Po stopách muflóna

Jedno príjemné skoré májové ráno berieme mapy, fotoaparáty, klobúky a turistické topánky, nasadáme do terénneho vozidla a vyrážame na cestu. Naším cieľom je vysokopoložený les Paphos v horskom pásme Troodos na ostrove Cyprus, kde ako dúfame, nájdeme nepolapiteľné muflóny. Aké sú to zvieratá?

MUFLÓN je druh divej ovce, ktorej príbuzných môžete nájsť v celej oblasti Stredozemia. Ale zviera, ktoré vzbudilo našu zvedavosť, je pôvodným obyvateľom Cypru. Skrýva vraj v sebe krásu jeleňa a svižnosť horskej kozy. Zoológovia ho nazývajú Ovis gmelini ophion a Cyperčania ho volajú agrinó. Nájsť ho možno iba v odľahlých horských oblastiach.

Opúšťame diaľnicu a ideme smerom k úpätiu hôr a potom cez nádherné údolie. Dediny sú akoby prilepené k úbočiam a údolie lemujú sady. No čoskoro sa cesta začína zhoršovať a vozidlo sa miestami dostáva nebezpečne blízko k okraju prudkého zrázu. Konečne sa dostávame k nášmu cieľu — k budove lesnej správy. Nachádzame sa hlboko v borovicovom a cédrovom lese Paphos, ktorý má rozlohu 60 000 hektárov. Objednávame si kávu a rozprávame sa s Andreasom, lesníkom v zelenej uniforme, ktorý so zanietením hovorí o muflónoch.

Hovorí, že muflón je najväčším cicavcom na Cypre. V minulosti sa tu vo voľnej prírode vyskytoval vo veľkom počte. Tieto divé ovce sú zobrazené na mnohých grécko-rímskych mozaikách. A stredoveké diela opisujú, že šľachta veľmi obľubovala lov muflónov v lese Paphos.

Cestou k oplotenému pozemku nám Andreas rozpráva viac o minulosti muflóna. Dozvedáme sa napríklad, že počet muflónov prudko klesol po vynájdení poľovníckej pušky. Až v roku 1938 boli cyperské zákony o poľovníctve upravené, aby boli muflóny chránené. Lesníci a polícia spolupracovali pri potláčaní pytliactva. O rok bol les pre poľovníkov uzavretý. Tieto zmeny spolu s ďalšími opatreniami prijatými od 60. rokov minulého storočia viedli k prudkému nárastu populácie muflóna.

Prvé stretnutie

Ideme za Andreasom k oplotenému pozemku a nazeráme cez kríky a stromy. Naznačuje nám, aby sme boli potichu, a vedie nás kúsok hore svahom. Tam vidíme tri dospelé samice a dve nedávno narodené mláďatá, ako sa  pasú na slnečnej čistinke. Samice sú vysoké asi 90 centimetrov a majú svetlohnedú srsť, ktorá je na bruchu bledšia.

V tejto časti roka je hojnosť zelene, ktorá im slúži ako potrava, a samice sú príliš zamestnané pasením, než aby nám venovali pozornosť. Mláďatá však prestávajú šantiť a spravia k nám niekoľko váhavých krokov. Sme nadšení! Ale vyľakal ich zvuk spúšte jedného z našich fotoaparátov a v mihu sa celá skupina stráca v lese.

Toto stretnutie nás veľmi potešilo a už robíme plány, že peši preskúmame les, aby sme videli muflóny aj vo voľnej prírode. Andreas navrhuje, aby sme to skúsili za svitania, keď sa muflóny pri hľadaní potravy niekedy odvážia zájsť aj na kraj lesa. Cez noc chceme táboriť v údolí, takže vrch nad údolím by mohol byť dobrým miestom na hľadanie muflónov. Dozvedáme sa, že v teplejších mesiacoch muflóny často chodia na vyššie svahy, ale v zime, keď sú vrcholce pokryté snehom, hľadajú jedlé rastlinstvo v nižších polohách a odvážia sa vyjsť aj z lesa.

Muflóny sa pária na jeseň. V zime sa presúvajú v čriedach v počte 10 až 20 kusov. V apríli a máji, keď sa samice začínajú bahniť, sa črieda rozdelí na menšie skupiny, akú sme napríklad videli na oplotenom pozemku. Samce si zvyčajne zháňajú potravu samy.

Stretnutie s muflónom v lese

Na druhý deň skoro ráno opäť vychádzame autom hore kopcom, zaparkujeme na čistinke a vydávame sa do lesa, skôr ako bude slnko príliš vysoko. V lese je stále ticho a pomedzi stromy sa tlačí hmla. Zastavujeme sa, vychutnávame ticho, a vtom ho zbadáme — nádherného svalnatého samca takmer už bez zimnej srsti. Na spodnej strane hrdla má srsť tmavšiu. Hlavu má majestátne zdvihnutú a cez tmavé mihalnice na nás hľadí a vetrí náš pach. Každý z jeho hrubých zahnutých rohov musí mať najmenej 40 centimetrov! Je mohutnejší ako samice, ktoré sme videli včera, a musí mať aspoň 35 kilogramov.

Stojíme ako prikovaní a neodvážime sa ani nadýchnuť. No napriek tomu nás tento ostražitý tvor zrejme zavetril, pretože trhol hlavou hore a dolu a utiekol preč. To, čo sme sa dozvedeli a čo sme videli za tie dva dni, na nás skutočne zapôsobilo. Vzrástla aj naša vďačnosť voči Stvoriteľovi, ktorý povedal: „Mne patrí každý divý živočích v lese, zvieratá na tisícoch vrchov.“ — Žalm 50:10.

[Obrázky na stranách 24, 25]

Muflón cyperský (v pozadí) a muflón lesný

[Pramene ilustrácií na strane 25]

Vpravo hore: Oxford Scientific/photolibrary/​Niall Benvie; muflón lesný: Oxford Scientific/photolibrary