Od našich čitateľov

Osídla alkoholu — ste v ohrození? (8. októbra 2005) Čítal som už veľa listov od čitateľov, ktorí napísali: „Ten článok prišiel v pravý čas.“ Nikdy som si nemyslel, že aj ja to tak raz budem cítiť, ale presne to som si povedal, keď som si prečítal túto úvodnú sériu článkov. Nejaký čas ma znepokojovalo množstvo alkoholu, ktoré som denne vypil, hoci to neviedlo k opitosti. A potom prišli tieto články. Keď som si prečítal o nebezpečenstvách spojených s pitím, uvedomil som si, že je čas „zhodiť okovy“ tohto problému.

K. W., Nemecko

V tejto sérii článkov bola zmienka o Hilariovi, ktorý pil 30 rokov a „veľakrát zažil recidívu“. Povedal, že kresťania v zbore ‚boli vždy po jeho boku, aby ho povzbudili‘. Ale nemal byť pokarhaný či dokonca vylúčený z kresťanského zboru?

R. L., Spojené štáty

„Prebuďte sa!“ odpovedá: V tomto stručnom opise Hilariovej skúsenosti nie je uvedené, kedy presne sa počas svojho 30-ročného boja s alkoholom stal pokrsteným kresťanom. Neuvádzalo sa v ňom ani to, či bol niekedy pokarhaný zborovými staršími. V článku však bolo uvedené, že Hilario dostal časovú biblickú radu, ktorú niekedy udeľuje právny výbor. V boji s alkoholizmom niekedy dochádza k recidívam, tak ako to bolo aj v Hilariovom prípade. Informácie o tom, ako sa riešia takéto záležitosti, keď ide o pokrsteného kresťana, nájdete v „Strážnej veži“ č. 4 z roku 1984 na stranách 4 – 7.

Mladí ľudia sa pýtajú... Prečo ma láka zlá spoločnosť? (22. júla 2005) Tento článok mi pomohol pochopiť, že nemôžem byť rozpoltený, pokiaľ ide o moje ciele. Pomohol mi definitívne sa rozhodnúť a konečne sa prestať stýkať so zlou spoločnosťou. Vytvoril som si blízke vzťahy s mnohými v zbore, mladými i vekovo staršími, čo mi dáva pocit, že ma milujú ľudia, ktorí milujú Jehovu a ktorí ma povzbudzujú, aby som neustále kráčal po ceste, ktorá vedie k životu.

M. D., Mexiko

Bola som rozhodnutá dosiahnuť svoj cieľ (22. júna 2005) Keď som čítala skúsenosť Marthy, po tvári mi tiekli slzy. Aj ja mám epilepsiu. Posledných desať rokov slúžim ako zvestovateľka celým časom a niekedy je to ťažké — zvlášť keď dostanem záchvat. Marthin príbeh posilnil moje odhodlanie nevzdať sa. Veľmi ma utešil.

J. S., Poľsko

Bojujem s rovnakým problémom ako Martha. Po prečítaní jej príbehu som si tiež začala dávať pozor na to, čo zjem. Viac než desať rokov som dovoľovala, aby mi epilepsia bránila slúžiť Jehovovi plnšie. Ale asi pred tromi rokmi som sa rozhodla, že začnem slúžiť ako zvestovateľka celým časom, a vôbec to neľutujem. Nech Vás Jehova žehná za to, že uverejňujete takéto povzbudzujúce skúsenosti!

B. C. C., Brazília

To, čo ma z tohto článku najviac povzbudilo, bol fakt, že Martha sa nikdy nevzdala. Páčilo sa mi, že hoci musela svoju službu prerušiť, mala vyrovnaný postoj a dôverovala, že Jehovu teší, keď mu slúžime celou dušou.

S. H., Japonsko

Dostala som sa do podobnej situácie ako Martha a musím uznať svoje obmedzenia. Tak ako Martha, aj ja môžem slúžiť ako zvestovateľka celým časom. Jej príbeh ma teda veľmi povzbudil.

F. G., Švajčiarsko