Viera jedného dieťaťa

DUSTINOVA matka študovala Bibliu s jednou Jehovovou svedkyňou a Dustin si k nim občas prisadol. Hoci mal len 11 rokov, bol to hlboko uvažujúci chlapec, ktorý kládol veľa hĺbavých otázok. Onedlho požiadal bývalú misionárku, ktorá študovala s jeho matkou, aby viedla biblické štúdium aj s ním. O tom, čo sa dozvedel, sa tiež začal rozprávať so svojimi spolužiakmi.

Začal chodiť na zhromaždenia do miestnej sály Kráľovstva a dokonca podával komentáre, keď k nim bolo publikum vyzvané. Keď bol spolu so svojimi mladšími súrodencami na návšteve u svojho otca, ten trval na tom, aby šli všetci spolu do kostola. Dustin mu vysvetlil, prečo by išiel radšej do sály Kráľovstva. Otec teda súhlasil a povedal, že mu tam dovolí ísť.

Raz po skončení zhromaždenia v sále Kráľovstva nemohla Dustina jeho matka nájsť. Bez toho, aby jej niečo povedal, oslovil dozorcu teokratickej školy kazateľskej služby a poprosil ho, aby ho zapísal do školy. Jeho matka súhlasila. Dustin sa svojej prvej úlohy nevedel dočkať. Veľmi sa na ňu tešil. V tom čase však začal pociťovať silné bolesti v boku, a tak musel podstúpiť vyšetrenia u viacerých lekárov. Napokon ten dlho očakávaný večer, keď mal Dustin predniesť prejav v sále Kráľovstva, prišiel. Vtedy mal Dustin už barly.  Hoci mal očividne bolesti, na pódium vystúpil bez bariel.

Krátko nato lekári diagnostikovali Dustinovi Ewingov sarkóm, zriedkavú formu rakoviny kostí. Väčšinu nasledujúceho roka strávil v detskej nemocnici v San Diegu v Kalifornii. Ani chemoterapia, ožarovanie a napokon amputácia pravej nohy a panvovej kosti neoslabili jeho silnú vieru a lásku k Jehovovi. Keď už bol príliš slabý na to, aby si sám čítal, čítala mu jeho matka, ktorá s ním bola skoro stále.

Hoci sa Dustinov stav zhoršoval, nikdy sa nesťažoval. Stále sa niečím zamestnával, pohyboval sa na svojom invalidnom vozíku a povzbudzoval iných pacientov a ich rodičov, a tiež jedného pacienta, ktorý bol svedok. Nemocničný personál mohol vidieť, že Dustin a ten mladý svedok sú iní ako ostatní pacienti — že ich viera im dáva silu.

Dustin sa chcel dať pokrstiť. Ale keďže bol príliš slabý na to, aby mohol sedieť, ležal na gauči, keď s ním kresťanskí starší preberali otázky, ktoré sa preberajú s ľuďmi, ktorí sa chcú dať pokrstiť ako Jehovovi svedkovia. Šestnásteho októbra 2004, keď mal 12 a pol roka, bol na krajskom zjazde pokrstený.

Pred začiatkom prejavu ku krstencom Dustina doviezli uličkou k ostatným uchádzačom o krst. Keď boli uchádzači o krst požiadaní, aby vstali, vstal aj Dustin, oblečený vo svojom najlepšom obleku. Vstal napriek tomu, že mal len jednu nohu, a aby udržal rovnováhu, pridržiaval sa stoličky. Na otázky ku krstu odpovedal nahlas a jasne. Na zjazd prišla celá Dustinova rodina, aj Dustinov vlastný otec s manželkou. Medzi prítomnými boli aj členovia nemocničného personálu a rodičia iných detí z nemocnice, ktoré mali rakovinu.

Na druhý deň po krste bol Dustin znovu hospitalizovaný. Rakovina sa už rozšírila do všetkých kostí v jeho tele. Bol čoraz slabší. Keď cítil, že zomiera, opýtal sa svojej matky, či je to tak. „Prečo sa pýtaš?“ zareagovala na jeho otázku. „Bojíš sa smrti?“

„Nie,“ odpovedal. „Veď len zavriem oči, a keď ich po vzkriesení otvorím, bude to, akoby som ich zavrel len pred chvíľou. Už ma nebude nič bolieť.“ Potom svoju otázku vysvetlil: „Bojím sa o vás.“

Nasledujúci mesiac Dustin zomrel. Na jeho pohrebe boli lekári, zdravotné sestry, príbuzní zamestnancov nemocnice, učitelia, susedia a, samozrejme, Dustinova rodina — všetci, aj tí, ktorí neboli Jehovovými svedkami. Dustin si želal, aby všetkým, ktorí prídu na spomienkové zhromaždenie, bolo vydané dobré svedectvo o jeho presvedčení. Prišlo toľko ľudí, že mnohí pre nedostatok miesta museli stáť. Dozorca teokratickej školy, ktorý Dustinovi pridelil jeho prvú a poslednú úlohu, predniesol nádherný prejav posilňujúci vieru.

Tí, ktorí prišli na toto spomienkové zhromaždenie, dostali vytlačené dva Dustinove obľúbené biblické texty — Matúša 24:14 a 2. Timotejovi 4:7. Dustinova silná viera a rýdzosť bola povzbudením pre všetkých, ktorí ho poznali. Veľmi sa tešíme na to, keď ho po vzkriesení budeme môcť opäť privítať! — Rozprávala svedkyňa, ktorá s Dustinom študovala.

[Zvýraznený text na strane 27]

„Bojoval som znamenitý boj, beh som dokončil, vieru som zachoval.“ — 2. Timotejovi 4:7

[Obrázok na strane 26]

Hore: Dustin, kým bol ešte zdravý

[Obrázok na strane 26]

Dole: Dustin sa vo veku 12 a pol roka dáva pokrstiť