. storočia Ibn Zamraka sa javilo, že kopec nad Granadou sa podobá manželovi, ktorý s obdivom hľadí na svoju manželku.

Mesto v meste

Pomenovanie Alhambra, čo v arabčine znamená „červený“, dostal tento komplex pravdepodobne pre farbu tehál, z ktorých Mauri postavili obvodové múry. Iní však prijímajú vysvetlenie arabských historikov, že výstavba Alhambry prebiehala „za svetla pochodní“. Toto nočné osvetlenie podľa nich sfarbovalo múry do červena a z toho pochádza názov stavby.

Alhambra je viac než len palác. Dá sa opísať ako mesto v meste. Za rozsiahlymi hradbami sa skrývajú záhrady, pavilóny, palácový komplex, Alcazaba (alebo pevnosť) a dokonca malá medina, teda mesto. Plán, podľa ktorého Mauri postavili Alhambru, spolu s neskoršími prístavbami komplexu viedli k jedinečnému spojeniu jemného, prepracovaného arabského umenia s mohutnejšími, vyváženými líniami európskej renesancie.

Alhambra vďačí za svoju krásu štýlu, akým stavali budovy Mauri i starovekí Gréci. Stavitelia využívali farbu a povrch kameňa tak, aby bol výsledok harmonický, proporčne vyvážený a jednoduchý. Potom elegantné stavby zdobili. Ako sa vyjadril jeden odborník, „Mauri vždy brali do úvahy to, čo architekti považujú za zásadu číslo jeden — ozdobovať stavbu, nikdy nie stavať len na ozdobu“.

Prehliadka Alhambry

Do Alhambry sa vstupuje cez Bránu spravodlivosti s obrovským podkovovitým oblúkom. Názov tejto brány pripomína časy moslimskej nadvlády, keď sa tu stretávali členovia súdu, aby si urýchlene vypočuli malé sťažnosti. Na Blízkom východe bolo zvykom súdiť v mestských bránach. O tomto zvyku sa zmieňuje aj Biblia. *

Na stenách je prepracovaná ornamentálna výzdoba, ktorá je typická pre arabské paláce, akým je i Alhambra. Do štukovej omietky remeselníci vyryli čipkované umelecké vzory, ktoré sa znovu a znovu opakujú. Niektoré klenby sú ozdobené akoby stalaktitmi, ktoré sú zoradené v úplnej symetrii. Ďalším prvkom paláca je zilliz — glazované dlaždičky, ktoré sú poukladané do zložitých geometrických vzorov. Pokrývajú spodnú časť stien a ich živé farby výborne kontrastujú s tlmenou farbou štuky nad nimi.

Z nádvorí Alhambry je výnimočný Leví dvor, ktorý je opísaný ako „najvzácnejšia ukážka arabského umenia v Španielsku“. V jednom miestnom turistickom sprievodcovi sa píše: „Niekedy sa človek stretne s majstrovským umeleckým dielom, ktoré sa nijako nedá imitovať ani reprodukovať... Takýto pocit máme pri pohľade na tento granadský dvor.“ Proporčne dokonale riešené arkády a štíhle stĺpy obkolesujú fontánu, ktorú podopiera 12 mramorových levov. Je to jedno z najfotografovanejších miest v Španielsku.

Záhrady na osvieženie

Alhambra má aj nádherné záhrady, fontány a vodné nádrže. * Ako sa vyjadril Enrique Sordo v knihe Moorish Spain (Maurské Španielsko), „arabské záhrady sú ukážkou raja“. Vplyv islamu vidno všade. Španielsky spisovateľ García Gómez napísal: „Moslimský raj je podrobne opísaný v Koráne ako bujná záhrada... zavlažovaná utešenými riekami.“ V Alhambre je hojnosť vody — pre ľudí zvyknutých na drsné podmienky púšte je to prepych. Záhradní architekti si uvedomovali, že voda môže schladiť vzduch a potešiť ucho upokojujúcim žblnkotom. V obdĺžnikovitých vodných nádržiach sa odráža jasná španielska obloha, a tak vzniká dojem presvetleného priestoru.

Neďaleko Alhambry je v ústraní Generalife, maurské sídlo a záhrada na Cerro del Sol, kopci vedľa Sabiky. Generalife je výborným príkladom arabských terénnych úprav a bolo nazvané „jednou z najutešenejších záhrad na svete“. * Pôvodne bolo spojené s Alhambrou mostom a zjavne slúžilo ako letné sídlo, v ktorom odpočívali granadskí panovníci. Z nádvoria sa dá dostať k Vodnému schodisku, kde si zmysly návštevníka podmaní súhra svetla, farieb a nespočetného množstva vôní.

Maurov vzdych

Keď Boabdil (Muhammad XI.), posledný kráľ Granady, vydal mesto Ferdinandovi a Izabele, musel odísť s rodinou do vyhnanstva. Keď vyšli z mesta, údajne zastali na vyvýšenom mieste, ktoré je dnes známe ako El Suspiro del Moro (Maurov vzdych). Keď sa obzreli späť, aby naposledy zahliadli slávny červený palác, Boabdilovi jeho matka vraj povedala: „Plač ako žena za tým, čo si nevedel ubrániť ako muž!“

Alhambru ročne navštívia tri milióny turistov a niektorí z nich chodia aj na toto miesto. Stadiaľ si môžu tak ako Boabdil prezrieť mesto Granadu, ktoré sa rozprestiera pod arabským palácom — klenotom nad klenotmi. Ak jedného dňa prídete do Granady, aj vy zrejme pochopíte smútok posledného maurského kráľa.

[Poznámky pod čiarou]

^ 4. ods. V roku 711 n. l. vnikli do Španielska vojská Arabov a Berberov a za sedem rokov sa takmer celý polostrov dostal pod moslimskú nadvládu. Za dve storočia sa mesto Córdoba stalo najväčším a pravdepodobne najvzdelanejším mestom v Európe.

^ 13. ods. Napríklad Boh prikázal Mojžišovi: „Máš si dosadiť sudcov a úradníkov vo vnútri všetkých svojich brán... a budú súdiť ľud spravodlivým súdom.“ — 5. Mojžišova 16:18.

^ 17. ods. Arabi priniesli do oblasti Stredozemia, teda aj do Španielska, prvky perzských a byzantských záhrad.

^ 18. ods. Tento názov je odvodený z arabského „Džannat-al-aríf“, čo sa niekedy prekladá ako „vysoké záhrady“, hoci je pravdepodobnejšie, že tento názov znamená „architektova záhrada“.

[Obrázok na strane 15]

Alcazaba

[Obrázok na strane 16]

Leví dvor

[Obrázok na stranách 16, 17]

Záhrady Generalife

[Obrázok na strane 17]

Vodné schodisko

[Prameň ilustrácie na strane 14]

Čiarová grafika: EclectiCollections

[Prameň ilustrácií na strane 15]

Všetko okrem hornej fotografie: Recinto Monumental de la Alhambra y Generalife

[Prameň ilustrácií na strane 16]

Všetky fotografie: Recinto Monumental de la Alhambra y Generalife

[Pramene ilustrácií na strane 17]

Fotografie hore: Recinto Monumental de la Alhambra y Generalife; dolná fotografia: J. A. Fernández/​San Marcos