Recept na pravé šťastie

DOBRÝ recept a dobrý kuchár sú predpokladom dobrého jedla. A podobne je to aj so šťastím. Nezávisí od jediného faktora. Na jeho dosiahnutí sa podieľa veľa vecí v živote, napríklad práca, hra, čas strávený s rodinou a priateľmi a duchovné činnosti. Ale vplývajú naň aj nenápadnejšie činitele, ako sú postoje, túžby a životné ciele.

Môžeme byť veľmi vďační, že recept na pravé šťastie si nemusíme vymýšľať sami. Náš Stvoriteľ nám totiž dal nádhernú knihu, Bibliu, ktorá obsahuje takýto recept. Celá Biblia alebo jej časti sú dnes dostupné v 2377 jazykoch a dialektoch — je teda dostupnejšia než ktorákoľvek iná publikácia na svete!

V tejto pôsobivej rozšírenosti Biblie sa zračí Boží záujem o šťastie a duchovné blaho všetkých ľudí. (Skutky 10:34, 35; 17:26, 27) „Som... Ten, čo ťa vyučuje na tvoj úžitok,“ hovorí Boh. Keď dbáme na jeho príkazy, sľubuje nám pokoj podobný ‚rieke‘. — Izaiáš 48:17, 18.

Tento sľub nám pripomína Ježišove slová spomenuté v predchádzajúcom článku: „Šťastní sú tí, ktorí si uvedomujú svoje duchovné potreby.“ ​(Matúš 5:3) Duchovnosť, ktorá je tu spomínaná, nie je povrchná zbožnosť. Naopak, ovplyvňuje celý náš život. Prejavuje sa v nej ochota počúvať Boha a nechať sa ním poučovať, pretože si uvedomujeme, že nás pozná omnoho lepšie, než sa poznáme sami. Errol, ktorý už vyše 50 rokov skúma Bibliu, hovorí: „O božskom pôvode Biblie ma najviac presviedča to, že keď človek uplatní jej učenie, vedie to k dobrému výsledku.“ Pouvažujte napríklad nad vynikajúcimi biblickými radami, ktoré sa týkajú úsilia o bohatstvo a vyhľadávania potešení.

 Múdre rady v otázke peňazí

„Aj keď má niekto hojnosť,“ povedal Ježiš, „jeho život nevyplýva z toho, čo má.“ ​(Lukáš 12:15) Teda vaša skutočná osobná hodnota, najmä v Božích očiach, nezávisí od veľkosti vášho bankového konta. A okrem toho, keď sa človek usiluje získať bohatstvo, pribúdajú mu starosti, a tak sa z jeho života vytráca radosť a má menej času na dôležitejšie veci. — Marek 10:25; 1. Timotejovi 6:10.

Richard Ryan, profesor psychológie v Spojených štátoch, sa vyjadril, že čím viac ľudia hľadajú uspokojenie v hmotných veciach, tým menej uspokojenia v nich nájdu. Biblický pisateľ Šalamún to vyjadril slovami: „Kto miluje peniaze, nikdy nebude mať dosť, a ten, kto miluje veľké bohatstvo, nebude mať z neho zisk.“ ​(Kazateľ 5:10, The New English Bible) Úsilie o hmotné veci sa dá prirovnať k svrbeniu, ktoré cítime, keď nás poštípe komár — čím viac sa škrabeme, tým viac nás to svrbí, až sa napokon doškriabeme do krvi.

Biblia nás nabáda, aby sme usilovne pracovali a tešili sa z výsledkov svojej práce. (Kazateľ 3:12, 13) Tým sa posilňuje naša sebaúcta, ktorá je tiež veľmi dôležitá pre šťastie. Okrem toho sa možno budeme môcť tešiť z vhodných radostí v živote. Ale je rozdiel tešiť sa z niektorých dobrých vecí, ktoré sa dajú za peniaze kúpiť, a zamerať sa v živote na nadobúdanie bohatstva.

Potešenia a ich miesto v živote

Keď máme duchovný pohľad na život, pomáha nám to mať čo najväčší úžitok z oddychu, zábavy a iných príjemných vecí. Ježiš sa tešil z príjemných príležitostí, kde sa podávalo jedlo a pitie. (Lukáš 5:29; Ján 2:1–10) Ale to v žiadnom prípade nebol hlavný zdroj jeho  radosti v živote. Najväčšie potešenie nachádzal v duchovných činnostiach, napríklad keď pomáhal druhým dozvedieť sa o Bohu a o jeho predsavzatí s ľudstvom. — Ján 4:34.

Kráľ Šalamún vyskúšal, či sa v pôžitkoch skrýva šťastie. Povedal si: „Ponorím sa do pôžitkov a budem si užívať.“ Tento bohatý kráľ sa v pôžitkoch, obrazne povedané, nebrodil. On sa do nich pohrúžil celý! Ale ako sa potom cítil? „Aj to bola prázdnota,“ napísal. — Kazateľ 2:1, The New English Bible.

Pocit prázdnoty a nenaplnenia — práve to zvyčajne zažívajú ľudia, ktorí vyhľadávajú pôžitky. Keď výskumníci porovnali výsledky snahy o pôžitky s takými vecami, ako je zmysluplná práca, duchovné činnosti a čas strávený s rodinou, zistili, že snaha o pôžitky bola najmenej dôležitým faktorom pre celkové šťastie ľudí zapojených do štúdie.

Buďte štedrí a vďační

Šťastní ľudia nie sú zameraní na seba. Majú sklon byť štedrí a zaujímať sa o druhých. „Viac šťastia je v dávaní ako v prijímaní,“ povedal Ježiš. (Skutky 20:35) Dávať nemusíme len hmotné veci. Môžeme dávať druhým svoj čas a energiu, čo môže mať ešte väčšiu hodnotu, zvlášť v rodine. Manželia by mali spolu tráviť čas, aby bolo ich manželstvo pevné a šťastné. A rodičia by mali tráviť veľa času s deťmi, rozprávať sa s nimi, prejavovať im lásku a učiť ich. Keď sa členovia rodiny takýmto spôsobom rozdávajú, darí sa im a ich domov sa stáva oázou šťastia.

Na druhej strane, ste „vďační“, keď druhí dávajú vám — či už svoj čas, energiu, alebo niečo iné? (Kolosanom 3:15) Keď prejavujeme vďačnosť, môže to mať veľmi dobrý vplyv na naše vzťahy s druhými a do veľkej miery prispieť k nášmu šťastiu. Nepoteší to vari vaše srdce, keď vám niekto úprimne poďakuje?

Keď sme vďační, ešte viac si uvedomujeme, čo dobré máme. Pri jednom riadenom experimente výskumníčka z Kalifornskej univerzity v Riverside v Spojených štátoch požiadala ľudí, aby si viedli „denník vďačnosti“. Mali si doň zapisovať, za čo sú vďační. Po šiestich týždňoch sa títo ľudia cítili podstatne spokojnejší so životom.

Aké poučenie z toho vyplýva? Bez ohľadu na situáciu, v akej sa nachádzate, naučte sa zameriavať na pozitívne stránky vášho života. K tomu vás vlastne povzbudzuje Biblia: „Vždy sa radujte... Za všetko vzdávajte vďaky.“ ​(1. Tesaloničanom 5:16, 18) Pravda, najprv sa musíme vedome snažiť,  aby sme si všímali dobré veci, ktoré zažívame. Čo tak dať si to za cieľ?

Láska a nádej — nevyhnutné pre šťastie

Výrok, že ľudia od kolísky po hrob potrebujú lásku, je pravdivý. Bez lásky ľudia chradnú. Ale čo je vlastne láska? Hoci slovo láska sa dnes často skloňuje, Biblia túto vlastnosť opisuje týmito krásnymi slovami: „Láska je zhovievavá a láskavá. Láska nie je žiarlivá, nevystatuje sa, nenadúva sa, nespráva sa neslušne, nevyhľadáva svoje vlastné záujmy, nenechá sa popudiť. Nevypočítava urážky. Neraduje sa z nespravodlivosti, ale sa raduje z pravdy. Všetko znáša, všetkému verí, vo všetko dúfa, vo všetkom vytrváva.“ — 1. Korinťanom 13:4–8.

Pravá láska je naozaj nesebecká! Keďže „nevyhľadáva svoje vlastné záujmy“, kladie šťastie druhých pred svoje vlastné. Žiaľ, takúto lásku je stále ťažšie nájsť. Aj Ježiš povedal vo svojom významnom proroctve o závere súčasného systému, že „ochladne láska mnohých“. — Matúš 24:3, 12; 2. Timotejovi 3:1–5.

Takýto stav však nebude pretrvávať donekonečna, pretože potupuje Stvoriteľa, ktorý je zosobnením lásky. (1. Jána 4:8) Zanedlho Boh odstráni zo zeme všetkých ľudí, ktorí sú plní nenávisti a sú ovládaní chamtivosťou. Zachová nažive len tých, ktorí sa usilujú pestovať si lásku, ktorá bola práve opísaná. Povedie to k tomu, že na celej zemi zavládne pokoj a šťastie. Určite sa splní biblický sľub: „Ešte chvíľku a zlého už nebude; a určite sa pozrieš na jeho miesto, a jeho nebude. Ale mierni, tí budú vlastniť zem a naozaj nájdu svoje najväčšie potešenie v hojnosti pokoja.“ — Žalm 37:10, 11.

Predstavte si, ako každý deň zažívate „najväčšie potešenie“! Máme teda dôvod diviť sa, že Biblia hovorí: „Plesajte v nádeji“? (Rimanom 12:12) Chcete sa dozvedieť viac o nádhernej nádeji, ktorú Boh predkladá poslušnému ľudstvu? Potom si prečítajte ďalší článok.

[Zvýraznený text na strane 7]

„Viac šťastia je v dávaní ako v prijímaní.“ — Skutky 20:35

[Rámček/obrázok na strane 5]

Príbehy o úspechu — nakoľko sú pravdivé?

Z času na čas počujeme príbehy o ľuďoch, ktorí vyrastali v ťažkých podmienkach, ale prekonali všetky prekážky a veľmi zbohatli. „Takéto príbehy sa niekedy uvádzajú ako dôkaz, že si dobre poradili so zlou situáciou a dosiahli úspech napriek tomu — alebo práve preto —, že mali zlé detstvo,“ uvádza sa v správe o šťastí v novinách San Francisco Chronicle. „Podľa výskumníkov problém v tejto interpretácii spočíva v tom, že napokon to s týmito ľuďmi možno neskončilo až tak dobre. Jedine zbohatli.“

[Rámček/obrázok na strane 6]

Šťastie posilňuje zdravie

Radostný postoj je dobrým liekom. „Šťastie alebo duševné stavy, ktoré s ním súvisia, napríklad nádej, optimizmus a spokojnosť, zjavne znižujú riziko vzniku srdcovo-cievnych chorôb, pľúcnych chorôb, cukrovky, vysokého krvného tlaku, nachladnutia a infekcií horných dýchacích ciest alebo tieto ochorenia zmierňujú,“ uvádza sa v jednej správe časopisu Time. Navyše, jedna holandská štúdia odhalila, že za deväť rokov sa znížilo riziko úmrtia starších pacientov o neuveriteľných 50 percent, keď si pacienti zachovávali šťastný, pozitívny postoj!

Zatiaľ nie je jasné, ako duševné stavy ovplyvňujú telo. Ale z výskumov vyplýva, že pozitívni, optimisticky naladení ľudia majú nižšiu hladinu stresového hormónu kortizolu, o ktorom je známe, že oslabuje imunitný systém.

[Obrázok na stranách 4, 5]

Podľa dobrého receptu sa dá pripraviť chutné jedlo. Podobne aj životom podľa Božích rád sa dá dosiahnuť šťastie