Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Tradičná záhrada neobyčajnej krásy

Tradičná záhrada neobyčajnej krásy

Tradičná záhrada neobyčajnej krásy

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! NA GUADELOUPE

ŽILI na nádhernom mieste, ale nemohli sa tešiť z jeho krásy. Taký bol od 17. storočia údel tisícov nešťastných Afričanov, ktorí boli unesení z domoviny a privezení na Guadeloupe a Martinik. Celý zvyšok života prežili na týchto karibských ostrovoch, kde väčšinu dňa pracovali ako otroci na poliach s cukrovou trstinou.

Mnohí majitelia tunajších plantáží nútili otrokov, aby si stravu zabezpečovali sami, a tak si títo otroci vysadili záhrady. Viac práce bolo to posledné, čo potrebovali, ale aspoň si mohli dopestovať také plodiny, aké mali radi. Pestovali maniok (kasavu), jamy a iné plodiny, ktoré boli chutnejšie a výživnejšie než čokoľvek, čo by im mohli dať ich páni. A pestovali aj liečivé rastliny a koreniny na ochutenie jedál.

Keď francúzska vláda v roku 1848 zrušila otroctvo na týchto ostrovoch, oslobodení otroci sa naďalej venovali svojim záhradkám. Súčasní obyvatelia Guadeloupu a Martiniku, z ktorých mnohí sú potomkami ťažko pracujúcich Afričanov, pokračujú v tejto tradícii a ich záhrady sa teraz nazývajú kreolské.

Dažďový prales v malom

Rodiny otrokov mávali dva druhy záhrad — zeleninovú, ktorú mali vysadenú obyčajne ďalej od domu, a „domácu záhradu“ pri dome, ktorú tu nazývajú jardin de case. Typická dnešná kreolská záhrada vyzerá ako táto „domáca záhrada“. Je v nej množstvo kvetov, tráv, stromov a kríkov, ktoré môžu byť také husté ako spodná vrstva dažďového pralesa. Keďže vegetácia zapĺňa všetok priestor, na prvý pohľad vyzerá kreolská záhrada síce pôsobivo, ale neusporiadane. V skutočnosti je však presne rozvrhnutá a rozčlenená na jednotlivé časti. Úzke cestičky umožňujú jej majiteľovi dostať sa ku každej rastline.

Záhrada sa rozprestiera nielen za domom, ale aj pred domom, kde slúži ako malebné miesto na uvítanie hostí. Keď prídu hostia, rodina ich privíta medzi žiarivými krotónovcami, alamandami a živo sfarbenými listami bugénviley a ixory.

Liečivé rastliny bývajú vysadené v inej časti kreolskej záhrady, často v tieni domu. K liečivým rastlinám pestovaným na týchto ostrovoch tradične patrí bazalka, škoricovník, pimentovník (nové korenie) a konopáč. V záhrade rastie aj vôňovec citrónový, takzvaná citrónová tráva. Pálenie jej suchých listov odpudzuje komáre.

Mnohí obyvatelia týchto ostrovov si cenia znalosti liečivých rastlín. Keď v minulosti niekto ochorel alebo sa zranil, lekár bol často ďaleko. A tak bylinky z kreolskej záhrady pomáhali ľuďom vyliečiť sa. Bylinky sa dodnes používajú na liečbu rôznych chorôb, ale samoliečba môže byť nebezpečná. Keď sa bylinky použijú nesprávne, namiesto vyliečenia môžu pacientovi uškodiť. Preto sa dnešní obyvatelia týchto ostrovov vo všeobecnosti nechávajú liečiť len tými, ktorí sú na to vyškolení.

Hlavná časť kreolskej záhrady sa nachádza za domom a je vyhradená pre rastliny s jedlými časťami a plodmi. Nájdete tu jamy, baklažány, kukuricu, láskavce, šalát a ďalšie plodiny a neďaleko nich bývajú vysadené koreniny používané na ochucovanie jedál pripravených z týchto plodín. Môžete tu nájsť aj banánovník a také stromy ako chlebovník, hruškovec americký (avokádo), guajavu či mangovník.

Pokochajte sa tou krásou!

Keď budete prechádzať okolo kreolskej záhrady, určite vás zaujme jej krása a zrejme si ju budete chcieť prezrieť zblízka. Po vstupe do záhrady môžete obdivovať kvety a listy, ktorých farby žiaria v lúčoch slnka. Vánok k vám priveje zmes vôní, ktorej sa nevyrovnajú žiadne voňavky. Áno, budete sa cítiť príjemne, a to ste iba na návšteve. Predstavte si, akú radosť má jej majiteľ, ktorý ju vysadil a trávi v nej čas každý deň!

Budú kreolské záhrady aj naďalej existovať? Niektorí ostrovania sa sťažujú, že mladí nejavia dostatočný záujem o udržanie tejto krásnej a užitočnej tradície. Mnohí mladí i vekom starší si však cenia krásu týchto záhrad aj ich kultúrny význam. Každá kreolská záhrada je pripomienkou toho, ako si africkí otroci dokázali poradiť aj v ťažkej situácii.

[Rámček na strane 27]

PREČO „KREOLSKÁ“ ZÁHRADA?

Výraz „kreoli“ sa pôvodne vzťahoval na ľudí európskeho pôvodu, ktorí sa narodili v Novom svete. Neskôr však nadobudol aj iné významy. Niektorí Haiťania používajú výraz „kreolské“ na opis vecí, ktoré sú veľmi krásne a vyznačujú sa vysokou kvalitou. Aj niektoré jazyky na Jamajke, Haiti a iných miestach sa označujú za kreolské. Kreolčina je v podstate jazyk, ktorý sa vyvinul kontaktovaním európskych a miestnych jazykov a stal sa rodným jazykom určitej skupiny ľudí.

Navyše výrazom „kreolský“ sa začal označovať aj určitý spôsob života — domorodá kultúra, ktorá postupne vznikla na mnohých karibských ostrovoch. V Portoriku a Dominikánskej republike sa v podobnom význame používa príbuzné španielske slovo criollo. V priebehu stáročí potomkovia domorodcov, Afričanov a Európanov v karibskej oblasti uzatvárali medzi sebou manželstvá a mali krásne deti. To viedlo k vzniku zaujímavých tradícií. A práve v duchu týchto tradícií boli záhrady na Guadeloupe a Martiniku nazvané kreolskými.

[Obrázky na strane 26]

Vložené fotografie (zhora): alpínia, piepor (čierne korenie), ananás, kakaovník a kávovník