Požehnaný vek?

V JUHOAFRICKOM Sowete je pol siedmej. Je chladné zimné ráno. Evelyn musí vstať z postele. * V dome bez ústredného kúrenia to vôbec nie je maličkosť.

Keď opatrne spúšťa nohy cez rám postele, v kolenách postihnutých artritídou cíti intenzívnu bolesť. Sadá si a čaká. Bolesť v nohách pomaly ustupuje. Evelyn pozbiera všetky sily a vstáva. Stoná od bolesti. Rukami si podopiera boky, a tak ako ‚sa vlečie lúčna kobylka‘, pomaly pokrivkáva do kúpeľne. — Kazateľ 12:5. *

‚Podarilo sa!‘ hovorí si Evelyn. Nielenže sa jej podarilo dožiť ďalšieho dňa, ale aj rozhýbať ubolené telo.

No Evelyn má ešte inú starosť: „Bojím sa, že sa mi ‚vykoľají‘ myseľ.“ I keď z času na čas stráca kľúče, jej myseľ je stále svieža. „Iba sa modlím,“ hovorí Evelyn, „aby som nezišla z rozumu, ako sa to stáva niektorým starším ľuďom.“

Keď bola Evelyn mladšia, na starobu ani len nepomyslela. Znenazdania jej však roky pribudli a teraz jej telo sústavne pripomína, že má 74 rokov.

Ľudia, ktorí sú na tom lepšie ako Evelyn a zatiaľ ich netrápi vážna choroba ani nemajú veľa starostí, môžu ľahko považovať vyšší vek za požehnaný vek. Môžu podobne ako patriarcha Abrahám dosiahnuť ‚dobrú starobu, starí a spokojní‘. (1. Mojžišova 25:8) Iní zažívajú „smutné dni a roky“ a môžu povedať len: „Už ma nebaví žiť.“ ​(Kazateľ 12:1, Today’s English Version) Pri jednom prieskume sa zistilo, že na odchod do dôchodku sa tak veľa ľudí pozerá pesimisticky, že časopis Newsweek navrhol premenovať požehnaný vek na „vek temna“.

Ako sa pozeráte na starobu vy? S akými ťažkosťami sa stretávajú ľudia v pokročilom veku? Je s vyšším vekom nevyhnutne spojený duševný úpadok? Ako si môže človek udržať pokoj mysle v požehnanom veku?

[Poznámky pod čiarou]