Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Návšteva protetického centra

Návšteva protetického centra

Návšteva protetického centra

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! NA NOVOM ZÉLANDE

MAL som dva dôvody, prečo som si dohodol návštevu v protetickom centre vo Wellingtone na Novom Zélande. Ten prvý bol, že som si chcel dať opraviť umelú nohu. A ten druhý dôvod bol, že som si chcel prezrieť centrum a dozvedieť sa viac o tom, ako sa vyrábajú umelé končatiny.

Môj protetik bol veľmi láskavý a súhlasil, že ma centrom prevedie. Bola to užitočná skúsenosť, ktorá mi pomohla viac si ceniť odbornosť a úsilie ľudí v oblasti protetiky.

Protéza je umelá náhrada končatiny alebo inej časti tela. Protetika je „lekárskotechnický odbor zameraný na problematiku umelej náhrady častí tela“. A protetik je „odborník v protetike“. — Veľký slovník cudzích slov.

Ako sa vyrába umelá noha?

Väčšina pacientov si do centra prichádza po umelú nohu. Prvým krokom k jej výrobe je nasadenie rukáva na zahojený kýpeť pacienta. Potom sa urobí sadrový odliatok kýpťa. Odliatok sa použije na výrobu objímky, ku ktorej sa pripevní nová končatina. To je začiatok výroby plne funkčnej nohy, ktorá nahradí chýbajúcu končatinu. Novšou a účinnejšou technikou je meranie kýpťa pomocou integrovaného výrobného systému CAD/CAM. Stroj potom vyrobí presnú kópiu kýpťa.

Keď som si prezrel ukážky technickej zručnosti pracovníkov centra, ukázali mi niekoľko hotových protetických dielov zo zahraničia. Zapôsobil na mňa hydraulický kolenný kĺb s objímkou z termoplastu, ktorá sa pôsobením tepla môže tvarovať a prispôsobiť pacientovi. Videl som aj obsiahle katalógy s fotografiami protéz výrobcov z celého sveta.

V záverečnej fáze sa na umelej končatine robia drobné úpravy, pri ktorých sa objímka, koleno, pokožka a časti chodidla doladia tak, aby sa dosiahla čo najprirodzenejšia chôdza. Potom sa urobí penový obal, ktorý zakryje „kosti“ umelej končatiny. Na záver sa robia kozmetické úpravy, aby protéza popri zdravej končatine pôsobila čo najprirodzenejšie.

Keď pacient nadobudne pri chôdzi primeraný stupeň istoty, príde do protetického centra na konzultáciu s ortopédom. Tento odborník vykoná záverečnú kontrolu, aby sa dosiahla najlepšia funkčnosť novej končatiny.

Detskí pacienti a športovci

Pri prehliadke ma zaujalo jedno dievčatko. Úplne bez zábran nám ukázalo svoj kýptik i protézu. Neskôr som videl, ako si bezstarostne poskakuje.

Veľmi ma zaujímalo, čo mi môj protetik povie o deťoch, ktoré prišli o končatinu. Ukázal mi protézu malej rúčky a vysvetlil, že takéto protézy sa dávajú už šesťmesačným deťom. Prečo? Aby boli zvyknuté používať umelú ruku. Inak si dieťa zvykne používať iba jednu ruku a neskôr môže byť preň ťažké prispôsobiť sa zmene a používať obe ruky.

Dozvedel som sa, že pred niekoľkými rokmi jeden európsky výrobca poslal športovcom na paralympijských hrách v Sydney plný kontajner častí umelých končatín. Súťažiaci ich dostali zdarma a počas paralympiády mali k dispozícii odbornú pomoc protetikov, medzi ktorými boli aj niekoľkí z Nového Zélandu.

Niektoré časti protéz boli vyvinuté špeciálne pre športovcov. Videl som jednu takú protézu. Bolo to chodidlo s členkom, ktoré bolo vyrobené zo špeciálneho materiálu. Jeho pružnosť je porovnateľná s prirodzenou pružnosťou ľudského chodidla.

Nové trendy vo vývoji protéz

Čo nové ešte prinesie protetika? Môj protetik mi hovoril o umelej nohe ovládanej počítačom. Na Novom Zélande ju má minimálne jeden pacient. Táto protéza reaguje na tlak, ktorý snímajú zabudované senzory. Vďaka tomu chôdza s touto protézou pôsobí veľmi prirodzene.

V niektorých krajinách skúsení ortopédi experimentujú s postupom, ktorý sa nazýva osteointegrácia. Po amputácii sa do kýpťa voperuje špeciálny kolík, na ktorý sa upevňuje protéza. Odstraňuje sa tým potreba objímok a výroby odliatkov kýpťa.

Skúma sa aj možnosť vloženia receptorov do nervových vlákien, vďaka čomu by mohol človek ovládať protézu vôľou. V Spojených štátoch a niektorých ďalších krajinách bol vykonaný obmedzený počet transplantácií ruky. Na tento zákrok sú však protichodné názory a príjemca po ňom musí po zvyšok života brať lieky na potlačenie imunitnej reakcie organizmu, aby jeho telo darovanú končatinu neodmietlo.

V protetike horných končatín sa v súčasnosti používa metóda nazývaná myoelektronika. Elektródy prijímajú zo svalov impulzy, ktoré obyčajne v kýpti stále sú. Tieto impulzy sa zosilnia, aby mohli ovládať elektronické časti umelej končatiny napájanej akumulátorom. K najnovšej technológii v oblasti protetiky horných končatín patrí použitie počítača, ktorý sa pripojí na umelú končatinu, vďaka čomu sa dá protéza doladiť podľa špecifických potrieb nositeľa.

Žasol som nad týmto pokrokom vo výrobe umelých končatín. Opýtal som sa svojho protetika, aké sú podľa neho moderné protézy z hľadiska funkčnosti v porovnaní s prirodzenými končatinami. Bez váhania uznal, že umelá končatina sa originálu nevyrovná. To ma podnietilo zamyslieť sa nad slovami žalmistu, ktorý v modlitbe Stvoriteľovi povedal: „Budem ti chválorečiť, lebo som obdivuhodne vytvorený, spôsobom, ktorý vzbudzuje bázeň.“ — Žalm 139:14.

[Nákres/obrázky na strane 23]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

[Obrázky]

Rýchlosť a sila zovretia myoelektrickej ruky je ovládaná signálmi zo svalov

[Prameň ilustrácie]

Ruky: © Otto Bock HealthCare

[Obrázky]

Počítačové čipy a magnetické polia vnútri tejto najmodernejšej protézy prispôsobujú koleno chôdzi majiteľa

[Prameň ilustrácie]

Koleno: fotografie s láskavým dovolením Ossur

[Obrázok]

Na tomto priečnom reze nohy vidieť penový plášť a konštrukciu členka

[Prameň ilustrácie]

© Otto Bock HealthCare

[Prameň ilustrácie]

© 1997 Visual Language

[Obrázok na strane 21]

Nastavovanie umelej nohy

[Obrázok na strane 22]

Protetik upevňuje pacientovi protézu

[Obrázok na strane 23]

Malá protéza ruky, ktorá má pomôcť malým deťom po amputácii, aby si zvykli na používanie protézy

[Obrázok na strane 23]

Na paralympiáde v roku 2004 vyhral beh na 100 metrov s časom 10,97 sekundy muž s chodidlom z uhlíkových vlákien

[Prameň ilustrácie]

Fotografia s láskavým dovolením Ossur/​Photographer: David Biene

[Prameň ilustrácie na strane 21]

© Otto Bock HealthCare