Od našich čitateľov

Nová podoba časopisu Prebuďte sa! Včera večer som dočítala Prebuďte sa! z januára 2006. Veľmi sa mi páči jeho nová podoba. Časopis Prebuďte sa! je teraz viac zameraný na štúdium a podnecuje čitateľa zamyslieť sa. Od prvej strany po poslednú vidím, ako Jehovovi záleží na tom, aby sme rástli v duchovnom ohľade.

B. N., Kanada

Mám 16 rokov. Nové črty Prebuďte sa! nám veľmi pomôžu pri štúdiu Biblie. Niektoré články obsahujú rad otázok, ktoré čitateľa podnecujú zamyslieť sa nad tým, čo si prečítal. Rada využívam Prebuďte sa! pri príprave školských úloh. Dúfam, že nám budete ďalej poskytovať takéto vynikajúce a užitočné informácie.

S. N., Namíbia

Viera mi pomáha žiť s amyotrofickou laterálnou sklerózou (Január 2006) Keď som si prečítala skúsenosť Jasona Stuarta, všetky moje problémy sa mi zrazu zdali nepodstatné. Uvedomila som si, že Jehova si cení službu, ktorú mu preukazujeme v rámci svojich okolností. Vážim si Jasonovu manželku za jej obetavosť a dôveru v Jehovu. Táto skúsenosť zostane navždy v mojom srdci a pomôže mi čeliť problémom, ktoré v budúcnosti vzniknú.

C. R. S., Peru

Po prečítaní Jasonovho príbehu som plakala. Jednak ma dojalo to, čo som čítala o jeho utrpení, a jednak som ako Jehovova svedkyňa hrdá na to, že mám takéhoto duchovného brata. Z tohto článku vidím, aké je dôležité pripravovať sa na skúšky, pretože „čas a nepredvídaná udalosť“ môžu postihnúť každého z nás. — Kazateľ 9:11.

T. A., Maďarsko

Na ALS mi zomrela mama. Jasonova skúsenosť preto zapôsobila na moje srdce. Jeho príklad ma povzbudil ďalej robiť v službe čo najviac. Modlím sa, aby Jehova stále posilňoval tohto brata a jeho manželku.

L. Z. G., Paraguaj

To, že Jason využíval čas, kým sa cítil dobre, na hlboké osobné štúdium, a vďaka tomu si vytvoril duchovnú zásobu, z ktorej mohol čerpať, keď to potreboval, ma priviedlo k zamysleniu. Posilnilo to moje odhodlanie horlivejšie študovať Bibliu.

J. M., Japonsko

Mladí ľudia sa pýtajú... Prečo si ubližujem? (Január 2006) V období dospievania som mala problém s drogami a alkoholom, no najťažší problém, s ktorým sa musím vyrovnávať, je sebapoškodzovanie. Je to stály boj, ale takéto články mi dávajú silu vytrvať. Nedokážem ani opísať svoju vďačnosť.

E. C., Spojené štáty

Sebapoškodzovanie sprevádza môj život už od dospievania. Teraz mám 56 rokov. So zvykom poškodzovať sa som skončila pred štyrmi rokmi, ale niekedy zažívam také veľké ťažkosti, že mám chuť sa k tomu vrátiť. Tento článok mocne zapôsobil na moje srdce. Ľuďom, ako som ja, dodá silu žiť.

Bez uvedenia mena, Holandsko

Mám 17 rokov a chcela by som Vám poďakovať za tento článok. Sebapoškodzovanie  je môj problém. Nedávno som si opäť ublížila. Potom som šla za mamou a poprosila som ju, aby sa so mnou pomodlila. Viem, že ma Jehova miluje napriek tomu, že mám tento problém. Tento článok je nanajvýš užitočný a som zaň Bohu vďačná.

N. M., Česká republika

„To nie je možné!“ To bola moja reakcia, keď som uvidela tento článok. Mám 18 rokov. Aj ja si ubližujem. Bolesť mi pomáha menej vnímať pocity. Dosť často cítim nutkanie trýzniť sa a neviem, ako proti tomu bojovať. Tento článok bol pre mňa obrovským prekvapením. Vyhŕkli mi slzy a v modlitbe som ďakovala Jehovovi. Takáto útecha sa dá nájsť len v Jehovovej organizácii!

A. P., Rusko

Keď som mala 14 rokov, začala som zmierňovať citovú bolesť tým, že som si ubližovala. Raz som pre to musela ísť dokonca do nemocnice. To, že si vediem denník, mi mimoriadne pomáha udržať symptómy pod kontrolou. Keď cítim nutkanie ublížiť si, zavolám tiež súcitnej priateľke. Zvlášť mi pomáhajú modlitby. A keď sa necítim hodná modliť sa, modlia sa so mnou priatelia a kresťanskí starší. Je to náročný boj, ale naučila som sa, ako sa s tým vyrovnať a prijať všetku dostupnú pomoc, aby som si nemusela ubližovať.

N. W., Nemecko

Obrázok na prvej strane tohto článku zobrazoval dievča, ktoré si vytrháva vlasy, a v článku sa spomína „Sara“, ktorá si trhala vlasy, aby sa potrestala. Moja dcéra trpí trichotilomániou, poruchou, pri ktorej si človek vytrháva vlasy. Tento stav je spojený s obsedantno-kompulzívnou poruchou. Vzniká mimovoľne, nie následkom túžby ubližovať si. Vytrhávanie vlasov nemusí viesť k sebapoškodzovaniu.

M. H., Spojené štáty

„Prebuďte sa!“ odpovedá: Pojem trichotilománia, ktorý vznikol koncom 19. storočia, označuje poruchu správania, ktorú charakterizuje neodolateľné nutkanie vytrhávať si vlasy. Obrázkom sme sa snažili citlivo zobraziť, že u niektorých je vytrhávanie vlasov prejavom sebapoškodzovania. No to neznamená, že každý, kto cíti nutkanie vytrhávať si vlasy, trpí sebapoškodzovaním opísaným v našom článku. Ako poukazuje čitateľka, niekedy je tento zvyk spojený skôr s obsedantno-kompulzívnou poruchou.

Nech je to akokoľvek, niektorí odborníci hovoria, že sa musia vziať do úvahy podnety, ktoré spúšťajú trichotilomániu, aby mohla byť liečba prispôsobená jednotlivcovi. Preto môže byť múdre obrátiť sa s týmto problémom na odborníka v medicíne, ktorý stanoví diagnózu a liečebný postup.

Viete odpoveď? (Január 2006) Som nadšená touto novou rubrikou! Vyučujeme naše vnúčatá a táto rubrika bude veľkým prínosom v ich dennom čítaní Biblie a článkov Prebuďte sa! v rámci školských úloh. Ďakujem Vám, že sa tak veľmi zaujímate o deti.

B. E., Spojené štáty

Táto rubrika je ťažká, ale keď nájdem odpoveď, veľmi ma to poteší. Včera som celý večer čítal túto stranu. Bolo to také zaujímavé! Keď vyrastiem, rád by som pomáhal pri výrobe tohto časopisu, aby sa aj ďalší mohli dozvedieť o Jehovovi.

D. H., Spojené štáty

Mám osem rokov. Pri rodinnom štúdiu využívame túto stranu. Musíme si robiť výskum, ale máme to radi. Časť „Kto som?“ je niekedy náročná, ale riešiť takéto úlohy nás baví. Pokračujte vo svojej dobrej práci.

C. W., Spojené štáty