„Väznení za vieru“

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V POĽSKU

ARBEIT macht frei (Práca oslobodzuje) — tieto slová možno dodnes čítať na železnej bráne koncentračného tábora Osvienčim na juhu Poľska, vyše 70 kilometrov od slovenských hraníc. * No tieto slová nezodpovedajú tomu, čo čakalo väčšinu ľudí, ktorí v rokoch 1940 až 1945 prešli cez túto bránu. V Osvienčime v tom období nacisti usmrtili vyše milióna ľudí. Ale členovia jednej skupiny mohli byť kedykoľvek prepustení na slobodu.

 Ako mohli získať slobodu? Každý väzeň, ktorý bol Jehovovým svedkom, mohol byť prepustený, keby podpísal dokument, že už nebude aktívne slúžiť ako svedok. Ako sa väčšina svedkov rozhodla? Historik István Deák povedal, že svedkovia boli „podobní prvým kresťanom, ktorí radšej zomreli v tlame leva, než by položili i tú najmenšiu obeť na oltár rímskeho cisára“. Na ich postoj by sa určite nemalo zabudnúť. A ani sa naň nezabúda.

V hlavnej hale Štátneho múzea Osvienčim-Brzezinka sa dva mesiace od 21. septembra 2004 konala výstava venovaná výlučne svedkom. Názov tejto výstavy bol naozaj výstižný: „Väznení za vieru — Jehovovi svedkovia a nacizmus“. Pevné rozhodnutie svedkov zachovať si kresťanskú neutralitu v čase nacizmu bolo zdokumentované na 27 výstavných paneloch.

Na mnohých návštevníkov zapôsobila kópia listu, ktorý z väzenia poslala Deliana Rademakersová z Holandska. Svojim príbuzným napísala: „Sľúbila som, že budem konať Jehovovu vôľu... Buďte statoční a nebojte sa. Jehova je s nami.“ Deliana bola do Osvienčimu deportovaná v roku 1942 a necelé tri týždne po deportácii zomrela.

V Osvienčime bolo dokopy asi 400 svedkov. Na slávnostnom otvorení výstavy boli prítomní traja z prežijúcich. Rozprávali svoje skúsenosti a odpovedali na otázky novinárov. Bolo na nich vidno rovnakú silu, aká im pomohla prežiť podmienky v tábore.

V knihe Więzieni za wiarę—Świadkowie Jehowy w KL Auschwitz (Väznení za vieru — Jehovovi svedkovia v koncentračnom tábore Osvienčim) Teresa Wontorová-Cichá, výskumníčka zo Štátneho múzea, napísala: „Postoj tejto malej skupiny pozitívne vplýval na ostatných väzňov a ich každodenný odhodlaný odpor utvrdzoval ostatných v presvedčení, že človek môže za akýchkoľvek okolností zostať verný zásadám, ktoré vyznáva.“

Väznenie a smrť nie sú pre nasledovníkov Ježiša Krista nič nové. Sám Ježiš bol zatknutý a popravený za vieru. (Lukáš 22:54; 23:32, 33) Aj jeho apoštol Jakub bol popravený. Apoštol Peter bol uväznený a apoštol Pavol bol veľakrát zbitý a uväznený. — Skutky 12:2, 5; 16:22–25; 2. Korinťanom 11:23.

Podobne aj Jehovovi svedkovia v Európe dali v 30. a 40. rokoch minulého storočia vynikajúci príklad viery v Boha. Je pekné, že aj osvienčimské múzeum uznalo ich vieru.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 10]

Traja prežijúci držia panel s názvom výstavy

[Obrázky na strane 11]

Deliana Rademakersová a list, ktorý napísala z väzenia

[Prameň ilustrácií]

Vložené fotografie: Archív Štátneho múzea Osvienčim-Brzezinka

[Prameň ilustrácie na strane 10]

Veža: S láskavým dovolením Štátneho múzea Osvienčim-Brzezinka