Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Dôležité bolo reagovať na varovania

Dôležité bolo reagovať na varovania

Dôležité bolo reagovať na varovania

V STREDU 24. augusta 2005 bol v New Orleanse v štáte Louisiana v USA typický sparný deň. Alan odišiel so svojou rodinou z domu, aby niekoľko dní pobudli v Beaumonte v Texase vzdialenom vyše 300 kilometrov na západ. Vzali si šaty na päť dní. Alan hovorí: „Nevedeli sme o hurikáne Katrina, ktorý sa v tom čase formoval východne od Floridy. No v piatok večer už bolo jasné, že New Orleans zasiahne hurikán štvrtého alebo piateho stupňa.“

V nedeľu 28. augusta bolo zjavné, že búrka, ktorá bola pomenovaná Katrina, bude hurikánom s maximálnou silou. Starosta New Orleansu vydal pokyn na povinnú evakuáciu obyvateľov mesta. A tak sa tisíce dopravných prostriedkov pomaly presúvali na sever a na západ, až zablokovali diaľnice. Tisíce ľudí, ktorí nemali autá, utekali do úkrytov alebo na veľký štadión Superdome. Niektorí sa rozhodli prečkať búrku doma.

‚Nabudúce odídem ako prvý!‘

Jehovov svedok Joe bol jedným z tých, ktorí neodišli. Bol presvedčený, že sa mu podarí prečkať búrku doma. Hovoril si, že predchádzajúce hurikány nespôsobili také veľké škody, aké predpovedali úrady. „Myslel som si, že sa to bude dať nejako prežiť,“ hovorí. „Ako rýchlo som však zmenil názor! Vietor a dážď sa prihnali s veľkou zúrivosťou. Zrazu mi z domu odnieslo strechu. Potom začala desivou rýchlosťou stúpať voda — za tri hodiny stúpla o tri metre! Vnikala dnu tak rýchlo, že som musel vyjsť na prvé poschodie. Bol som zdesený, pretože vietor zavýjal a zdalo sa, že steny sa zrútia. Padali stropy. Vtedy som začal premýšľať, ako uniknúť.

Myslel som si, že mi asi nezostáva nič iné, len skočiť do rozbúrených vôd. Ale vlnobitie bolo veľmi silné. Na okolitých uliciach vietor vzdúval spenené hrebene vĺn. Vedel som, že ak skočím do vody, pravdepodobne sa utopím.“

Joe sa napokon dostal do člna, ktorým sa dopravil k mostu. Vo vode pod mostom plávali mŕtvoly a všade boli výkaly. Joe spal jednu noc na kufri auta. Potom sa helikoptérou a autobusom dostal na neworleanskú mestskú radnicu. „Ľudia tam boli ku mne láskaví,“ hovorí. „V jednej chvíli som už takmer nedokázal súvislo rozprávať. Stále som myslel len na to, kde by som mohol dostať ďalšiu fľašu vody.“

Joe si pri pohľade späť uvedomuje, že sa tomuto utrpeniu mohol vyhnúť. „Poučil som sa,“ hovorí. „Keď bude nabudúce vyhlásená evakuácia, odídem ako prvý!“

Nedbala na varovania, potom hľadala útočisko v strome

V mestách Biloxi a Gulfport na pobreží štátu Mississippi spôsobil hurikán obrovské škody a straty na životoch. Noviny The New York Times z 31. augusta 2005 citovali Vincenta Creela, hovorcu mesta Biloxi: „Mnoho ľudí ignorovalo evakuačné pokyny, pretože [v roku 1969] prežili hurikán Camille a ich domy mu odolali.“ Usudzovalo sa, že hurikán Katrina nebude taký silný, ako bol hurikán Camille, ale ako sa vyjadril pán Creel, hurikán Katrina ‚prihnal nezadržateľnú vodnú stenu porovnateľnú s cunami‘.

Medzi miestnymi obyvateľmi, ktorí sa rozhodli nedbať na varovania, bola aj Inell, ktorá v Biloxi prežila väčšinu života. Hovorí: „Za tie roky sme prežili mnoho búrok. A tak som si pre búrku Katrina nerobila prílišné starosti.“ Inell zhromaždila členov svojej domácnosti, 88-ročnú svokru, syna, dcéru a zaťa — a tiež dvoch psov a tri mačky —, a rozhodli sa zostať vo svojom dobre postavenom dome. Búrka zasiahla Biloxi 29. augusta asi o desiatej ráno. Inell si spomína: „Všimla som si, že do jednej spálne v zadnej časti domu presakuje voda. Potom začala prenikať všade. Rozhodli sme sa vyliezť na povalu. Ale voda stále stúpala. Uvedomili sme si, že sa musíme dostať z povaly von, aby sme tam neuviazli. Ale kam ísť?

Syn musel roztrhnúť sieťku na okne, aby sme mohli vyplávať z domu a dostať sa von na hladinu. Potom sme sa udržiavali na hladine tak, že sme sa držali okraja strechy. Traja sme sa vydali napravo od domu a dcéra naľavo. Neďaleko som zbadala veľký strom. Syn, svokra a ja sme k nemu doplávali a pevne sa ho chytili. Vtom som začula, ako dcéra kričí: ‚Mama! Mama!‘ Zať, ktorý opúšťal povalu ako posledný, priplával k nej, aby ju zachránil. Obom sa podarilo dostať do člna, ktorý bol predtým odstavený na príjazdovej ceste a teraz voľne plával neďaleko domu. Nabádali ma, aby som sa snažila dostať do člna. Ale voda bola rozvírená a ja som nechcela riskovať. Pri strome som sa cítila bezpečne a nemienila som sa ho pustiť.

Z tohto miesta som videla, ako sa voda valí ulicou a všade okolo domu. Začala som v mysli rozoberať svoju situáciu a uvedomila som si, že som bola hlúpa, keď som neposlúchla varovania a neodišla.

Napokon začala voda opadávať a konečne sme boli všetci v člne! Objavilo sa požiarnické vozidlo a odviezlo nás do nemocnice. Boli sme naozaj vďační, že žijeme!“

Evakuačné plány Jehovových svedkov

Hurikán Katrina zasiahol pobrežie Mexického zálivu a zničil tisíce domov od Louisiany smerom na východ po Alabamu. Ale hurikány nie sú v tejto oblasti Spojených štátov niečím nezvyčajným. Preto majú Jehovovi svedkovia už niekoľko rokov pripravené evakuačné plány. Každý rok, zvyčajne v júni, skôr než sa začne obdobie búrok, si 21 zborov Jehovových svedkov v New Orleanse a okolí opakuje evakuačný plán. A tak väčšina miestnych svedkov vedela, čo robiť v prípade ohrozenia. Osvedčil sa tento plán pri hurikáne Katrina?

Hneď ako miestne úrady vyhlásili evakuáciu, starší zo všetkých zborov sa skontaktovali s členmi svojho zboru, aby ich podnietili odísť z mesta. Mnohí odišli s rodinou alebo s priateľmi. Pre vekovo starších a telesne postihnutých bola zabezpečená osobitná doprava a pomoc. John, člen krízového výboru pre pomoc pri katastrofách, ktorý zriadili svedkovia, povedal: „Som presvedčený, že vďaka tomu, že sme sa riadili týmto plánom, sme zachránili veľa životov.“ Teda väčšine Jehovových svedkov sa podarilo dostať z mesta pred príchodom búrky. Na poskytnutie okamžitej pomoci v postihnutých oblastiach zriadila odbočka Jehovových svedkov v Spojených štátoch krízové výbory.

Pátranie po svedkoch na štadióne Astrodome

Asi 16 000 evakuantom, prevažne z Louisiany, bolo poskytované jedlo, voda a prístrešie na houstonskom štadióne Astrodome v Texase. Členovia krízového výboru v Houstone sa dozvedeli, že v tomto obrovskom množstve ľudí sú aj svedkovia. Ale ako ich nájsť?

Druhého septembra zavčas rána prišla do Astrodomu skupina kresťanských starších, aby našli svojich bratov. Keď na obrovskom štadióne videli tisíce mužov, žien, dospievajúcich, detí a dojčiat, ohromilo ich to. Na futbalovej ploche boli tisíce lôžok a evakuanti trpezlivo čakali na riešenie svojich problémov. Ďalší v dlhých radoch čakali na lekárske ošetrenie a zdravotnícky personál v náhlivosti bral pacientov do sanitiek.

„Cítil som sa ako v utečeneckom tábore,“ vyhlásil Samuel, jeden zo starších, ktorí hľadali spolukresťanov. Ako v tomto veľkom dave nájsť tú hŕstku svedkov? Starší najprv chodili uličkami sem a tam s veľkými pútačmi, ktoré vyzývali svedkov, aby dali o sebe vedieť. Po troch hodinách neúspešného hľadania si starší uvedomili, že treba použiť účinnejší spôsob vyhľadávania. Preto požiadali Červený kríž, aby mohli cez miestny rozhlas vyhlásiť: „Nech všetci pokrstení Jehovovi svedkovia prídu k východnej rampe na prízemí.“

Konečne začali prichádzať svedkovia a na tvári mali široký úsmev. Samuel hovorí: „Plakali od radosti. Silno nás objímali a držali za ruky. Nechceli sa nás pustiť, lebo sa báli, že sa v dave stratia.“ V piatok a v sobotu bolo nájdených 24 svedkov a boli vzatí do krízového centra Jehovových svedkov.

Väčšina z nich nemala so sebou takmer žiaden hmotný majetok okrem špinavého oblečenia, ktoré mali na sebe. Jedna svedkyňa si niesla škatuľu veľkosti škatule od topánok. V nej mala niekoľko dôležitých dokumentov — to bolo všetko, čo sa jej podarilo zachrániť pred ničivou búrkou.

V Astrodome mnohí ľudia rozpoznali, že starší, ktorí prišli, patria k Jehovovým svedkom, a tak ich požiadali o Biblie a biblickú literatúru. Vypýtali si vyše 220 Biblií. Svedkovia im tiež ponúkli Prebuďte sa! z 22. júla 2005, ktoré v úvodnej sérii rozoberalo veľmi aktuálnu tému: „Prírodné katastrofy — sú stále ničivejšie?“

Niektorí sa vracajú domov

Jedným z tých, ktorí prežili búrku, je skúsený reportér a generálny riaditeľ jednej neworleanskej televíznej stanice. Pri svojej práci už videl veľa zničených oblastí. Po búrke sa vrátil domov do okresu Jefferson v Louisiane, aby si vzal niektoré veci zo svojho majetku. „Bol som zhrozený,“ hovorí. „Skaza bola úplná. V televízii sme videli záplavovú vodu, keď sa pretrhli protipovodňové hrádze a voda sa vylievala z kanálov. Ale aj silný vietor narobil obrovské škody. Bytový komplex, kde som býval, bol úplne zničený. Je tam pleseň, hniloba a zápach. Ten zápach je neznesiteľný. Je to hrozné, hrozné. Ale sme nažive.“

Alan, ktorého sme spomenuli v úvode, sa napokon vrátil domov do Metairie, západnej časti New Orleansu. Búrka narobila obrovské škody. „Bol to traumatizujúci, šokujúci pohľad,“ hovorí. „Mesto vyzeralo, akoby naň padla atómová bomba. Jedna vec je počuť o tom v správach alebo vidieť to v televízii. Ale niečo celkom iné je, keď prechádzate alebo sa veziete okolo svojho domu a tieto obrovské škody a skazu vidíte na vlastné oči. Je ťažké sa s tým vyrovnať.

Napríklad zápach — pripomínal pokazené mäso. Bol to zápach smrti. Mnohé obchody boli úplne zničené alebo zaplavené. Na každom rohu stáli policajti a vojaci. Vyzeralo to ako vo vojnovej zóne.“

Humanitárna pomoc

Mesto, štát a federálne úrady pripravili opatrenia na poskytnutie pomoci. Hlavný federálny prostriedok pomoci bola FEMA (Federálna agentúra pre riadenie záchranárskych prác). Aj iné organizácie sa zmobilizovali na pomoc tisícom obetí. Do oblastí postihnutých búrkou bolo dovezené obrovské množstvo potravín, šatstva a vody. FEMA onedlho vydávala šeky a poskytovala ľuďom ďalšiu finančnú pomoc, aby im pomohla prežiť prvé dni či týždne. Ako sa medzitým darilo Jehovovým svedkom?

Odhad rozsahu škôd a opravy

Hneď ako sa prihnala búrka, svedkovia zorganizovali tímy, ktoré šli do zdevastovaných oblastí, aby zistili, koľko domov svedkov a sál Kráľovstva bolo poškodených alebo zničených. Ako si poradili s takou náročnou úlohou? Vedúci zbor Jehovových svedkov v Brooklyne v New Yorku schválil, aby boli pod vedením výboru odbočky v Spojených štátoch zriadené krízové výbory. Vzápätí boli pozvané regionálne stavebné výbory z mnohých častí Spojených štátov, aby začali s obnovovacími prácami. * Čo sa im podarilo dosiahnuť?

Sedemnásteho februára 2006 skupina poskytujúca pomoc z Long Beach v štáte Mississippi oznámila, že zo 632 poškodených domov Jehovových svedkov bolo 531 úplne zrenovovaných a zostáva opraviť ešte 101. Svedkovia tiež poskytli pomoc susedom, ktorí neboli svedkami. Sedemnásť sál Kráľovstva malo vážne poškodenú strechu a v polovici februára už bolo 16 z nich pokrytých novou strechou. A čo výbor v Baton Rouge v Louisiane?

Táto skupina má na starosti oblasť Louisiany, ktorú hurikán Katrina zasiahol najviac. Z 2700 domov svedkov, ktoré potrebovali opravy, bolo do polovice februára opravených 1119, takže tento výbor ešte stál pred obrovskou úlohou. Opäť bola poskytnutá pomoc aj susedom a rodinám, ktoré to naliehavo potrebovali. Päťdesiat sál Kráľovstva bolo veľmi poškodených. Do februára bolo opravených 25 z nich. V Texase mala houstonská skupina opraviť 871 domov, ktoré poškodil hurikán Rita v septembri. Do 20. februára boli dokončené opravy na 830 z nich.

Poučenie z hurikánu Katrina

Tisíce ľudí, ktorých zasiahol hurikán Katrina, si odniesli ponaučenie, že je nutné dbať na varovania. Mnohí by sa určite vyjadrili rovnako ako spomínaný Joe, ktorý povedal: „Keď bude nabudúce vyhlásená evakuácia, odídem ako prvý!“

Jehovovi svedkovia ďalej poskytujú pomoc obetiam v oblasti Mexického zálivu. (Galaťanom 6:10) No ich služba neznamená len poskytovať humanitárnu pomoc. Ich prvoradou činnosťou — ktorá sa vykonáva v 235 krajinách sveta — je nechať zaznievať varovanie, ktoré je omnoho významnejšie než varovanie pred blížiacou sa búrkou. Biblia predpovedá, že Boh zakrátko ukončí tento bezbožný systém a očistí našu zem, aby bola opäť v takom stave, ako si predsavzal. Ak by ste sa radi dozvedeli, čo o tomto čase učí Biblia, skontaktujte sa s Jehovovými svedkami vo vašom okolí alebo napíšte na niektorú z adries uvedených na 5. strane tohto časopisu. — Marek 13:10; 2. Timotejovi 3:1–5; Zjavenie 14:6, 7; 16:14–16.

[Poznámka pod čiarou]

^ 32. ods. V regionálnych stavebných výboroch sú tímy Jehovových svedkov — dobrovoľníkov — s bohatými skúsenosťami vo výstavbe a prestavbe sál Kráľovstva. V Spojených štátoch je okolo 100 takýchto skupín a na celom svete je mnoho ďalších.

[Obrázok na stranách 14, 15]

Satelitný záber oka hurikánu Katrina

[Prameň ilustrácie]

NOAA

[Obrázok na strane 15]

Zaplavený New Orleans

[Prameň ilustrácie]

AP Photo/​Ben Sklar

[Obrázky na strane 15]

Hurikán Katrina zničil budovy a vzal mnohým ľuďom život

[Prameň ilustrácie]

AP Photo/​David J. Phillip

[Obrázok na stranách 16, 17]

V Astrodome v texaskom Houstone bolo 16 000 evakuovaných ľudí

[Obrázky na strane 17]

Kresťanskí starší hľadali medzi evakuovanými ľuďmi svojich bratov

[Obrázok na strane 18]

Svedkovia boli veľmi vďační za opravu svojich domov

[Obrázok na strane 18]

Dobrovoľníci opravujú vážne poškodenú strechu

[Obrázok na strane 18]

Dobrovoľníci poskytovali jedlo

[Obrázok na strane 19]

Alan