Temža — jedinečné dedičstvo Anglicka

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V BRITÁNII

Rieka Temža vzniká spojením štyroch riek v malebných vrchoch Cotswolds Hills v strede južnej časti Anglicka a hadí sa 350 kilometrov smerom na východ. Postupne sa k nej pripájajú ďalšie rieky a napokon sa cez ústie široké 29 kilometrov vlieva do Severného mora. Rozprávanie o tom, ako táto krátka rieka ovplyvnila dejiny Anglicka, je nesmierne zaujímavé.

ASI v roku 55 pred n. l. podnikol Iulius Caesar prvý vpád do Anglicka. Rok nato mu pri druhom vpáde prekazila postup rieka, ktorú nazval Tamesis, Temža. Krajinu si podmanil až rímsky cisár Claudius o 90 rokov neskôr.

V tom čase sa pozdĺž brehov Temže rozkladali močiare, ale asi 50 kilometrov od ústia rieky, kam ešte dosahujú vody morského prílivu, postavili rímski vojaci drevený most. Tam, na severnom brehu rieky, zriadili prístav, ktorý volali Londinium. *

V nasledujúcich štyroch storočiach začali Rimania obchodovať s ďalšími časťami Európy a dovážať do Londýna luxusný tovar zo Stredozemia — napríklad aj stavebné drevo z Libanonu. Okrem toho dopravovali po Temži tovar z vnútrozemia. Tak sa z mesta, ktorého hlavné cesty sa rozbiehali na všetky smery, v krátkom čase stalo významné obchodné stredisko.

Vplyv Viliama Dobyvateľa

Keď v roku 410 n. l. po rozpade Rímskej ríše odišli z Británie rímske légie, Londýn spustol a, prirodzene, upadol aj obchod na Temži. Do 11. storočia sa korunovácia anglosaských kráľov konala v Kingstone, ktorý bol od Londýna vzdialený 19 kilometrov proti prúdu rieky, na mieste, kde sa dala Temža ľahko prebrodiť. Ale v 11. storočí vtrhol do krajiny z Normandie Viliam Dobyvateľ a po tom, čo ho roku 1066 vo Westminsteri korunovali za kráľa, postavil londýnsku pevnosť Tower. Pevnosť stála  vnútri hradieb rímskeho mesta a slúžila na kontrolu tamojších obchodníkov a pri starostlivosti o rast obchodu. Kontrolovala tiež vstup do prístavu. Obchod začal znovu prekvitať a počet obyvateľov Londýna stúpol asi na 30 000.

Viliam Dobyvateľ postavil pevnosť aj na vápencovej skale asi 35 kilometrov západne od Londýna v dnešnom Windsore. Z tejto pevnosti, ktorá nahradila sídlo saských kráľov, je nádherný výhľad ponad Temžu. Dnešná podoba Windsorského zámku je výsledkom mnohých stavebných úprav a prístavieb. Zámok je dodnes jednou z najobľúbenejších turistických atrakcií Británie.

V roku 1209 dokončili stavitelia v Londýne kamenný most na Temži. Stavba trvala 30 rokov a tento neobyčajný most bol jedným z prvých svojho druhu v Európe. Mal dva zdvíhacie mosty a boli na ňom obchody, domy, dokonca i kaplnka a v Southwarku, na južnej strane mosta, bola aj obranná veža.

Pri Temži neďaleko Windsoru na lúke zvanej Runnymede podpísal v roku 1215 kráľ Ján Bezzemok (1167 – 1216) slávnu Magnu chartu. Tým bol nútený zaručiť slobody nielen anglickým občanom, ale výslovne aj Londýnu. Londýnskemu prístavu a obchodníkom udelil chartou možnosť slobodne obchodovať.

Temža prináša prosperitu

V nasledujúcich storočiach obchod na Temži prekvital. Časom však už kapacity zariadení na rieke nestačili. Pred dvesto rokmi mohlo na brehu Temže kotviť iba 600 lodí, ale na vylodenie nákladu čakalo v prístave niekedy až 1775 plavidiel. V takej zápche sa stalo vážnym problémom vykrádanie lodí. Vykrádači v noci rozrezali uväzovacie lano lode, nechali ju voľne unášať po rieke a vykradli ju. Ukradnutý tovar im po Temži na malých člnoch prepravovali ľudia, ktorí sa tým živili. Londýn riešil tento stav tak, že  zriadil prvú riečnu políciu na svete, ktorá je v činnosti dodnes.

Tým sa však neodstránil nápor na prístav. Preto v 19. storočí anglický parlament schválil výstavbu najväčšej sústavy uzavretých dokov na svete, ktorá mala vzniknúť na nízko položených pozemkoch na oboch brehoch rieky. Ako prvé boli už začiatkom 19. storočia dokončené Surreyské obchodné doky, Londýnsky dok a doky Západoindickej a Východoindickej spoločnosti. Po nich nasledoval v roku 1855 Royal Victoria Dock a v roku 1880 Royal Albert Dock.

V roku 1840 dvaja inžinieri — otec a syn — Marc I. a Isambard K. Brunelovci prepojili brehy Temže prvým tunelom vedeným pod riekou. Tunel má 459 metrov a stále sa využíva v sieti podzemnej železnice Veľkého Londýna. V roku 1894 dokončili novodobú turistickú atrakciu — most Tower Bridge. Medzi jeho dvojitými vežami vznikne zdvihnutím dvoch častí mosta priestor široký 76 metrov, čo je dosť na to, aby tadiaľ preplávali aj veľké lode. A kto vyjde takmer 300 schodov, dostane sa na spojovací most pre peších, z ktorého je nádherný výhľad na rieku.

V 20. storočí už bola sústava londýnskych dokov schopná vyhovieť rastúcemu počtu väčších parníkov potrebných na dovoz tovaru pre obchodníkov v meste. Keď v roku 1921 dokončili posledný dok pomenovaný po kráľovi Jurajovi V., Londýn sa stal „najväčším a najbohatším prístavom na svete“.

Paláce, kráľovská rodina a slávnosti

Rozvoj Londýna sa nijako neprejavil na jeho cestách. Neboli dláždené a ich stav bol veľmi zlý. V zime sa po nich často vôbec nedalo prejsť. Preto najrýchlejšou a najlogickejšou dopravnou trasou bola Temža, z ktorej sa na mnoho rokov stala veľmi rušná riečna dopravná tepna. Lodníci, ktorých bolo na brehu veľmi veľa, pozývali cestujúcich na palubu. Ponúkali plavbu na druhý breh rieky, proti prúdu alebo po prúde, prípadne po kľukatých prítokoch. Vtedy ešte bolo možné plaviť sa napríklad po riekach Fleet a Walbrook. Dnes sú tieto dve rieky už dávno pod povrchom londýnskych ulíc, ktoré nesú ich meno.

Časom začal Londýn so svojimi majestátnymi palácmi, ktorých terasy viedli rovno k rieke, nápadne pripomínať Benátky. Bývať na brehu Temže sa medzi členmi kráľovskej rodiny stalo veľkou módou. Svedčia o tom paláce v Greenwichi, Whitehalle a Westminsteri. Sídlom anglických kráľov a kráľovien býval Hampton Court. A Windsorský zámok je kráľovským sídlom doteraz.

V roku 1717 pri príležitosti kráľovského pikniku na vode zložil Georg Friedrich Händel „Vodnú hudbu“, aby potešil kráľa Juraja I. Kráľovský čln sprevádzalo „toľko člnov, že, obrazne povedané, pokryli celú rieku,“ uviedli jedny vtedajšie noviny. Kým sa člny preplavili osem kilometrov hore riekou z Westminsteru do Chelsey, 50 hudobníkov v člne, ktorý sa plavil hneď vedľa kráľovského, odohralo Händlovu skladbu trikrát.

Zábava a oddych na vode

Dokiaľ v 40. rokoch 18. storočia nepostavili Westminsterský most, jediným prechodom  cez rieku pre peších bol London Bridge, ktorý neskôr prestavali a napokon v 20. rokoch 19. storočia nahradili. Piliere, ktoré podopierali 19 oblúkov pôvodnej kamennej stavby, veľmi spomaľovali tok rieky. Preto približne za 600 rokov existencie mosta Temža najmenej osemkrát úplne zamrzla. Vtedy sa na rieke konali veľké „trhy na ľade“. Ich súčasťou bolo mnoho športových podujatí a opekanie volského mäsa, na ktorom si pochutnávali aj členovia kráľovskej rodiny. Knihy a hračky s označením „kúpené na Temži“ sa rýchlo vypredali. Na tlačových strojoch sa priamo na zamrznutej rieke tlačili informačné bulletiny a dokonca Otčenáš!

Neskôr sa začali každú jar usporadúvať University Boat Race, veslárske preteky medzi univerzitami v Oxforde a Cambridgei. Aj dnes sa medzi mestami Putney a Mortlake schádzajú na brehoch davy ľudí, aby povzbudzovali družstvá osemveslíc, ktoré prekonajú takmer 7-kilometrovú trasu za necelých 20 minút. Prvé preteky sa konali v roku 1829 v meste Henley, ktoré leží vyššie proti prúdu Temže. Keď organizátori presunuli preteky nižšie, Henley začalo sponzorovať vlastnú kráľovskú regatu. Táto súťaž je najstarším a najvýznamnejším veslárskym podujatím svojho druhu v Európe. Asi 1600-metrový úsek priťahuje najlepších veslárov a veslárky sveta. Táto letná regata sa stala módnym spoločenským podujatím.

V jednom sprievodcovi po Británii sa uvádza, že „ako [Temža] tečie typickým anglickým vidiekom s nízkymi kopcami, lesmi, lúkami, vidieckymi domami, peknými dedinkami a mestečkami, ponúka mnoho príjemných dojmov... Popri rieke na dlhých úsekoch nevedie žiadna cesta, iba chodník využívaný pri vlečení lodí. Preto motorista môže obdivovať Temžu iba v mestách na jej brehu, ale pokojnú krásu rieky možno vychutnať len z člna alebo pešo.“

Chystáte sa do Anglicka? Ak áno, nájdite si čas na prehliadku Temže a nechajte sa ovanúť jej históriou. Od krásneho vidieka pri jej prameni po rušné ústie do mora je na nej čo pozorovať, robiť a spoznávať! Temža vás určite nesklame.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček na strane 27]

TEMŽA V LITERATÚRE

Pokojnú atmosféru Temže zachytil Jerome K. Jerome v knihe Traja muži v člne. Opisuje v nej, ako si traja priatelia so psom urobili na člne výlet hore riekou z Hampton Courtu do Oxfordu. Jerome napísal knihu v roku 1889 a preložili ju do mnohých jazykov. Dodnes je obľúbenou „klasikou situačného humoru“.

Ďalšou známou knihou, ktorú obľubujú deti i dospelí, je kniha Rozprávky spod vŕby. V roku 1908 ju napísal Kenneth Grahame, ktorý žil v Pangbourne, meste na Temži. V knihe rozpráva vymyslené príbehy o zvieratkách, ktoré žijú v rieke alebo na jej brehoch.

[Rámček/obrázok na strane 27]

KRÁĽ A TEMŽA

Raz kráľ Jakub I., ktorý vládol v prvej polovici 17. storočia, požadoval od Londýnskej spoločnosti 20 000 libier. Keď primátor Londýna požiadavku odmietol, kráľ pohrozil: „Vás i vaše mesto zničím raz a navždy. Svoje súdy, svoj kráľovský dvor i svoj parlament presťahujem do Winchestru alebo do Oxfordu a vyľudním Westminster; a viete, čo bude potom s vami!“ Primátor na to odpovedal: „Pre londýnskych obchodníkov tu bude stále niečo, čo ich uteší: Vaša výsosť si nemôže odniesť Temžu.“

[Prameň ilustrácie]

Z knihy Ridpath’s History of the World (VI. zv.)

[Mapy na strane 24]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

ANGLICKO

Londýn

Temža

[Prameň ilustrácie]

Mapa: Mountain High Maps® Copyright © 1997 Digital Wisdom, Inc.

[Obrázok na stranách 24, 25]

Big Ben a budovy parlamentu v londýnskom Westminsteri

[Obrázok na strane 25]

Kamenný London Bridge z roku 1756

[Prameň ilustrácie]

Z knihy Old and New London: A Narrative of Its History, Its People, and Its Places (II. zv.)

[Obrázok na strane 26]

Na tejto rytine z roku 1803 vidno stovky lodí zakotvených v prístave na Temži

[Prameň ilustrácie]

Corporation of London, London Metropolitan Archive

[Obrázok na stranách 26, 27]

Rytina s vyobrazenými trhmi na ľade v roku 1683

[Prameň ilustrácie]

Z knihy Old and New London: A Narrative of Its History, Its People, and Its Places (III. zv.)