Britský „zabudnutý génius“

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V BRITÁNII

ROBERT HOOKE, ktorého jeho súčasníci opísali ako „najvynachádzavejšieho človeka, aký kedy žil“, je dnes považovaný za anglického Leonarda da Vinci. * Hooke sa narodil v roku 1635. V roku 1662 sa stal kurátorom výskumu Kráľovskej spoločnosti v Londýne a v roku 1677 sa stal jej sekretárom. Zomrel v roku 1703. No napriek tomu, že bol významným vedcom, je pochovaný na neznámom mieste niekde na severe Londýna.

Posledné roky vedci a historici neúnavne pracujú na tom, aby meno tohto „zabudnutého génia“, ako Hooka nazval životopisec Stephen Inwood, dostali do povedomia ľudí. V roku 2003 pri príležitosti 300. výročia Hookovej smrti usporiadalo Kráľovské observatórium v londýnskom Greenwichi výstavu niekoľkých významných vynálezov a objavov tohto vedca. Kto bol Robert Hooke a prečo na také dlhé obdobie takmer upadol do zabudnutia?

Hookovo dedičstvo

Hooke bol učený muž a mimoriadne nadaný vynálezca. Spomedzi jeho mnohých vynálezov môžeme spomenúť univerzálny kĺb, ktorý sa dnes využíva v motorových vozidlách, irisovú clonu, ktorá nastavuje veľkosť otvoru objektívu fotoaparátov, a špirálovú pružinu v zotrvačníku hodín. Sformuloval Hookov zákon — rovnicu, ktorá sa dodnes používa na vyjadrenie pružnosti pružín. A zostrojil aj vzduchové čerpadlo pre uznávaného britského fyzika a chemika Roberta Boyla.

No jedným z Hookových najväčších úspechov bol návrh zloženého mikroskopu, ktorý neskôr skonštruoval  známy londýnsky výrobca hudobných nástrojov Christopher Cock. Vďaka tomuto mikroskopu Hooke ako prvý opísal, že v korku sú komôrky podobné bunkám včelieho plástu, a nazval ich „celuly“, čiže bunky. Tento výraz sa neskôr začal používať na označenie základných stavebných jednotiek živých organizmov.

V roku 1665 Hooke vydal knihu Micrographia, ktorá ho preslávila. Kniha obsahuje precízne, krásne ilustrácie hmyzu, ako ho videl pod svojím mikroskopom. Tieto ilustrácie nakreslil sám Hooke. Jeho najznámejšou ilustráciou je obrázok blchy. Na rytine s rozmermi 30 krát 45 centimetrov vidieť pazúriky, ostne a šupinaté telo blchy. Bohatých čitateľov tých čias šokovalo, že tieto drobné zvieratká často žijú aj na ľuďoch. Pri pohľade na tento obrázok dámy údajne zamdlievali!

Keď Hooke porovnal zväčšený hrot krajčírskej ihly s vecami, ktoré sa vyskytujú v prírode, napísal: „Mikroskop nám poskytuje stovky príkladov viditeľných hrotov, ktoré sú tisícekrát ostrejšie“ než hrot ihly. Poukázal na chĺpky, štetinky a pazúriky hmyzu a tiež na tŕne, háčiky a chĺpky na listoch rastlín. Tieto „diela prírody“ vnímal ako dôkazy všemocnosti ich Tvorcu. „Po prvýkrát,“ uvádza Encyclopædia Britannica, mikroskop odhalil „svet neuveriteľnej zložitosti živých organizmov“.

Hooke bol prvý, kto pod mikroskopom skúmal skameneliny. Prišiel k záveru, že sú to zvyšky alebo odtlačky dávno uhynutých organizmov. Micrographia obsahovala veľa ďalších fascinujúcich vedeckých pozorovaní. Známy Samuel Pepys, ktorý bol Hookovým súčasníkom, vo svojom denníku o knihe Micrographia uviedol, že je to ‚najvýnimočnejšia kniha, akú kedy čítal‘. Allan Chapman, historik v oblasti vedy na Oxfordskej univerzite, opísal toto dielo ako „jednu z kníh, ktoré najviac ovplyvnili moderný svet“.

Obnova Londýna

Po veľkom požiari Londýna v roku 1666 bol Hooke  vymenovaný za mestského architekta. Pri obnove mesta úzko spolupracoval so svojím priateľom Christopherom Wrenom, vedcom a architektom v službách kráľa. K mnohým Hookovým projektom patrí pamätník vysoký 62 metrov, ktorý mal pripomínať požiar. Hooke zamýšľal použiť pamätník, najvyšší voľne stojaci kamenný stĺp na svete, na overenie svojich teórií o gravitácii.

Hoci projekt Kráľovského observatória v Greenwichi sa pripisuje Wrenovi, významnú úlohu pri jeho návrhu zohral aj Hooke. Ďalším z jeho mnohých projektov je budova Montague House, prvého sídla Britského múzea.

Hooke vynikal aj ako astronóm a bol jedným z prvých, kto zostrojil zrkadlový teleskop, ktorý pomenoval po škótskom matematikovi a astronómovi Jamesovi Gregorym. Hooke pozoroval, že planéta Jupiter sa otáča okolo svojej osi, a jeho náčrty Marsu sa o dve storočia použili na zistenie rýchlosti rotácie Marsu.

Prečo sa naňho zabudlo?

V roku 1687 vydal Isaac Newton dielo Philosophiae Naturalis Principia Mathematica (Matematické základy prírodovedy). Newtonovo dielo vyšlo 22 rokov po Hookovej Micrographii a opisoval v ňom pohybové zákony vrátane gravitačného zákona. Ale ako poznamenáva Allan Chapman, Hooke „rozvinul mnohé časti gravitačnej teórie skôr ako Newton“. K výskumu podstaty svetla podnietila Newtona takisto Hookova práca.

Žiaľ, nezhody v otázkach optiky a gravitácie naštrbili vzťah medzi týmito dvoma mužmi. Newton dokonca odstránil zo svojho diela Principia Mathematica akékoľvek zmienky o Hookovi. Podľa jedného zdroja sa Newton dokonca snažil z oficiálnych dokumentov odstrániť zmienky o Hookovom prínose pre vedu. Okrem toho, krátko po tom, čo sa Newton stal prezidentom Kráľovskej spoločnosti, zmizli Hookove prístroje — mnohé z nich boli vyrobené ručne —, viaceré práce a jediný pôvodný portrét tohto muža. Následkom toho Hookova sláva na viac ako dve storočia takmer upadla do zabudnutia.

Iróniou je, že práve v liste Hookovi datovanom 5. februára 1675 Newton napísal známe slová: „Ak som videl ďalej, bolo to preto, že som stál na pleciach obrov.“ Architekt, astronóm, experimentálny vedec a vynálezca Robert Hooke bol určite velikánom svojej doby.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázky na strane 26]

Hookova kresba snehovej vločky a vzorov, ktoré vytvoril mráz

[Obrázok na strane 26]

Hookov náčrt mikroskopu

[Obrázok na strane 27]

Komôrky v korku nazval Hooke „celulami“

[Obrázok na strane 27]

Hooke v knihe „Micrographia“ nakreslil, čo videl pod svojím mikroskopom

[Obrázky na strane 27]

Blcha, približná veľkosť

Pri pohľade na Hookovu kresbu blchy dámy údajne zamdlievali

[Obrázok na strane 28]

Montague House bol jedným z mnohých Hookových architektonických projektov

[Obrázok na strane 28]

Hookov nákres, ktorý objasňuje jeho zákon o pružnosti

[Obrázok na strane 28]

Londýnsky pamätník je najvyšším voľne stojacim kamenným stĺpom na svete

[Obrázok na strane 28]

Kráľovské observatórium

[Prameň ilustrácií na strane 26]

Pružina, mikroskop a snehové vločky: kresby s láskavým dovolením Posner Memorial Collection, Carnegie Mellon University Libraries

[Prameň ilustrácií na strane 27]

Kresby s láskavým dovolením Posner Memorial Collection, Carnegie Mellon University Libraries

[Pramene ilustrácií na strane 28]

Nákres pružiny: s láskavým dovolením Posner Memorial Collection, Carnegie Mellon University Libraries; londýnsky pamätník: Matt Bridger/​DHD Multimedia Gallery; Kráľovské observatórium: © National Maritime Museum, London