Interview s biochemikom

MICHAEL BEHE, profesor biochémie na Lehighskej univerzite v Spojených štátoch, vydal v roku 1996 knihu Darwinova čierna skrinka. V Prebuďte sa! z 8. mája 1997 vyšla séria článkov pod názvom „Kde sme sa tu vzali? Bola to náhoda, alebo zámer?“, ktoré sa odvolávali na túto knihu. Desať rokov od vydania knihy sa vedci, ktorí sa zastávajú evolúcie, pokúšajú vyvrátiť Beheho argumenty. Kritici ho obviňujú, že mu jeho náboženstvo — je rímskokatolík — zatemnilo vedecký úsudok. Ďalší tvrdia, že jeho argumentácia je nevedecká. Časopis Prebuďte sa! položil profesorovi Behemu niekoľko otázok s cieľom zistiť, prečo jeho názory vyvolali takú polemiku.

PREBUĎTE SA!: PREČO SI MYSLÍTE, ŽE ŽIVOT SVEDČÍ O INTELIGENTNOM DIZAJNE?

PROFESOR BEHE: Každý zložitý funkčný systém nás vedie k záveru, že ho niekto skonštruoval. Vezmime si napríklad stroje, ktoré bežne používame — kosačku na trávnik, auto alebo aj jednoduchšie veci. Ako príklad rád používam pascu na myši. Keďže vidíme jej rôzne časti usporiadané tak, aby vykonali určitú činnosť, teda chytili myš, vedie nás to k záveru, že ju niekto skonštruoval.

Veda dnes už natoľko pokročila, že sme odkryli úplné základy života. A na náš údiv vedci odhalili na molekulárnej úrovni života zložitý funkčný mechanizmus. Napríklad v živých bunkách sú malé molekulárne „kamióny“, ktoré prepravujú zásoby z jednej časti bunky do druhej. Sú tam aj nepatrné molekulárne „smerové tabule“, ktoré ukazujú „kamiónom“, kam majú odbočiť. Niektoré bunky majú molekulárne „závesné motory“, ktoré im umožňujú pohyb v kvapaline. Keď ľudia za iných okolností vidia niečo zložité, čo funguje, usudzujú, že to niekto skonštruoval. Ani pre zložitosť na molekulárnej úrovni nemáme iné vysvetlenie, a to napriek tomu, čo tvrdí Darwinova evolučná teória. Keďže naše skúsenosti nám hovoria, že také usporiadanie svedčí o určitom zámere, máme dôvod myslieť si, že aj tieto molekulárne systémy sú dôkazom inteligentného dizajnu.

PREBUĎTE SA!: PREČO PODĽA VÁS VÄČŠINA VAŠICH KOLEGOV NESÚHLASÍ S VAŠIMI ZÁVERMI V OTÁZKE INTELIGENTNÉHO DIZAJNU?

PROFESOR BEHE: Mnohí vedci nesúhlasia s mojimi závermi, lebo si uvedomujú, že  myšlienka inteligentného dizajnu má dôsledky, ktoré presahujú rámec vedy — že akoby jasne poukazovala na niečo mimo nášho fyzického sveta. Tieto závery mnohých ľudí znervózňujú. Mňa však vždy učili, že veda sa má držať dôkazov bez ohľadu na to, kam vedú. Brániť sa záveru, ku ktorému tak jasne smerujú dôkazy, len pre nepríjemné filozofické dôsledky je podľa môjho názoru prejavom nedostatku odvahy.

PREBUĎTE SA!: AKO ODPOVEDÁTE NA TVRDENIA KRITIKOV, ŽE PRIJATIE MYŠLIENKY INTELIGENTNÉHO DIZAJNU PODPORUJE NEVEDOMOSŤ?

PROFESOR BEHE: Záver, že príroda je účelne usporiadaná, nie je výsledkom nevedomosti. Nevyplýva z toho, čo nevieme; vyplýva z toho, čo vieme. Keď Darwin pred 150 rokmi vydal knihu Pôvod druhov, život sa javil jednoduchý. Bunky sa javili vedcom také jednoduché, že sa podľa nich mohli samovoľne vynoriť z morského bahna. Ale odvtedy vedci zistili, že sú nesmierne zložité, oveľa zložitejšie ako stroje, ktoré používame teraz, v 21. storočí. Táto funkčná zložitosť svedčí o inteligentnom dizajne.

PREBUĎTE SA!: PREDLOŽILA VEDA DÔKAZY O TOM, ŽE EVOLÚCIA MOHLA PRÍRODNÝM VÝBEROM VYTVORIŤ ZLOŽITÉ MOLEKULÁRNE MECHANIZMY, O KTORÝCH HOVORÍTE?

PROFESOR BEHE: Keď preskúmate vedeckú literatúru, zistíte, že doteraz sa nikto vážne nepokúsil vysvetliť — experimentálne alebo na podrobnom vedeckom modeli —, ako mohol procesmi, o ktorých učí Darwinova teória, vzniknúť molekulárny mechanizmus. Nikto sa o to nepokúsil napriek tomu, že za tých desať rokov od vydania mojej knihy už mnoho vedeckých inštitúcií, napríklad Národná akadémia vied a Americké združenie pre pokrok vo vede, naliehavo vyzvalo svojich členov, aby sa všemožne usilovali vyvrátiť myšlienku, že život svedčí o inteligentnom dizajne.

PREBUĎTE SA!: AKO ODPOVEDÁTE, KEĎ NIEKTO POUKAZUJE NA ČASTI RASTLÍN ALEBO ŽIVOČÍCHOV, KTORÉ SÚ ÚDAJNE NEDOSTATOČNE SKONŠTRUOVANÉ?

PROFESOR BEHE: Ak nepoznáme účel niektorých častí organizmu, ešte to neznamená, že žiaden dôležitý účel nemajú. Napríklad takzvané zakrpatené orgány sa kedysi považovali za nedostatky v konštrukcii ľudského tela a ďalších organizmov. Napríklad slepé črevo a krčné mandle sa považovali za zakrpatené orgány a bežne sa odstraňovali. Ale potom sa zistilo, že majú svoj význam pre imunitný systém, a už sa nepovažujú za zakrpatené.

Ďalším činiteľom, na ktorý treba pamätať, je to, že v biológii sa niektoré veci dejú náhodne. Ale preliačina na karosérii môjho auta alebo defekt na pneumatike neznamená, že auto či pneumatiku nikto neskonštruoval. Podobne ani fakt, že v biológii nastávajú určité náhodné javy, neznamená, že dômyselný, zložitý molekulárny mechanizmus života vznikol náhodou. Taký argument nemá žiadnu logiku.

[Zvýraznený text na strane 12]

„Brániť sa záveru, ku ktorému tak jasne smerujú dôkazy, len pre nepríjemné filozofické dôsledky je podľa môjho názoru prejavom nedostatku odvahy“