Zrnko, ktoré precestovalo svet

Príbeh o tom, ako sa jeden muž oddane staral o mladý stromček kávovníka, bol opísaný ako „najromantickejšia kapitola histórie šírenia kávovníka,“ píše sa v knihe „All About Coffee“ ​(Všetko o káve). Tá malá rastlinka zohrala významnú úlohu pri vzniku nového priemyselného odvetvia — výroby a spracovania kávy —, ktorého ročný obrat je 70 miliárd dolárov. Podľa časopisu „Scientific American“ má väčší celosvetový obrat v dolároch už len ropný priemysel.

FASCINUJÚCI príbeh kávy sa začína na etiópskej vysočine, ktorá je domovom divo rastúceho kávovníka. Z neho bol vyšľachtený kávovník Coffea arabica. Káva z tohto kávovníka tvorí dve tretiny svetovej produkcie. Kedy presne boli objavené vlastnosti praženého zrna, však nie je isté. No kávovník arabský pestovali na Arabskom polostrove už začiatkom 15. storočia. Napriek zákazu vyvážať nepražené zrná sa Holanďanom v roku 1616 podarilo získať buď stromčeky, alebo semená kávovníka. Čoskoro založili plantáže na Cejlóne (teraz Srí Lanka) a na Jáve (teraz súčasť Indonézie).

V roku 1706 priviezli Holanďania mladý kávovník zo svojich plantáží na Jáve do botanickej záhrady v Amsterdame. Stromčeku sa veľmi dobre darilo. Holanďania z neho vypestovali kávovníky, ktoré potom previezli do svojich kolónií v Suriname a Karibiku. V roku 1714 dal primátor Amsterdamu jeden z týchto stromčekov do daru francúzskemu kráľovi Ľudovítovi XIV.  Kráľ ho dal zasadiť do skleníka v kráľovskej záhrade Jardin des Plantes v Paríži.

Francúzi sa nevedeli dočkať, kedy budú môcť začať obchodovať s kávou. Nakúpili semená a stromčeky a dopravili ich na ostrov Réunion. Semená však nevyklíčili a podľa niektorých zdrojov zo všetkých stromčekov prežil iba jeden. Napriek tomu sa z neho podarilo získať 15 000 semien, ktoré zasadili. V roku 1720 bola plantáž konečne založená. Stromčeky boli také cenné, že každému, koho by prichytili pri ich ničení, hrozil trest smrti! Francúzi dúfali, že sa im podarí založiť plantáže aj v Karibiku, ale ich prvé dva pokusy zlyhali.

Francúzsky námorný dôstojník Gabriel Mathieu de Clieu, ktorý bol na dovolenke v Paríži, si zaumienil, že na spiatočnej ceste z Francúzska zoberie jeden stromček kávovníka na svoj pozemok na Martiniku. V máji 1723 priplával na ostrov so stromčekom vypestovaným z parížskeho kávovníka.

Počas cesty mal de Clieu vzácnu rastlinu v debničke, ktorá bola sčasti presklená, aby mal kávovník dostatok slnečného svetla a bol v teple, keď bolo zamračené, vysvetľuje kniha All About Coffee. Jeden spolucestujúci, ktorý de Clieuovi zrejme závidel a nedoprial mu, aby sa tešil z úspechu, sa pokúsil pripraviť ho o rastlinu, ale nepodarilo sa mu to. Stromček prežil. Prežil aj stretnutie s tuniskými pirátmi, ničivú búrku a aj to najhoršie — nedostatok vody, keď sa loď dostala do pásma tíšin a v bezvetrí zostala nehybne stáť. „Mali sme tak málo vody,“ napísal de Clieu, „že vyše mesiaca som sa musel deliť o svoj obmedzený prídel s rastlinou, do ktorej som vkladal veľké nádeje a ktorá bola zdrojom môjho potešenia“.

De Clieu bol za svoju starostlivosť odmenený. Jeho chránenec sa dostal na Martinik v dobrom stave. V tropickom prostredí sa mu dobre darilo a rozmnožoval sa. „Z Martiniku sa semená z tejto jedinej rastlinky priamo alebo nepriamo dostali do všetkých krajín Ameriky s výnimkou Brazílie, Francúzskej Guyany a Surinamu,“ píše Gordon Wrigley v knihe Coffee.

Medzitým chceli získať kávovníky aj Brazília a Francúzska Guyana. V Suriname Holanďania stále vlastnili kávovníky vypestované z kávovníka v Amsterdame, ale starostlivo si ich strážili. V roku 1722 sa však Francúzskej Guyane podarilo získať semená od zločinca, ktorý utiekol do Surinamu a ukradol tam niekoľko semien. Úrady vo Francúzskej Guyane súhlasili s tým, že výmenou za semená sa môže vrátiť a nebude potrestaný.

Spočiatku boli tajné pokusy dostať do Brazílie semená alebo sadenice kávovníka neúspešné. Potom vznikol spor o hranice medzi Surinamom a Francúzskou Guyanou. Obe krajiny požiadali Brazíliu, aby vyslala arbitra, ktorý by spor rozhodol. Brazília poslala do Francúzskej Guyany vojenského dôstojníka Francisca de Melo Palhetu. Okrem vyriešenia sporu však  dostal za úlohu priniesť domov niekoľko priesad kávovníka.

Rokovania boli úspešné a guvernér usporiadal na rozlúčku s Palhetom banket. Ako prejav vďaky darovala guvernérova manželka vzácnemu hosťovi nádhernú kyticu. Medzi kvetmi však boli schované semená a sadenice kávovníka. Preto možno povedať, že súčasný brazílsky obchod s kávou, ktorého obrat dosahuje niekoľko miliárd dolárov, sa v roku 1727 zrodil z kytice kvetov.

Tak boli všetky plantáže v Strednej a Južnej Amerike vysadené rastlinami, ktoré boli vypestované z mladého kávovníka privezeného v roku 1706 z Jávy do Amsterdamu a z kávovníka v Paríži, ktorý bol z neho vypestovaný. Gordon Wrigley vysvetľuje: „Celá genetická základňa kávovníka arabského je preto veľmi úzka.“

Dnes je asi v 80 krajinách vyše 25 miliónov rodinných fariem, ktoré sa podľa odhadov starajú o 15 miliárd kávovníkov. Ich úroda končí v 2,25 miliardy šálok kávy, ktoré sa denne vypijú.

Znie to paradoxne, ale dnes spôsobuje ťažkosti nadmerná produkcia kávy. Túto situáciu komplikuje politika, ekonomika a silné kartely. Pestovatelia v mnohých krajinách preto žijú v chudobe alebo prišli o všetko. Je to prekvapujúce, hlavne keď si predstavíme, ako sa de Clieu pred takmer 300 rokmi delil o svoj prídel drahocennej vody s jedinou priesadou kávovníka.

[Rámček/obrázok na strane 20]

DVA NAJROZŠÍRENEJŠIE DRUHY KÁVOVNÍKA

„Nespracované kávové zrná sú semená rastliny patriacej do čeľade marenovitých, ktorú tvorí najmenej 66 druhov rodu Coffea,“ píše sa v časopise Scientific American. „Dvoma komerčne využívanými druhmi kávovníka sú Coffea arabica, z ktorej pochádzajú dve tretiny svetovej produkcie kávy, a C[offea] canephora, často nazývaná robusta, z ktorej pochádza jedna tretina svetovej produkcie.“

Robusta má silnú, zemitú arómu a zvyčajne sa používa na výrobu instantných káv. Kávovník robusta má veľmi dobrú úrodnosť a je odolný voči chorobám. Dorastá do výšky asi 12 metrov, čo je dvakrát viac ako výška neprestrihaného kávovníka arabského, ktorý je chúlostivejší a menej úrodný. Zrno kávovníka robusta môže obsahovať až 2,8 percenta kofeínu, zatiaľ čo zrno kávovníka arabského nikdy neobsahuje viac ako 1,5 percenta kofeínu. Hoci kávovník arabský má 44 chromozómov, pestovateľom sa podarilo vytvoriť hybridy tým, že ho skrížili s robustou a niektorými divými kávovníkmi, ktoré majú po 22 chromozómov.

[Rámček/obrázok na strane 20]

„KRST“ KÁVY

Keď sa káva v 17. storočí prvýkrát objavila v Európe, niektorí katolícki kňazi ju označili za Satanov odvar. Báli sa, že by mohla nahradiť víno, ktoré podľa nich posvätil Kristus. No podľa knihy Coffee pápež Klement VIII. údajne hneď po tom, čo ochutnal kávu, zmenil svoj názor. Náboženskú dilemu vyriešil tým, že kávu symbolicky pokrstil, a tak ju spravil prijateľnou pre katolíkov.

[Tabuľka/mapa na stranách 18, 19]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

AKO SA KÁVA DOSTALA DO CELÉHO SVETA

1. 15. stor. Na Arabskom polostrove sa pestuje kávovník arabský

2. 1616 Holanďanom sa podarilo získať kávovníky alebo ich

semená

3. 1699 Holanďania privážajú kávovníky na Jávu a ďalšie

ostrovy Holandskej Indie

4. 18. stor. Kávovník sa pestuje v Strednej Amerike a v Karibiku

5. 1718 Francúzi privážajú kávovník na Réunion

6. 1723 G. M. de Clieu berie kávovník z Francúzska na

Martinik

7. 19. stor. Kávovník sa pestuje na Havajských ostrovoch

[Prameň]

Zdroj: Z knihy „Uncommon Grounds“

[Obrázok na stranách 18, 19]

Gabriel Mathieu de Clieu sa delí o vodu s priesadou kávovníka na ceste na Martinik v roku 1723

[Pramene ilustrácií na strane 19]

Mapa: © 1996 Visual Language; De Clieu: Tea & Coffee Trade Journal