Je evolúcia dokázaná?

„EVOLÚCIA je skutočnosťou rovnako ako to, že slnko hreje,“ tvrdí významný evolucionista profesor Richard Dawkins. Pravda, pokusy i priame pozorovania dokazujú, že slnko je horúce. Ale dokazujú rovnako nespochybniteľne aj evolúciu?

Skôr ako odpovieme na túto otázku, je potrebné ujasniť si niektoré skutočnosti. Mnoho vedcov si všimlo, že postupom času sa potomstvo živých organizmov môže nepatrne meniť. Charles Darwin to označil za „vývoj modifikáciou“. Takéto zmeny vedci pozorovali a zaznamenali pri pokusoch a šľachtitelia rastlín a chovatelia zvierat ich obratne využili pri šľachtení. * Tieto nepatrné zmeny sa dajú považovať za dokázané. Vedci ich však nazývajú „mikroevolúcia“. Už samotný názov naznačuje, čo tvrdí mnoho vedcov — že tieto drobné zmeny dokazujú existenciu úplne odlišného javu, javu, ktorý nikto nepozoroval a ktorý oni nazvali makroevolúcia.

Ako vidíte, Darwin zašiel vo svojich záveroch ďalej, než ho oprávňovali pozorovateľné zmeny. Vo svojej slávnej knihe Pôvod druhov napísal: „Nepozerám na všetky bytosti ako na zvláštne stvorenia, ale ako na priamych potomkov zopár bytostí.“ Darwin povedal, že v priebehu veľmi dlhého času sa tých „zopár bytostí“, takzvaných jednoduchých foriem života, pomaly vyvíjalo — v procese ‚mimoriadne jemných modifikácií‘ — a na zemi vznikli milióny foriem života. Evolucionisti učia, že tieto malé zmeny sa nahromadili a viedli k veľkým zmenám dostatočným na to, aby sa z rýb stali obojživelníky a z opíc ľudia. O týchto údajných veľkých zmenách sa hovorí ako o makroevolúcii. Mnohým znie toto tvrdenie rozumne a uvažujú: ‚Ak môžu v rámci druhu nastávať malé zmeny, prečo by v priebehu dlhého času nemohli evolúciou nastať aj veľké zmeny?‘ *

Makroevolučná teória sa zakladá na troch hlavných predpokladoch:

1. Materiál na vznik nových druhov pochádza z mutácií. *

2. Prírodný výber vedie k vzniku nových druhov.

3. Skameneliny dosvedčujú makroevolučné zmeny rastlín a živočíchov.

Sú dôkazy makroevolúcie také presvedčivé, že ju možno považovať za dokázanú?

Môžu mutáciami vzniknúť nové druhy?

Veľa detailov o rastline alebo živočíchovi určujú pokyny obsiahnuté v genetickom kóde organizmu, v plánoch uložených v jadre  každej bunky. * Výskumníci zistili, že mutácie či náhodné zmeny genetického kódu môžu na potomstve rastlín a živočíchov vyvolať určité zmeny. V roku 1946 nositeľ Nobelovej ceny a zakladateľ výskumu genetických mutácií Hermann Muller vyhlásil: „Také nahromadenie mnohých zriedkavých a zväčša nepatrných zmien nie je len hlavným prostriedkom umelého šľachtenia zvierat a rastlín, ale čo je ešte dôležitejšie, je to spôsob, akým v prírode pod vedením prírodného výberu prebehla evolúcia.“

A tak makroevolučná teória stojí na tvrdení, že mutácie môžu viesť nielen k vzniku nových druhov, ale aj k vzniku celkom nových čeľadí rastlín a živočíchov. Dá sa toto odvážne tvrdenie nejako overiť? Pozrime sa, čo sa podarilo zistiť asi za 100 rokov výskumu v oblasti genetiky.

Koncom 30. rokov 20. storočia vedci nadšene prijali myšlienku, že ak mohli nové druhy rastlín vzniknúť prírodným výberom z náhodných mutácií, potom umelým výberom, čiže výberom, ktorý riadi človek, by sa to malo dať uskutočniť ešte efektívnejšie. „Eufória väčšiny biológov a zvlášť genetikov, šľachtiteľov rastlín a chovateľov zvierat rástla,“ povedal pre časopis Prebuďte sa! vedec Wolf-Ekkehard Lönnig z nemeckého Inštitútu Maxa Plancka pre výskum šľachtenia rastlín. Prečo ich táto predstava tak nadchla? Lönnig, ktorý sa 28 rokov venuje výskumu genetických mutácií rastlín, povedal: „Títo výskumníci sa nazdávali, že prišiel čas na revolučnú zmenu v tradičných metódach šľachtenia rastlín a zvierat. Mysleli si, že vyvolaním a výberom pozitívnych mutácií dokážu vytvoriť nové a lepšie rastliny a zvieratá.“ *

Vedci v Spojených štátoch, Ázii i Európe začali výskumné programy, ktoré mali veľkú finančnú podporu, a používali metódy, od ktorých si sľubovali urýchlenie evolúcie. Aké výsledky dosiahli po vyše 40 rokoch intenzívneho výskumu? „Snaha pomocou ožarovania dopestovať stále výnosnejšie odrody,“ hovorí výskumník Peter von Sengbusch, „bola napriek obrovským výdavkom z veľkej časti neúspešná.“ A Lönnig povedal: „Keď sa ani v 80. rokoch 20. storočia nikde na svete nepodarilo dosiahnuť úspech, nádeje a eufória sa vytratili. Krajiny západného sveta sa mutačnému šľachteniu ako samostatnému výskumnému odboru prestali venovať. Skoro všetky mutanty vykazovali ‚negatívne selekčné hodnoty‘, teda uhynuli alebo boli slabšie než divo rastúce odrody.“ *

 Napriek tomu informácie zhromaždené asi za 100 rokov všeobecného výskumu mutácií a za 70 rokov mutačného šľachtenia umožňujú vedcom povedať, či je možné, aby mutáciami vznikli nové druhy organizmov. Po preskúmaní dôkazov urobil Lönnig nasledujúci záver: „Mutáciami sa nemôžu pôvodné druhy [rastlín alebo zvierat] zmeniť na niečo úplne nové. Tento záver zodpovedá súhrnu všetkých skúseností a výsledkov výskumu mutácií v 20. storočí, ako aj zákonom pravdepodobnosti. Teda zákon opakujúcej sa premenlivosti znamená, že geneticky správne definované druhy majú hranice, ktoré nemožno náhodnými mutáciami zrušiť ani prekročiť.“

Zamyslime sa, čo z uvedených skutočností vyplýva. Ak vysokovzdelaní vedci nedokážu umelým vyvolaním a výberom pozitívnych mutácií vytvoriť nové druhy živých organizmov, je pravdepodobné, že by bol neriadený proces úspešnejší? Ak z výskumu vyplýva, že mutáciami sa pôvodné druhy nemôžu zmeniť na niečo úplne nové, potom ako presne mala prebehnúť makroevolúcia?

Vedie prírodný výber k vzniku nových druhov?

Darwin bol presvedčený, že výber, ktorý nazval prírodným výberom, uprednostňuje tie formy života, ktoré sú najlepšie prispôsobené danému prostrediu, zatiaľ čo menej vhodné formy časom vyhynú. Súčasní evolucionisti učia, že ako sa druhy šírili a izolovali, prírodný výber vyčlenil tie, ktoré sa genetickými mutáciami najlepšie prispôsobili novému prostrediu. Výsledkom bolo podľa nich to, že z izolovaných skupín sa postupne vyvinuli celkom nové druhy.

Ako bolo uvedené, výskumom sa získali presvedčivé dôkazy, že mutáciami nemôžu vzniknúť úplne nové druhy rastlín či zvierat. Teda akými dôkazmi dokladajú evolucionisti tvrdenie, že prírodným výberom sa vyčleňujú užitočné mutácie, z ktorých potom vznikajú nové druhy? V roku 1999 Národná akadémia vied v Spojených štátoch v jednej svojej brožúre uviedla: „Zvlášť presvedčivým príkladom speciácie [vývoja nových druhov] je 13 druhov piniek, známych ako Darwinove pinky, ktoré Darwin pozoroval na súostroví Galapágy.“

V 70. rokoch 20. storočia začali výskumníci pod vedením Petra a Rosemary Grantovcov pozorovať tieto pinky a zistili, že po suchom roku prežilo viac piniek s trochu väčším zobákom. Keďže veľkosť a tvar zobáka je jedným z hlavných znakov, podľa ktorých sa rozlišuje tamojších 13 druhov piniek, toto zistenie sa považovalo za závažné. „Grantovci odhadli,“ píše sa ďalej v brožúre, „že keby sa sucho na ostrovoch opakovalo približne každých 10 rokov, už o 200 rokov by sa mohol objaviť nový druh piniek.“

Brožúra sa však nezmieňuje o niektorých závažných, ale nevítaných faktoch. V ďalších rokoch po suchu v populácii piniek opäť  prevládli pinky s menším zobákom. Preto Peter Grant a postgraduálny študent Lisle Gibbs vo vedeckom časopise Nature v roku 1987 napísali, že boli svedkami „zvratu v smerovaní výberu“. V roku 1991 Grant napísal, že „populácia vystavená prírodnému výberu kolíše“ pri každej zmene klimatických podmienok. Výskumníci si navyše všimli, že niektoré „druhy“ piniek sa krížia a ich potomstvo je životaschopnejšie ako rodičia. Peter a Rosemary Grantovci dospeli k záveru, že keby kríženie pokračovalo, do 200 rokov by mohli dva „druhy“ splynúť do jedného.

Už v roku 1966 evolučný biológ George Christopher Williams napísal: „Považujem za nešťastné, že teória prírodného výberu vznikla najskôr ako vysvetlenie evolučných zmien. Oveľa dôležitejšia je pri vysvetľovaní zachovania adaptácie.“ Evolučný teoretik Jeffrey Schwartz v roku 1999 napísal, že ak sú Williamsove závery správne, potom prírodný výber môže druhom pomáhať prispôsobovať sa zmenám existenčných požiadaviek, ale „jeho výsledkom nie je nič nové“.

Nie, z Darwinových piniek sa nestáva „nič nové“. Zostávajú pinkami. A fakt, že sa krížia, spochybňuje spôsob, akým niektorí evolucionisti definujú druhy. Okrem toho na príklade týchto piniek vidieť, že ani prestížne vedecké akadémie neinformujú o faktoch vždy nezaujato.

Svedčia skameneliny o makroevolučných zmenách?

Spomenutá brožúra Národnej akadémie vied vyvoláva v čitateľovi dojem, že skameneliny, ktoré vedci našli, nad každú pochybnosť dokazujú makroevolúciu. Uvádza sa v nej: „Našlo sa toľko prechodných foriem medzi rybami a obojživelníkmi, obojživelníkmi a plazmi, plazmi a cicavcami a v línii potomkov primátov, že je často ťažké jednoznačne určiť, kedy nastal prechod od jedného druhu k inému.“

Toto sebaisté vyhlásenie je veľmi prekvapujúce. Prečo? V roku 2004 časopis National Geographic prirovnal fosílne nálezy k „filmu o evolúcii, z ktorého sa 999 obrázkov z každých 1000 stratilo v strižni“. A ako je to so zostávajúcimi „obrázkami“? Naozaj dokazujú proces makroevolúcie? Čo v skutočnosti vidieť zo skamenelín? Presvedčený evolucionista Niles Eldredge pripúšťa, že podľa nálezov sa „pri väčšine druhov“ za dlhé obdobie „nahromadilo len málo evolučných zmien alebo sa nenahromadili žiadne“.

Do dnešného dňa vedci na celom svete vykopali a zatriedili asi 200 miliónov veľkých fosílií a miliardy mikrofosílií. Podľa mnohých  výskumníkov táto obrovská a podrobná zbierka ukazuje, že všetky hlavné skupiny živočíchov sa objavili náhle a prakticky sa nezmenili a že mnoho druhov zaniklo rovnako náhle, ako sa objavili. Biológ Jonathan Wells po zhodnotení dôkazov vyplývajúcich zo skamenelín napísal: „Na úrovni ríš, kmeňov a tried zjavne nie je vývoj modifikáciou pozorovanou skutočnosťou. Keď zoberieme do úvahy dôkazy vyplývajúce zo skamenelín a molekúl, nie je ani dobre podloženou teóriou.“

Je evolúcia fakt alebo mýtus?

Prečo mnoho významných evolucionistov trvá na tom, že makroevolúcia je dokázaná? Po kritike niektorých argumentov Richarda Dawkinsa vplyvný evolucionista Richard Lewontin napísal, prečo je veľa vedcov ochotných prijímať vedecké tvrdenia, ktoré odporujú zdravému rozumu: „Máme dôležitý záväzok. Sme zaviazaní materializmu.“ * Veľa vedcov odmieta čo i len uvažovať o možnosti existencie inteligentného Konštruktéra. Prečo? „Nemôžeme pripustiť, že do toho zasiahol Stvoriteľ,“ píše Lewontin.

V tejto súvislosti sociológ Rodney Stark podľa časopisu Scientific American povedal: „Dvesto rokov sa propaguje myšlienka, že ak chcete zmýšľať vedecky, musíte sa zbaviť vplyvu náboženstva.“ Ďalej poznamenáva, že na výskumných univerzitách „veriaci ľudia mlčia“, zatiaľ čo „neveriaci ľudia diskriminujú“. Podľa Starka „existuje vo vyšších kruhoch [vedeckej obce] systém odmeňovania za to, že niekto je neveriaci“.

Ak má človek prijať makroevolučnú teóriu, musí veriť, že vedci s agnostickými alebo ateistickými názormi nedovoľujú, aby ich osobné názory ovplyvňovali výklad vedeckých zistení. Musí veriť, že všetky zložité formy života sú výsledkom mutácií a prírodného výberu, napriek skutočnosti, že za sto rokov výskumu miliárd mutácií sa ukázalo, že mutáciami sa ani jeden správne definovaný druh nezmenil na niečo úplne nové. Musí veriť, že všetky tvory sa postupne vyvinuli zo spoločného predka, napriek tomu, že skameneliny svedčia o náhlom objavení sa hlavných druhov rastlín a zvierat, a nie o postupnom vývoji z jedného druhu na iný, a to ani za veľmi dlhý čas. Je podľa vás taká viera založená na faktoch, alebo na mýtoch?

[Poznámky pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 15]

„Mutáciami sa nemôžu pôvodné druhy [rastlín alebo zvierat] zmeniť na niečo úplne nové“

[Zvýraznený text na strane 16]

Na Darwinových pinkách prinajlepšom vidieť, ako sa môžu druhy prispôsobovať zmenám klimatických podmienok

[Zvýraznený text na strane 17]

Skameneliny svedčia o tom, že všetky hlavné skupiny živočíchov sa objavili náhle a prakticky sa nezmenili

[Tabuľka na strane 14]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

TRIEDENIE ORGANIZMOV

Organizmy sa triedia do stále širších skupín, od druhov po ríše. * Dole si môžete všimnúť zatriedenie človeka a ovocnej mušky.

ČLOVEK OVOCNÁ MUŠKA

Druh sapiens melanogaster

Rod Homo Drosophila

Čeľaď hominidi drozofilovité

Rad primáty dvojkrídlovce

Trieda cicavce hmyz

Kmeň stavovce článkonožce

Ríša živočíchy živočíchy

[Poznámka pod čiarou]

[Prameň]

Tabuľka je založená na knihe Jonathana Wellsa Icons of Evolution—Science or Myth? Why Much of What We Teach About Evolution Is Wrong (Ikony evolúcie — veda alebo mýtus? Prečo je veľa z toho, čo učíme o evolúcii, nesprávne)

[Obrázky na strane 15]

Aj keď je mutant ovocnej mušky (hore) deformovaný, stále je to ovocná muška

[Prameň ilustrácie]

© Dr. Jeremy Burgess/​Photo Researchers, Inc.

[Obrázky na strane 15]

Pri pokusoch s mutáciami rastlín sa opakovane ukázalo, že počet nových mutantov stále klesal, ale pravidelne sa vyskytovali rovnaké druhy mutantov (Zobrazený mutant má väčšie kvety)

[Prameň ilustrácie na strane 13]

Z fotografie od J. M. Cameronovej/​U.S. National Archives photo

[Prameň ilustrácií na strane 16]

Hlavy piniek: © Dr. Jeremy Burgess/​Photo Researchers, Inc.

[Pramene ilustrácií na strane 17]

Dinosaurus: © Pat Canova/​Index Stock Imagery; skameneliny: GOH CHAI HIN/​AFP/​Getty Images