Ako dlho môžete žiť?

„Jeho telo nech sa stane sviežejším ako za mlada; nech sa vráti do dní svojej mladistvej sily.“ — Jób 33:25.

KEĎ po 10 či 20 rokoch uhynie pes, pravdepodobne stihol väčšinu toho, čo psy bežne robia. Zrejme mal šteniatka, naháňal mačky, zahrabával kosti a ochraňoval svojho pána. Ale keď po 70 alebo 80 rokoch života zomrie človek, stihol využiť len zlomok svojho potenciálu. Ak rád športoval, pravdepodobne vynikol len v jednom či dvoch športoch. Ak mal rád hudbu, zrejme sa mohol naučiť výborne hrať len na jednom či dvoch hudobných nástrojoch. Ak sa rád rozprával s ľuďmi v ich jazyku, možno sa naučil plynule hovoriť len dvomi alebo tromi jazykmi. Mohol toho zažiť oveľa viac — spoznávať ľudí, objavovať nové veci a približovať sa k Bohu —, keby len žil dlhšie.

Možno si kladiete otázku: ‚Prečo by Boh vytvoril človeka s mysľou, ktorá mu umožňuje tešiť sa z toľkých vecí, a potom by ho trápil tým, že mu určil dĺžku života, ktorá mu dovoľuje zažiť toho tak málo?‘ Zdá sa, že krátkosť ľudského života nezapadá do účelného projektu, ktorý je taký zrejmý v celom stvorení. Možno sa tiež pýtate: ‚Prečo by Boh vytvoril človeka s takými jedinečnými vlastnosťami ako spravodlivosť a súcit a zároveň by doňho vložil sklon konať zlo?‘

Ak vidíte pekné auto s nepeknou preliačinou, usúdite, že auto bolo s touto deformáciou navrhnuté? To určite nie! Nepochybne si poviete: ‚Takto to auto nemalo vyzerať. Určite bolo vyrobené dobre, ale potom ho niekto poškodil.‘ Podobne keď uvažujeme o úžasnom dedičstve, ktorým je náš ľudský život, môžeme len skonštatovať, že život dnes nie je taký, aký mal byť. Krátkosť života a sklon konať zlo sú ako hrozné deformácie. Očividne niekto vážne poškodil dedičstvo ľudstva. Kto to bol? Biblické dôkazy jednoznačne poukazujú na jedného vinníka.

Kto mohol poškodiť dedičstvo celého ľudského rodu, ak boli ľudia vytvorení tak, aby mohli žiť večne? Mohol to byť jedine predok, z ktorého všetci pochádzame. Ktokoľvek iný by mohol poškodiť gény len časti ľudstva — svojich vlastných potomkov. Božie Slovo, Biblia, je teda v súlade so zrejmými faktami, keď hovorí: „Pre jedného človeka [prvého človeka, Adama] prišiel na svet hriech a pre hriech smrť, a tak sa smrť rozšírila na všetkých ľudí.“ ​(Rimanom 5:12) Tak Písma usvedčujú Adama z toho, že vážne poškodil naše dedičstvo. Aký mal byť ľudský život podľa pôvodného zámeru?

 Pochopenie pôvodného zámeru

Keď Biblia hovorí, že smrť ‚prišla na svet‘, naznačuje tým, že ľudia pôvodne nemali zomierať. To, že ľudia starnú a zomierajú, je následok vzbury prvého človeka proti Bohu. Naproti tomu zvieratá nemali žiť večne. — 1. Mojžišova 3:21; 4:4; 9:3, 4.

Ľudia boli vytvorení tak, aby sa líšili od zvierat. Sme vyššia forma života než zvieratá, rovnako ako anjeli sú vyššia forma života než ľudia. (Hebrejom 2:7) Človek bol na rozdiel od zvierat stvorený „na Boží obraz“. (1. Mojžišova 1:27) Adam je v Biblii označený tiež ako ‚Boží syn‘, čo o zvieratách neplatí. (Lukáš 3:38) Máme teda pádny dôvod veriť, že človek nemal starnúť a zomierať. Boh nezomiera a ani svojich synov nevytvoril tak, aby zomierali. — Habakuk 1:12; Rimanom 8:20, 21.

Hlbšie pochopenie toho, aký mal byť ľudský život podľa pôvodného Božieho zámeru, získavame z historických záznamov o prvých generáciách ľudstva. V tom čase žili ľudia celé storočia, kým začali starnúť. Adam žil 930 rokov. O niekoľko generácií žil Noachov syn Sem len 600 rokov a Noachov vnuk Arpachšad 438 rokov. * (1. Mojžišova 5:5; 11:10–13) Abrahám, ktorý žil neskôr, sa dožil 175 rokov. (1. Mojžišova 25:7) Zdá sa, že hriech mal stále silnejší vplyv na dĺžku života a tá sa skracovala, ako sa ľudstvo stále viac a viac vzďaľovalo od pôvodného dokonalého projektu. Ale na začiatku bol človek vytvorený tak, aby žil navždy. Preto je len prirodzené uvažovať: ‚Ešte stále Boh chce, aby ľudia žili na zemi večne?‘

Oslobodenie od starnutia

Keďže Jehova Boh upozornil, že človek, ktorý ho neposlúchne, zaplatí za svoj hriech smrťou, zdalo sa, že Adamovi potomkovia sa dostali do beznádejnej situácie. (1. Mojžišova 2:17) No v inšpirovaných Písmach bola predložená nádej, že niekto zaplatí cenu potrebnú na oslobodenie od starnutia. Čítame o tom: „Prepusť ho, aby nezostúpil do jamy. Našiel som výkupné. Jeho telo nech sa stane sviežejším ako za mlada; nech sa vráti do dní svojej mladistvej sily.“ ​(Jób 33:24, 25; Izaiáš 53:4, 12) Biblia tu hovorila o nádhernej vyhliadke — že niekto zaplatí výkupné, aby priniesol oslobodenie od starnutia!

Kto mohol zaplatiť toto výkupné? Výkupná cena bola taká vysoká, že sa nedá vyčísliť v peniazoch. O nedokonalých ľuďoch Biblia hovorí: „Žiaden z nich nemôže nijako vykúpiť ani brata, ani dať za neho Bohu výkupné... aby ďalej žil navždy.“ ​(Žalm 49:7–9) Ježiš Kristus však mal niečo, čo má väčšiu hodnotu než peniaze. Keď bol na zemi, mal dokonalý ľudský život, pretože ako Boží Syn bol uchránený pred tým, aby zdedil adamovský hriech. Ježiš povedal, že prišiel, aby „dal svoju dušu ako výkupné na výmenu za mnohých“. Pri inej príležitosti povedal: „Prišiel [som], aby mali život a mohli ho mať v hojnosti.“ — Matúš 20:28; Ján 10:10.

Nádej na nekonečný život bola ústrednou témou Ježišovho zvestovania. Ježišovi jeho verný nasledovník Peter raz povedal: „Ty máš slová večného života.“ ​(Ján 6:68) Ako máme rozumieť tomu, keď Biblia hovorí o večnom živote?

Život bez konca

Ježišovi apoštoli sa tešili na život bez konca v nebesiach, kde mali tvoriť súčasť Ježišovej  kráľovskej vlády. (Lukáš 22:29; Ján 14:3) Ježiš však často hovoril aj o Božom predsavzatí so zemou. (Matúš 5:5; 6:10; Lukáš 23:43) Preto Ježišove zázraky a jeho učenie o večnom živote potvrdzujú sľuby, ktoré dal Boh dlho vopred prostredníctvom proroka Izaiáša, ktorý napísal: „Navždy pohltí smrť a Zvrchovaný Pán Jehova istotne zotrie slzy zo všetkých tvárí.“ ​(Izaiáš 25:8) Život človeka už viac nebude pozostávať len z niekoľkých rokov mladosti, ktoré rýchlo preletia, po ktorých nasledujú roky, keď človek už len upadá a chradne.

Keď verné ľudstvo v Božom novom svete dosiahne dokonalosť, nebude ho už zotročovať staroba. Biblia hovorí: „Tvorstvo bude oslobodené z otroctva porušiteľnosti a bude mať slávnu slobodu Božích detí.“ ​(Rimanom 8:21) Len si to predstavte! Ľudia budú získavať stále viac múdrosti a skúseností. A napriek ubiehajúcim stáročiam nikdy nestratia mladícku vitalitu. Zažijete to?

Ako dlho budete žiť?

Podľa Ježišových slov po dni Božieho súdu počet ľudí na zemi prudko klesne. (Matúš 24:21, 22) Ježiš povedal: „Je široká a priestranná cesta vedúca do skazy a mnoho je tých, ktorí ňou vchádzajú; ale je tesná brána a úzka cesta vedúca do života a málo je tých, ktorí ju nachádzajú.“ — Matúš 7:13, 14.

Ak chcete aj vy žiť večne, je potrebné, aby ste sa usilovali o Božiu priazeň. Prvým krokom je získavať poznanie o Bohu. Ježiš vysvetlil: „To znamená večný život, že prijímajú poznanie o tebe, jedinom pravom Bohu.“ ​(Ján 17:3) Je pravda, že dobre spoznať Boha si vyžaduje úsilie, ale toto úsilie stojí za to. Podobne aj zarábať každý deň na jedlo si vyžaduje úsilie. Ježiš porovnal poznanie Boha s pokrmom, keď nabádal: „Nepracujte pre pominuteľný pokrm, ale pre pokrm zostávajúci pre večný život.“ ​(Ján 6:27) Neoplatí sa teda vynaložiť akékoľvek úsilie, aby ste získali život bez konca? — Matúš 16:26.

Ježiš povedal: „Tak veľmi Boh miloval svet, že dal svojho jednosplodeného Syna, aby nikto, kto v neho prejavuje vieru, nebol zničený, ale mal večný život.“ ​(Ján 3:16) Teda to, ako dlho budete žiť, závisí od toho, ako zareagujete na Božiu lásku.

[Poznámka pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 7]

Za 80 rokov života stihne človek využiť len zlomok svojho potenciálu

[Zvýraznený text na strane 8]

Ľudia boli vytvorení ako vyššia forma života než zvieratá

[Obrázok na strane 7]

Bolo toto auto pôvodne navrhnuté s preliačinou?

[Obrázok na stranách 8, 9]

Božie Slovo hovorí, že ľudia sa vrátia „do dní svojej mladistvej sily“