Galilejský čln — vzácny nález z biblických čias

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V IZRAELI

GALILEJSKÉ more je miesto, kde sa odohrali niektoré z najvzrušujúcejších udalostí Ježišovej služby. Veď práve na tomto jazere alebo pri jeho pobreží Boží Syn kráčal po vode, upokojil búrlivé vlny, zázračne nasýtil tisíce ľudí a uzdravoval chorých.

V roku 1986 sa na morskom dne blízko starovekého Kafarnaumu našiel nečakaný nález. Išlo o čln, ktorý sa po tomto mori plavil v čase Ježišovej služby. Ako bol objavený? A čo nám tento nález odhalil?

Nájdený vďaka suchu

Roky podpriemerných zrážok, po ktorých v roku 1985 nasledovalo horúce a suché leto, mali na Galilejské more veľmi nepriaznivý vplyv. Keďže okrem toho sa z tohto sladkovodného jazera čerpala voda na zavlažovanie, hladina vody prudko poklesla a odhalila rozsiahle plochy bahnistého dna. Dvaja telesní bratia z blízkeho kibucu v tom videli vynikajúcu príležitosť na hľadanie skrytých pokladov. Ako tak kráčali po odkrytom bahnistom dne, zbadali niekoľko bronzových mincí a starých klincov. Ale potom uvideli ešte niečo — oválne obrysy v blate, ktoré boli jasnými známkami, že pod vrstvou blata je pochovaný staroveký čln. Áno, našli poklad!

Archeológovia nikdy nepredpokladali, že by v Galilejskom mori našli 2000-ročný čln. Domnievali sa, že akékoľvek drevo by už dávno rozložili mikroorganizmy. Ale odborníci na základe rádiokarbónového datovania a nájdených mincí určili, že čln pochádza z prvého storočia pred n. l. alebo z prvého storočia n. l. Je to neuveriteľné, ale trup člna bol pomerne zachovalý. Ako je to možné?

Zdá sa, že čln sa potopil v pokojnej oblasti, vďaka čomu bola celá spodná časť člna pokrytá jemným bahnom. Časom bahno stvrdlo a chránilo tento kus histórie asi 20 storočí!

Správa o tomto náleze sa šírila a čln dostal prezývku Ježišov čln. Pravda, nikto si nemyslel, že práve tento čln používal Ježiš alebo jeho učeníci. No vzhľadom na jeho vek a podobnosť s člnmi opísanými v evanjeliách sa oň začali zaujímať historici i biblickí učenci.

Čln je dlhý 8,2 metra a široký 2,3 metra. Staviteľ ho postavil spôsobom, pri ktorom sa najprv vyhotovoval plášť, čiže boky člna. To znamená, že dosky neupevňoval na kostru, ale priamo na kýl. Týmto spôsobom sa bežne stavali člny, ktoré sa plavili po Stredozemnom mori. Galilejský čln však mohol byť prispôsobený na plavbu po jazere.

Čln bol pôvodne vybavený zrejme iba jednou rahnovou plachtou. Mal štyri veslá, čo naznačuje, že na jeho ovládanie bola potrebná najmenej päťčlenná posádka — štyria veslári a jeden kormidelník. Ale mohlo sa na ňom plaviť desať alebo aj viac ľudí. Nie je ťažké predstaviť si čln podobnej veľkosti a v ňom siedmich učeníkov, o ktorých čítame, že lovili ryby, keď zbadali Ježiša po vzkriesení. — Ján 21:2–8.

Galilejský čln mal nepochybne v zadnej časti palubu, kde sa ukladali veľké rybárske siete. Pod touto palubou bolo miesto, kde si ustatí rybári mohli trochu v ústraní odpočinúť. Možno toto miesto využil Ježiš, keď počas búrky  „bol na zadnej časti a spal na vankúši“. (Marek 4:38) Podľa niektorých týmto ‚vankúšom‘ mohlo byť vrece s pieskom, ktoré sa na palube používalo ako záťaž. *

Rybári na Galilejskom mori

Predstavte si, že sa v prvom storočí plavíte v podobnom člne. Čo by ste mohli počas plavby na Galilejskom mori vidieť? Napríklad rybárov rozhadzujúcich siete — niektorí sú v malých člnoch a iní sa brodia v plytkej vode. S ľahkosťou iba jednou rukou hádžu kruhové siete, ktoré majú priemer 6 až 8 metrov a na okrajoch majú pripevnené závažia. Siete rovnomerne dopadajú na vodnú hladinu, ponárajú sa a pritom sa do nich chytajú ryby. Ak chce rybár získať svoj úlovok, musí vytiahnuť sieť na breh alebo sa ponoriť a úlovok v sieti vytiahnuť do člna. O Šimonovi a Andrejovi sa v Biblii píše, že ‚hádzali‘ siete, čo robili zrejme podobným spôsobom. — Marek 1:16.

Mohli by ste si všimnúť aj skupinu rybárov v živom rozhovore, ktorí pripravujú vlečnú sieť. Táto sieť môže byť dlhá 300 metrov, v strede vysoká 8 metrov a na koncoch má vlečné laná. Rybári si vyberú vhodné miesto na lov a potom polovica z nich s jedným vlečným lanom vystúpi na breh. Ostatní rybári s druhým vlečným lanom sa v člne plavia smerom od brehu, a tak sa sieť postupne natiahne do celej dĺžky. Čln sa oblúkom vracia k brehu a zo siete postupne vytvára polkruh smerom k pobrežiu. Rybári z člna s druhým vlečným lanom potom vystúpia na breh. Ako sa obe skupiny rybárov k sebe blížia, priťahujú svoj úlovok. — Matúš 13:47, 48.

V diaľke vidíte osamelého rybára, ktorý používa háčik a vlasec. Ježiš raz povedal Petrovi, aby hodil háčik na vlasci práve do tohto mora. Iste si viete predstaviť Petrov úžas, keď chytil rybu a v jej ústach našiel striebornú mincu — presne tej hodnoty, ktorú potreboval na zaplatenie chrámovej dane. — Matúš 17:27.

Za súmraku na jazere všetko stíchne. Pokoj náhle prerušia rybári, ktorí dupocú po dne člna a udierajú veslami o hladinu, aby urobili čo najväčší hluk. Prečo? Hlukom sa snažia nahnať ryby do nastražených sietí. Používajú siete, ktoré sú natiahnuté vo zvislej polohe a v tme ich ryby nevidia. Sú vyrobené tak, aby sa do nich ryby ľahko chytili. Rybári spúšťajú siete po celú noc. Ráno ich vyperú a rozvešajú, aby vyschli. Tu vám možno napadne otázka: ‚Bol pri zázračnom úlovku opísanom v Lukášovi 5:1–7 použitý rovnaký druh sietí?‘

Záchrana vzácneho nálezu

Vráťme sa teraz do našich dní. Čo sa stalo s nájdeným člnom? Hoci bol nedotknutý, jeho konštrukcia nebola o nič pevnejšia ako premočená lepenka. Nebolo možné len tak ho vykopať z bahna. Bola by veľká škoda, keby sa čln, ktorý pretrval také dlhé obdobie, rozpadol pri odkrývaní! Hrozilo však, že hladina jazera opäť stúpne, a preto okolo náleziska postavili hrádzu. Pod trupom člna urobili diery, aby ho mohli podložiť laminátovými výstužami. Keď bol čln dôkladne očistený, nastriekali ho zvnútra i zvonka polyuretánovou penou, ktorá vytvorila ochranný obal.

Ďalšia ťažká úloha spočívala v prevoze tohto krehkého „balíka“ na miesto vzdialené asi 300 metrov, kde sa malo začať s konzervačnými prácami. Polyuretánový obal bol pevný, ale prudký náraz mohol spôsobiť, že sa krehké drevo v obale rozpadne. Tím odborníkov sa rozhodol pre dômyselné riešenie. Otvorili hrádzu a nechali pod čln vtiecť vodu. Po prvý raz po mnohých storočiach čln opäť plával po Galilejskom mori, tentoraz v modernom ochrannom obale.

Konzervácia trvala 14 rokov a prebiehala v betónovej uzavretej nádrži, ktorá bola vybudovaná na tento účel. Keď nádrž zamorili larvy komárov, vznikli ťažkosti. Komáre znepríjemňovali život všetkým, ktorí pracovali na  konzervácii a museli vchádzať do nádrže. No tím odborníkov, ktorí vykonávali konzerváciu, prišiel na originálne a nadčasové riešenie. Vzali si na pomoc niekoľko rýb sv. Petra. Tie larvy požrali a vodu vyčistili.

Čoskoro prišiel čas vysušiť čln. Ešte stále bol príliš krehký, aby mohol prirodzene vyschnúť. Drevo bolo nasiaknuté vodou, a preto ju bolo treba niečím nahradiť. Tím využil postup, pri ktorom nahradil vodu syntetickým voskom rozpustným vo vode. Vďaka tomu mohlo drevo vyschnúť bez toho, že by zmenilo tvar.

Po skončení konzervačných prác sa ukázalo, že išlo o pomerne skromný čln. Jeho konštrukcia bola z dvanástich druhov dreva. Prečo? Jednou z možností je, že v tom čase bol nedostatok dreva. Pravdepodobnejšie je však, že jeho majiteľ nebol príliš bohatý. Čln bol predtým, ako sa potopil, veľakrát opravovaný.

Hoci tento čln možno nemal nič spoločné s Ježišom, pre mnohých je to aj tak vzácny nález. Poskytuje príležitosť obzrieť sa mnoho storočí do minulosti a predstaviť si, aký bol asi život na Galilejskom mori v tých významných dňoch, keď na zemi slúžil Ježiš.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 15]

Pracovníci veľmi starostlivo odstraňujú bahno zvnútra člna

[Obrázok na strane 15]

Čln v ochrannom obale z polyuretánovej peny

[Obrázok na strane 15]

Takmer po 2000 rokoch je čln opäť na vode

[Obrázok na strane 15]

Model, ktorý ukazuje, ako mohol vyzerať čln v prvom storočí

[Obrázok na strane 15]

Galilejský čln vystavený po konzervácii

[Prameň ilustrácií na strane 15]

Všetky fotografie okrem mora a modelu člna: Israel Antiquities Authority - The Yigal Allon Center, Ginosar