Transfúziológia — je jej budúcnosť istá?

„Transfúziológia sa bude stále tak trochu podobať prechodu tropickým pralesom, v ktorom sú známe chodníky priechodné, ale aj tak je potrebné ísť obozretne. A navyše za najbližším stromom môžu číhať nové a nečakané nebezpečenstvá, ktoré môžu postihnúť neopatrných.“ — Ian M. Franklin, profesor transfúziológie.

KEĎ sa verejnosť v 80. rokoch 20. storočia v dôsledku epidémie AIDS začala zaujímať o krv, zosilnelo úsilie odstrániť „nečakané nebezpečenstvá“. Obrovské prekážky sa však nepodarilo celkom prekonať. V júni 2005 Svetová zdravotnícka organizácia priznala: „Pravdepodobnosť, že dostanete bezpečnú transfúziu... je v jednotlivých krajinách veľmi rozdielna.“ Prečo?

V mnohých krajinách nie je celoštátne koordinovaný program, ktorý by zaisťoval dodržiavanie bezpečnostných noriem odberu, testovania a prepravy krvi a prípravkov z nej. Niekde sa krv ešte aj skladuje nebezpečne — v nedostatočne udržiavaných domácich chladničkách a v prenosných chladničkách! Ak neexistujú bezpečnostné normy, potom krv od niekoho, kto žije stovky, ak nie tisíce kilometrov ďaleko, môže pacientovi veľmi uškodiť.

Bezpečná krv — unikajúci cieľ

Niektoré krajiny tvrdia, že ich zásoby krvi neboli nikdy také bezpečné, ako sú dnes. Opatrnosť je však aj tak namieste. V obežníku, ktorý vydali tri americké organizácie pôsobiace v oblasti transfúzií krvi, sa na prvej strane písalo: „UPOZORNENIE: Keďže celá krv i krvné komponenty sú vyrobené z ľudskej krvi, môžu predstavovať riziko prenosu infekčných pôvodcov, napr. vírusov... Toto riziko sa neodstraňuje ani pozorným výberom darcov, ani dostupnými testami.“

 Teda nie bezdôvodne samostatný odborný referent Medzinárodnej federácie spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca Peter Carolan povedal: „Bezpečnosť krvi nemôže nikto úplne zaručiť.“ A dodal: „Vždy tu budú nové infekcie, na ktoré momentálne nemáme testy.“

Čo by sa stalo, keby sa objavil taký pôvodca infekcie, ktorý sa prenáša krvou a podobne ako AIDS je dlho v stave, keď sa nedá zistiť? Dr. Harvey G. Klein z Národných inštitútov zdravia v Spojených štátoch na pražskej lekárskej konferencii v apríli 2005 označil túto vyhliadku za niečo, nad čím sa treba vážne zamýšľať. Okrem toho povedal: „Inštitúcie, ktoré zhromažďujú krvné komponenty, by dnes neboli oveľa lepšie pripravené zabrániť epidémii šírenej krvou, než boli na začiatku šírenia AIDS.“

Omyly a transfúzne reakcie

Čo v rozvinutých krajinách najviac ohrozuje pacientov, ktorí dostanú transfúziu? Zlyhanie ľudského faktora a obranná reakcia organizmu. Na základe istej kanadskej štúdie vypracovanej v roku 2001 uverejnili noviny Globe and Mail informáciu, že v tisícoch prípadov transfúzie krvi nastali chyby, ktoré mohli viesť k smrti pacienta. Príčinou chýb boli „odber vzoriek krvi nesprávnemu pacientovi, nesprávne označenie vzoriek a vyžiadanie krvi pre nesprávneho pacienta“. Pri takých omyloch prišlo v Spojených štátoch v rokoch 1995 až 2001 o život najmenej 441 ľudí.

Ľudia, ktorí dostanú krv iného človeka, sú v podstate v rovnakom nebezpečenstve ako človek, ktorý podstúpi transplantáciu orgánu. Imunitný systém tela často reaguje odmietnutím cudzieho tkaniva. Transfúzia krvi niekedy dokonca zabráni spusteniu prirodzenej imunitnej reakcie. Také potlačenie obranyschopnosti spôsobuje, že telo pacienta sa nedokáže dobre brániť pooperačným infekciám, ako aj vírusom, ktoré boli dovtedy neaktívne. Nie div, že profesor Ian M. Franklin, citovaný v úvode, povzbudzuje lekárov, aby ‚veľmi dôkladne zvážili, či dajú pacientovi transfúziu‘.

Otvorené vyjadrenia odborníkov

Pod tlakom týchto poznatkov sa stále viac zdravotníkov pozerá na transfúziológiu kritickejším okom. V diele Dailey’s Notes on Blood sa píše: „Niektorí lekári tvrdia, že alogénna krv [krv od druhého človeka] je nebezpečný liek, a keby sa posudzovala podľa noriem platných pre iné lieky, bola by zakázaná.“

Koncom roku 2004 sa profesor Bruce Spiess vyjadril k otázke podávania jednej hlavnej zložky krvi pacientom operovaným na srdce. Uviedol: „Veľmi málo [lekárskych] článkov, ak vôbec nejaké, podporuje predstavu, že transfúzia skutočne zlepšuje stav pacienta.“ Píše dokonca, že mnohé také transfúzie „majú prakticky vo všetkých prípadoch s výnimkou traumy viac negatívnych účinkov než pozitívnych“ a zvyšujú „nebezpečenstvo vzniku zápalu pľúc, infekcie, srdcového infarktu a mozgovej príhody“.

Mnohých prekvapí, že normy podávania krvi nie sú ani zďaleka také jednotné, ako by sa čakalo. Dr. Gabriel Pedraza nedávno svojim kolegom z Chile pripomenul, že „transfúzia je nedostatočne definovaný postup“, pri ktorom ‚je ťažké uplatniť všeobecne prijímané smernice‘. Niet sa preto čo diviť, že riaditeľ Edinburskej a škótskej transfúznej služby Brian McClelland požiadal lekárov, aby „pamätali na to, že transfúzia je vlastne transplantácia,  a preto ju nemožno brať na ľahkú váhu“. Odporučil lekárom zamyslieť sa nad otázkou: „Súhlasil by som s transfúziou, keby išlo o mňa alebo o moje dieťa?“

Nemálo lekárov sa vyjadruje podobne ako istý hematológ, ktorý pre Prebuďte sa! povedal: „My transfúziológovia neradi prijímame a podávame krv.“ Ak majú takýto názor niektorí vysokovzdelaní ľudia z radov lekárov, aký názor by mali mať pacienti?

Zmení sa medicína?

Možno teraz uvažujete: ‚Ak je transfúzia krvi taká nebezpečná, prečo sa v takom rozsahu stále používa? A prečo sa používa napriek tomu, že existujú alternatívy?‘ Jeden dôvod je, že mnoho lekárov sa zdráha zmeniť liečebné metódy alebo mnohí zas nepoznajú dnešné alternatívy transfúzie. Podľa jedného článku v časopise Transfusion „lekári sa v otázke transfúzie rozhodujú na základe toho, čo sa naučili v minulosti, pod vplyvom prostredia a podľa ‚klinického úsudku‘“.

Záleží aj na zručnosti operatéra. Dr. Beverley Huntová z Londýna píše, že „straty krvi sa v prípade jednotlivých chirurgov veľmi líšia a je stále väčší záujem učiť chirurgov vykonávať dostatočnú operačnú hemostázu [zastavovanie krvácania]“. Ďalší tvrdia, že náklady na alternatívy transfúzie sú príliš vysoké, hoci niektoré správy svedčia o opaku. Mnoho lekárov by však súhlasilo s Dr. Michaelom Rosom, ktorý povedal: „Každý pacient, ktorého operujú bez použitia krvi, v zásade podstupuje najkvalitnejšiu možnú operáciu.“ *

Nechcete aj vy najkvalitnejšiu lekársku starostlivosť? Ak áno, potom máte niečo spoločné s ľuďmi, ktorí vám priniesli tento časopis. Ďalej sa dočítate o ich pozoruhodnom postoji k otázke transfúzie krvi.

[Poznámka pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 6]

„Veľmi dôkladne zvážte, či dáte pacientovi transfúziu.“ — profesor Ian M. Franklin

[Zvýraznený text na strane 6]

„Súhlasil by som s transfúziou, keby išlo o mňa alebo o moje dieťa?“ — Brian McClelland

[Rámček/obrázok na strane 7]

Smrť spôsobená TRALI

TRALI, čiže akútne poškodenie pľúc súvisiace s transfúziou, prvý raz hlásené začiatkom 90. rokov 20. storočia, je životunebezpečná imunitná reakcia tela po podaní transfúzie krvi. Dnes sa už vie, že ročne spôsobí smrť stoviek ľudí. Odborníci však usudzujú, že počet úmrtí spôsobených touto reakciou je oveľa vyšší, len mnoho lekárov nepozná jej príznaky. Hoci sa celkom presne nevie, čo ju zapríčiňuje, podľa časopisu New Scientist krv, ktorá ju vyvoláva, „pochádza podľa všetkého hlavne od ľudí, ktorých organizmus prišiel do kontaktu s viacerými krvnými skupinami, napríklad... od ľudí, ktorí opakovane dostali transfúziu“. Jedna správa uvádza, že v Spojených štátoch a v Británii patrí táto komplikácia medzi najčastejšie príčiny úmrtia, ktoré súvisí s transfúziou, a tak robí „krvným bankám väčšie starosti než také známe choroby, ako je nákaza vírusom HIV“.

 [Rámček/nákres na stranách 8, 9]

Zloženie krvi

Darcovia najčastejšie darujú celú krv. V mnohých prípadoch však darujú len plazmu. Hoci v niektorých krajinách sa pri transfúzii podáva celá krv, častejšie sa krv ešte pred testovaním a použitím rozdeľuje na hlavné zložky. Všimnite si štyri hlavné zložky, ich funkciu a podiel na celkovom objeme krvi.

PLAZMA tvorí 52 až 62 percent celkového objemu krvi. Je to žltkastá tekutina, v ktorej plávajú a ktorou sa prepravujú krvné bunky, proteíny a ďalšie látky.

Plazma sa z 91,5 percenta skladá z vody. Sedem percent plazmy tvoria proteíny (albumíny približne 4 percentá; globulíny asi 3 percentá a fibrinogén necelé 1 percento), z ktorých sa získavajú frakcie. Zvyšných 1,5 percenta plazmy tvoria ostatné látky, napríklad živiny, hormóny, dýchacie plyny, elektrolyty, vitamíny a dusíkaté splodiny látkovej premeny.

 BIELE KRVINKY (leukocyty) tvoria necelé 1 percento objemu krvi. Napádajú a ničia cudzorodé organizmy a látky, ktoré by mohli byť nebezpečné.

DOŠTIČKY (trombocyty) tvoria necelé 1 percento objemu krvi. Vytvárajú krvnú zátku, ktorá bráni krvi vytekať z rany.

ČERVENÉ KRVINKY (erytrocyty) tvoria 38 až 48 percent objemu krvi. Udržiavajú nažive tkanivo tým, že mu privádzajú kyslík a odvádzajú oxid uhličitý.

Tak ako je možné na viacero frakcií rozdeliť krvnú plazmu, aj ostatné hlavné zložky možno rozdeliť na menšie časti, frakcie. Napríklad hemoglobín je frakcia získaná z červených krviniek.

[Nákres]

PLAZMA

VODA 91,5 %

PROTEÍNY 7 %

ALBUMÍNY

GLOBULÍNY

FIBRINOGÉN

INÉ LÁTKY 1,5 %

ŽIVINY

HORMÓNY

DÝCHACIE PLYNY

ELEKTROLYTY

VITAMÍNY

DUSÍKATÉ SPLODINY

[Prameň ilustrácie]

9. strana: zložky krvi v krúžku: Tento projekt bol celý alebo sčasti podporený federálnymi prostriedkami Národného onkologického inštitútu a Národných inštitútov zdravia na základe zmluvy pod číslom N01-CO-12400. Obsah tejto publikácie nemusí zodpovedať názorom a postupom Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí USA; ani to, že uvádza obchodné názvy, výrobky či organizácie, nenaznačuje, že majú podporu vlády USA

[Rámček/obrázok na stranách 8, 9]

Alternatívy transfúzie krvi

Členovia výborov pre styk Jehovových svedkov s nemocnicami za posledných šesť rokov rozšírili zdravotníkom tisíce kópií videofilmu Alternatívy transfúzie — jednoduché, bezpečné, účinné asi v 25 jazykoch. * Vo videofilme hovoria svetoznámi lekári o účinných postupoch, ktoré sa v súčasnosti používajú pri liečbe pacientov bez použitia krvi. A videofilm vzbudzuje záujem. Napríklad keď si koncom roku 2001 pozreli videofilm predstavitelia Národnej transfúznej služby vo Veľkej Británii, poslali list s kópiou videofilmu všetkým riaditeľom krvných bánk a konzultujúcim hematológom v krajine. Povzbudili ich pozrieť si ho, lebo „stále viac sa uznáva, že jedným z cieľov dobrej lekárskej starostlivosti je vyhnúť sa transfúzii krvi vždy, keď je to možné“. V liste sa uvádzalo, že „celkové posolstvo [videofilmu] si zaslúži pochvalu a má plnú podporu“ Národnej transfúznej služby.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček/obrázok na strane 9]

Frakcionácia — použitie menších zložiek krvi v medicíne

Veda a technika umožňujú zistiť frakcie krvi a potom ich z nej získať. Proces získavania frakcií sa volá frakcionácia. Na znázornenie: Morskú vodu, ktorá sa z 96,5 percenta skladá z vody, možno frakcionáciou rozdeliť a získať z nej ostatné látky, ako je horčík, bróm a, pochopiteľne, soľ. Podobne aj plazma, ktorá tvorí vyše polovice celkového objemu krvi, sa z viac ako 90 percent skladá z vody a je z nej možné získať frakcie, medziiným proteíny, napríklad albumín, fibrinogén a rôzne globulíny.

V rámci liečby môže lekár odporučiť koncentrované frakcie plazmy. Príkladom je kryoprecipitát bohatý na proteíny. Získava sa zmrazením a následným rozmrazením plazmy. Je to nerozpustná časť plazmy bohatá na faktory zrážanlivosti a obyčajne sa podáva pacientom na zastavenie krvácania. Pri iných formách liečby sa môžu používať prípravky, v ktorých sú krvné frakcie buď v nepatrnom množstve, alebo sú ich hlavnou zložkou. * Niektoré plazmové proteíny sa používajú na posilnenie imunity a podávajú sa v bežných injekciách, keď sa do tela dostanú pôvodcovia infekcie. Takmer všetky frakcie krvi, ktoré sa používajú na lekárske účely, sa skladajú z proteínov obsiahnutých v krvnej plazme.

Podľa časopisu Science News „vedci identifikovali len niekoľko stoviek z odhadovaných tisícov proteínov, ktoré sú bežne v krvnom obehu človeka“. Je možné, že s rastúcimi znalosťami o krvi sa v budúcnosti objavia aj nové prípravky z týchto proteínov.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na stranách 6, 7]

Mnohí pracovníci v zdravotníctve si dávajú veľký pozor, aby neprišli do kontaktu s krvou