Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Mám poruchu príjmu potravy?

Mám poruchu príjmu potravy?

Mladí ľudia sa pýtajú...

Mám poruchu príjmu potravy?

„Keď si niekedy sadnem k jedlu, znervózniem a roztrasiem sa. Bojím sa, že priberiem. Hovorím si: ‚Musím zhodiť ešte dve kilá.‘“ — Melissa. *

„Chcem dobre vyzerať a desím sa toho, že priberiem. Ale nechcem, aby sa niekto dozvedel, že to, čo zjem, vyvrátim. Veľmi sa za to hanbím.“ — Amber.

„Hovorím si: ‚... Dnes sa polepším...‘ Ale ešte v ten deň začnem v istej chvíli hltavo jesť. Potom sa cítim vinná a chcem zomrieť.“ — Jennifer.

TÚŽIŠ dobre vyzerať, a je to prirodzené. Túžiš po úteche, keď pociťuješ úzkosť alebo si deprimovaná, a ani na tom nie je nič zlé. Ale ak sa ti stáva niečo také ako spomenutým dievčatám, možno máš problém. Ak je to tak, nie si jediná. Pravda je taká, že milióny mladých — väčšinou dievčatá — majú poruchu príjmu potravy. *

Pozrime sa bližšie na anorexiu, bulímiu a prejedanie sa. Každá z týchto porúch má špecifické symptómy, ale všetky majú jedno spoločné — neprirodzený postoj k jedlu. Ak sa niektorý z uvedených opisov hodí na teba, buď si istá, že pomoc je dostupná. Môžeš sa z toho dostať!

Prehľad

ANOREXIA. Bez ohľadu na to, aké štíhle je dievča trpiace anorexiou, keď sa pozrie do zrkadla, vidí v ňom obéznu osobu. V snahe schudnúť sa uchýli k extrémnym prostriedkom. „Stále som počítala kalórie,“ hovorí jedno dievča. „Starostlivo som si plánovala, čo za týždeň zjem, vynechávala som chody a úmorne som cvičila zakaždým, keď som si myslela, že som prijala priveľa kalórií. Brala som niekedy až šesť laxatív denne.“

Zakrátko sa začnú objavovať príznaky anorexie. Bežným príznakom je úbytok hmotnosti, ale anorektické dievča môže tiež strácať vlasy, mať suchú pokožku, pociťovať únavu a môžu jej začať rednúť kosti. Môže mať nepravidelnú menštruáciu, prípadne ju niekoľko mesiacov nedostane.

Tieto symptómy sa môžu javiť ako neškodné, ale nedaj sa tým oklamať — anorexia ohrozuje život. Pri jednej štúdii sa zistilo, že až u 10 percent ľudí trpiacich anorexiou vedie táto porucha k smrti; zvyčajne zomrú následkom zlyhania nejakého orgánu alebo iných ťažkostí spojených s nedostatočnou výživou.

BULÍMIA. Dievča trpiace touto poruchou sa jedlu nevyhýba, ale sa prejedá, pričom len za dve hodiny prijme až 15 000 kalórií! Potom sa zjedeného jedla zbaví, často tak, že si vyvolá vracanie alebo užije laxatíva či diuretiká.

Bulimické dievča sa najčastejšie prejedá potajme. Jedno dievča hovorí: „Keď som prišla zo školy domov a nikto ešte nebol doma, zvyčajne som sa vrhla do jedenia. Dôkladne som zakryla dôkazy.“ No po prejedení sa vždy objavil pocit viny. „Cítila som sa hrozne,“ hovorí, „ale vedela som, že svoje konanie môžem ľahko odčiniť. Vyšla som na poschodie, potravu som vyvrátila, a tak sa mi nielen uľavilo, ale cítila som sa aj silná.“

Nech by sa zbavovanie zjedeného jedla zdalo akokoľvek užitočné, je nebezpečné. Nadmerné užívanie laxatív zoslabuje výstelku čriev a môže spôsobiť zápal alebo infekciu. Časté vracanie môže viesť k dehydratácii, kazivosti zubov, poškodeniu pažeráka a dokonca k zlyhaniu srdca.

PREJEDANIE SA. Dievča, ktoré má túto poruchu, zje podobne ako dievča trpiace bulímiou veľké množstvo jedla. Rozdiel spočíva v tom, že sa ho nezbaví. To môže viesť k nadváhe. Niektoré však môžu po prejedení hladovať alebo úporne cvičiť. Keď si dievča takýmto spôsobom udržiava hmotnosť, príbuzní a priatelia si niekedy nevšimnú, v akej vážnej situácii sa nachádza.

Dievčatá trpiace prejedaním sa majú tak ako tie, ktoré trpia anorexiou a bulímiou, nezdravý postoj k jedlu. Jedno dievča o sebe a o ďalších, ktorí trpia poruchou príjmu potravy, hovorí: „Jedlo je naším tajným osobným priateľom — možno naším jediným priateľom.“ Iné dievča hovorí: „Kým sa človek prejedá, nič iné sa mu nezdá dôležité. Jedlo sa mu javí ako tá najdôležitejšia vec — prináša útechu —, no po prejedení sa prichádza pocit viny a skľúčenosť.“

Aj keď človek, ktorý sa prejedá, sa zjedeného jedla nezbavuje, táto porucha je nebezpečná. Môže viesť k cukrovke, vysokému krvnému tlaku, chorobe srdca a niekoľkým ďalším chorobám. Môže si vyžiadať aj veľkú citovú daň.

Mohlo by sa ti to stať?

Väčšina ľudí, ktorí chcú schudnúť alebo sa dostať do formy, netrpí nejakou poruchou príjmu potravy. Ale po prečítaní uvedených myšlienok sa možno zamyslíš, či sa neuberáš týmto smerom. Čestne si odpovedz na tieto otázky:

▪ Hanbíš sa za svoje návyky a spôsoby spojené s jedením?

▪ Skrývaš svoje stravovacie návyky pred inými?

▪ Stáva sa pre teba jedlo tým najdôležitejším v živote?

▪ Vážiš sa častejšie ako raz za deň?

▪ Si ochotná podstúpiť riziká, len aby si schudla?

▪ Skúšala si si vyvolať vracanie alebo si experimentovala s laxatívami či diuretikami?

▪ Ovplyvňujú tvoje stravovacie návyky tvoj spoločenský život? Si napríklad radšej sama, aby si sa mohla tajne prejesť alebo zbaviť zjedeného jedla?

Ak tvoje odpovede naznačujú, že máš problém, polož si otázku:

▪ Naozaj som spokojná s takýmto spôsobom života?

Čo s tým môžeš urobiť?

Konaj neodkladne!

Prvým krokom je pripustiť, že máš problém. Danielle hovorí: „Keď som sa nad tým zamyslela, zistila som, že mám rovnaké pocity a návyky ako anorektické dievčatá. Bolo desivé prijať fakt, že robím to isté, čo ony.“

Ďalším krokom je modliť sa v súvislosti s týmto problémom k Jehovovi. * Úpenlivo ho pros, aby ti pomohol zistiť, čo sa skrýva za tvojou poruchou, aby si sa jej mohla zbaviť. Môžeš sa modliť ako Dávid: „Preskúmaj ma, ó, Bože, a spoznaj moje srdce. Vyskúšaj ma a spoznaj moje znepokojujúce myšlienky a hľaď, či je vo mne nejaká boľavá cesta, a veď ma cestou neurčitého času.“ — Žalm 139:23, 24.

Môžeš však zistiť, že sa svojej poruchy zdráhaš zbaviť. Možno si už od nej závislá. To je ďalšia vec, ktorú by si mala predložiť Jehovovi v modlitbe. Práve to musela urobiť Danielle. Uznáva: „Spočiatku som sa vôbec nechcela uzdraviť. A tak som sa musela modliť, aby som po tom túžila.“

Po tretie, rozprávaj sa s rodičom alebo s iným dospelým, ktorý ti môže pomôcť. Súcitní dospelí ťa nebudú zosmiešňovať. Naopak, budú sa snažiť napodobňovať Jehovu, o ktorom sa v Biblii píše: „Neopovrhol totiž trápením trápeného, ani sa mu nehnusilo; a neskryl pred ním svoju tvár, a keď k nemu volal o pomoc, počul.“ — Žalm 22:24.

Je pravda, že cesta k uzdraveniu nie je ľahká. V niektorých prípadoch je potrebná odborná pomoc. * Dôležité je niečo v tom robiť. To sa rozhodlo urobiť jedno dievča trpiace bulímiou. Hovorí: „Jedného dňa som si uvedomila, že som prepadla zvyku vyvolať si vracanie. Ale nebola som si istá, či s tým dokážem prestať. Urobila som najťažšiu vec, akú som kedy musela urobiť. Požiadala som o pomoc.“

To môžeš urobiť aj ty!

Ďalšie články z rubriky „Mladí ľudia sa pýtajú...“ nájdeš na webovej stránke (čes.) www.watchtower.org/ype.

[Poznámky pod čiarou]

^ 3. ods. Niektoré mená v tomto článku boli zmenené.

^ 6. ods. Keďže poruchy príjmu potravy majú prevažne dievčatá a ženy, budeme o tých, ktorí touto poruchou trpia, hovoriť v ženskom rode. Ale veľa zásad, ktoré budeme rozoberať, sa vzťahuje aj na chlapcov a mužov.

^ 32. ods. Keď si v tiesni, rozjímaj napríklad o týchto textoch: 2. Mojžišova 3:7; Žalm 9:9; 34:18; 51:17; 55:22; Izaiáš 57:15; 2. Korinťanom 4:7; Filipanom 4:6, 7; 1. Petra 5:7; 1. Jána 5:14. To ťa môže uistiť o Jehovovom osobnom záujme.

^ 35. ods. Kresťania by sa mali uistiť, či liečba, ktorú si zvolia, nie je v rozpore s biblickými zásadami.

NA ZAMYSLENIE

▪ Myslíš si, že by si mohla mať poruchu príjmu potravy? Ak áno, za kým by si mohla ísť, aby ti pomohol?

▪ Ako by si mohla pomôcť priateľke, ktorá má poruchu príjmu potravy?

[Rámček na strane 19]

„Zdá sa mi, že máš problém...“

Ak ti to povie príbuzný alebo priateľka, nesnaž sa hneď brániť. Predstav si, že by si tvoja priateľka všimla, že sa ti na chrbte párajú šaty. Nevážila by si si, keby ti to povedala skôr, než by sa ti šaty úplne rozpárali? Biblia hovorí: „Je priateľ, ktorý sa pridŕža pevnejšie ako brat.“ ​(Príslovia 18:24) Keď niekto za tebou príde, pretože sa obáva, že možno máš problém, dokazuje, že je takým priateľom!

[Rámček/obrázok na strane 19]

‚Musela som byť štíhla‘

„Začala som chudnúť. Potom mi vytrhli zub múdrosti a nemohla som jesť. Tak sa u mňa začala anorexia. Bola som posadnutá tým, ako vyzerám a akú mám postavu. Nikdy som nebola dosť štíhla. Bolo desivé, aká bola moja najnižšia hmotnosť. Tak veľmi som si uškodila! Teraz si nedokážem vypestovať nechty. Narušila som si biologické hodiny. Štyrikrát som potratila. Predčasne u mňa nastúpila menopauza a môj metabolizmus ledva pracuje. Mám aj zápal hrubého čreva. A to všetko pre to, že som musela byť štíhla.“ — Nicole.

[Rámček na strane 20]

Ak nastane recidíva

Možno nad svojou poruchou príjmu potravy zvíťazíš, no o niekoľko týždňov alebo mesiacov nastane recidíva. Ak sa to stane, nevzdávaj sa. Biblia pripúšťa, že „spravodlivý môže padnúť i sedemkrát“. (Príslovia 24:16) Recidíva neznamená, že si zlyhala. Len poukazuje na to, že je potrebné, aby si posilnila svoje odhodlanie, aby si sa naučila rozpoznať blížiacu sa recidívu a aby si sa opäť zverila ľuďom, ktorí ťa chápu a môžu ti pomôcť.

[Rámček/obrázok na strane 20]

Snaž sa získať viac informácií

Ak trpíš nejakou poruchou príjmu potravy, bude dobré, ak si budeš čítať literatúru na túto tému. Čím viac budeš o tomto probléme vedieť, tým ľahšie sa ti s ním bude bojovať. Pravdepodobne budeš mať úžitok, keď si pripomenieš praktické informácie, ktoré boli uverejnené v časopise Prebuďte sa! z 22. januára 1999 na stranách 3 – 12z 22. apríla 1999 na stranách 13 – 15.

[Rámček na strane 21]

PODNET PRE RODIČOV

Čo môžete urobiť, ak vaša dcéra trpí poruchou príjmu potravy? Najprv si ešte raz pozorne prejdite informácie z tohto článku a z publikácií, na ktoré je odkaz na strane 20. Snažte sa pochopiť, prečo sa vaša dcéra uchýlila k tomuto konaniu.

Z pozorovaní vyplýva, že mnohí ľudia s poruchami príjmu potravy majú nízku sebaúctu a sú perfekcionisti, ktorí na seba kladú nerozumne vysoké požiadavky. Dávajte si pozor, aby ste tieto črty nepodporovali. Budujte sebaúctu svojej dcéry. (Izaiáš 50:4) A v boji proti perfekcionizmu „nech sa vaša rozumnosť stane známou“. — Filipanom 4:5.

Pozorne tiež preskúmajte, aký postoj k jedlu a k hmotnosti máte vy. Nezdôrazňovali ste nevedomky tieto veci, či už slovami, alebo správaním? Pamätajte na to, že mladým ľuďom mimoriadne záleží na tom, ako vyzerajú. Dokonca aj vtipkovanie o bacuľatosti alebo o prírastku hmotnosti prirodzenom v období dospievania môže v mysli citlivého mladého človeka zanechať stopy, ktoré môžu viesť k problémom.

Keď ste o situácii uvažovali a modlili sa v súvislosti s ňou, citlivo sa s dcérou porozprávajte.

▪ Pozorne si premyslite, čo poviete a kedy to poviete.

▪ Jasne vyjadrite svoje obavy a túžbu pomôcť.

▪ Nebuďte zaskočení, keď sa bude vaša dcéra spočiatku brániť.

▪ Trpezlivo počúvajte.

A čo je najdôležitejšie, podporujte svoju dcéru v úsilí zbaviť sa tejto poruchy. Urobte to záležitosťou celej rodiny!

[Obrázok na strane 21]

Možno sa budeš musieť modliť o to, aby si túžila zmeniť svoj postoj