Televízia — „nenápadný výchovný prostriedok“

TELEVÍZIA môže byť účinným vzdelávacím prostriedkom. Prostredníctvom nej sa dozvedáme o krajinách a národoch, ktoré by sme možno nikdy nenavštívili. Môžeme „cestovať“ do džunglí, do krajín večného snehu a ľadu, na vrcholy hôr i do hlbín oceánov. Môžeme nazrieť do fascinujúceho sveta atómov i hviezd. V správach môžeme sledovať, čo sa deje na opačnej strane zemegule. Získavame prehľad o politike, dejinách, súčasných udalostiach a kultúre. Televízia zachytáva životy ľudí, ktorí prežívajú tragédiu, i ľudí, ktorí dosiahli veľký úspech. Televízia zabáva, poučuje a dokonca inšpiruje.

No väčšina televíznych programov na človeka nepôsobí dobre a nie je ani poučná. Najzanietenejší kritici televízie pochádzajú pravdepodobne z radov ľudí, ktorí odsudzujú množstvo naturalistických scén násilia a sexu. Napríklad podľa jednej štúdie zo Spojených štátov dva z troch televíznych programov obsahujú násilné scény, a to priemerne šesť za hodinu. Kým mladý človek dospeje, uvidí v televízii tisícky násilných činov a vrážd. A scén so sexuálnym obsahom je tiež nadmieru.  Dve tretiny všetkých televíznych programov obsahujú rozhovory o sexe a 35 percent sexuálne správanie zvyčajne medzi nezosobášenými ľuďmi, ktoré sa vykresľuje ako bezpečné a spontánne. *

Programy zobrazujúce sex a násilie sú všade vo svete veľmi žiadané. Americké akčné filmy, ktoré sa najprv premietajú v kinách a neskôr sa objavujú na televíznych obrazovkách, sú na zahraničných trhoch vždy vítané. Nie je nevyhnutné, aby v nich boli dobré herecké výkony alebo aby dej mal myšlienku. Sú nenáročné a pozornosť diváka udržiavajú bojové scény, zabíjanie, špeciálne efekty a sex. No aby si filmy udržali divákov aj po dlhom čase, je potrebná zmena. Divákom sa tá istá vec rýchlo zunuje; to, čo kedysi šokovalo, sa stáva všedným. Aby filmoví producenti udržali pozornosť diváka, siahajú po väčších extrémoch, aby ho šokovali a vzrušili: pridávajú viac násilia a scény sú naturalistickejšie, zmyselnejšie, sadistickejšie.

Diskusia o vplyve televízie

Ako to ovplyvňuje divákov, keď sú neustále kŕmení televíznym násilím a sexom? Kritici tvrdia, že násilie v televízii vedie ľudí k agresívnemu správaniu a k tomu, že menej súcitia s obeťami násilia v skutočnom živote. Tvrdia tiež, že zobrazovanie sexu propaguje promiskuitu a podkopáva morálne normy.

Skutočne prispieva televízia k tomu všetkému? O tejto otázke sa už desaťročia vedú vášnivé diskusie; bolo vedených stovky štúdií a napísali sa tisíce kníh  a článkov. Jedným zo základných problémov je, že je ťažké dokázať, že jedna vec vyplýva z druhej — napríklad že vplyv televízie v ranom veku spôsobuje neskôr v živote agresívnosť. Dokázať vzťah príčiny a následku je niekedy ťažké. Znázornime si to: Predstavte si, že po prvýkrát beriete nejaký liek a v priebehu niekoľkých hodín sa vám na koži objavia alergické vyrážky. V takomto prípade je ľahké dospieť k záveru, že vašu alergickú reakciu vyvolal liek. Niekedy však alergia vzniká postupne. V takom prípade môže byť oveľa náročnejšie určiť, či reakciu vyvolal liek, keďže alergia môže mať veľa príčin.

Podobne je ťažké dokázať, že násilie v televízii vedie k zločinnosti a protispoločenskému správaniu. Mnohé štúdie naznačujú, že tu je spojitosť. Okrem toho niektorí páchatelia povedali, že ich postoje a násilné správanie boli ovplyvnené tým, čo videli v televízii. Na druhej strane ľudia sú v živote vystavení mnohým iným vplyvom. Násilné videohry, spoločenské hodnoty priateľov a rodiny, všeobecné životné podmienky — to všetko môže tiež prispievať k agresívnemu správaniu.

Preto nás iste neprekvapuje, že na túto otázku existujú protichodné názory. Jeden kanadský psychológ napísal: „Výsledky výskumu nedokazujú, že sledovanie násilia v televízii plodí násilie alebo naň robí ľudí necitlivými.“ No Výbor pre médiá a spoločnosť Americkej psychologickej asociácie uviedol: „Rozhodne neexistujú žiadne pochybnosti o súvislosti medzi častejším sledovaním násilných scén v televízii a väčšou toleranciou k násilným postojom a agresívnejším správaním.“

Televízia a naše myslenie

Pamätajte, že odborníci vedú diskusie o dôkaze — či možno dokázať, že pozeranie agresívnych scén v televízii vedie k agresivite. Len málo ľudí by však tvrdilo, že televízia nemá vplyv na naše zmýšľanie a správanie. Zamyslite sa. Jediná fotografia v nás môže vyvolať hnev, dojať nás k slzám alebo vyvolať radosť. Aj hudba dokáže hlboko zapôsobiť na naše city. Slová, dokonca aj v písomnej forme, nás nútia zamyslieť sa, cítiť a konať. Keď sa majstrovsky spoja pohyblivé obrázky, hudba a hovorené slovo, vplyv je ešte silnejší. Niet sa čo diviť, že televízia je taká príťažlivá! A je ľahko dostupná. Jeden spisovateľ uvádza: „Odkedy sa človek naučil vyjadrovať svoje myšlienky písomnou formou... žiaden nový spôsob prenosu myšlienok nemal taký dosah na civilizáciu [ako televízia].“

Spoločnosti ročne minú miliardy dolárov na reklamu, pretože vedia, že divákov ovplyvňuje to, čo vidia a počujú. Nemíňajú toľko peňazí na reklamu, pretože sa domnievajú, že môže fungovať; oni vedia, že funguje. Reklama predáva ich výrobky. Spoločnosť Coca-Cola v roku 2004 minula na celom svete 2,2 miliardy dolárov na reklamu svojich výrobkov v tlači, rozhlase a televízii. Vyplatila sa táto investícia? V tom roku zarobila spoločnosť Coca-Cola takmer 22 miliárd dolárov. Firmy si uvedomujú, že diváka nemusí reklama ovplyvniť, keď ju vidí iba raz. Spoliehajú sa, že účinok sa prejaví, ak mu je predkladaná niekoľko rokov.

Ak 30-sekundové reklamy ovplyvňujú naše postoje a správanie, môžeme si byť istí, že hodiny strávené pred televízorom nás ovplyvňujú tiež. „V pozadí tej najvšednejšej alebo najtriviálnejšej zábavy pôsobí toto médium ako nenápadný výchovný prostriedok,“ píše autor knihy Television—An International History (Televízia — medzinárodné dejiny). Kniha A Pictorial History of Television (Ilustrované dejiny televízie) uvádza: „Televízia mení spôsob nášho myslenia.“ Otázka teda znie: ‚Ovplyvňuje to, čo pozerám, moje myslenie smerom, akým chcem?‘

Táto otázka je zvlášť dôležitá pre ľudí, ktorí slúžia Bohu. Väčšina televíznych programov je v rozpore so vznešenými zásadami a morálnymi normami, ktoré učí Biblia. Životné štýly a zlozvyky, ktoré Biblia odsudzuje, sa predkladajú ako prijateľné, normálne a dokonca moderné. Televízia prehliada a zosmiešňuje  kresťanské hodnoty i ľudí, ktorí sa k nim hlásia. Autor jednej knihy s poľutovaním povedal: „Nestačí, že úchylný človek je prezentovaný ako normálny. Normálny človek musí vyzerať ako úchylný.“ Veľmi často tento „nenápadný výchovný prostriedok“ šepká: „Dobré je zlé a zlé je dobré.“ — Izaiáš 5:20.

Musíme byť opatrní v tom, čo pozeráme, pretože to ovplyvní naše myslenie. Biblia hovorí: „Kto chodí s múdrymi, zmúdrie, ale ten, kto sa stýka s hlupákmi, zle pochodí.“ ​(Príslovia 13:20) Biblický učenec Adam Clarke hovorí: „Chodiť s niekým v sebe zahŕňa lásku a náklonnosť; a je nemožné nebyť napodobňovateľom tých, ktorých milujeme. Preto môžeme povedať: ‚Ukáž mi, s kým sa stýka, a ja ti poviem, akým je človekom.‘“ Ako sme mohli vidieť, väčšina ľudí trávi veľké množstvo času v spoločnosti filmových postáv, ktoré vôbec nie sú múdre, a úprimnému kresťanovi by ani vo sne nenapadlo pozvať ich k sebe domov.

Ak by vám lekár predpísal silné lieky, pravdepodobne by ste starostlivo zvážili ich priaznivé účinky, ako aj možné riziká. Nesprávne lieky — alebo aj veľké množstvo správneho lieku — môžu poškodiť vaše zdravie. To isté sa dá povedať o pozeraní televízie. Preto je múdre vážne sa zamyslieť nad tým, čo pozeráme.

Apoštol Pavol pod inšpiráciou povzbudzoval kresťanov, aby uvažovali o tom, čo je pravé, čo si zasluhuje vážny záujem, čo je spravodlivé, cudné, čo je hodné lásky, o čom sa dobre hovorí, o každej cnosti a veci hodnej chvály. (Filipanom 4:6–8) Budete sa riadiť touto radou? Ak áno, budete šťastní.

[Poznámka pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 5]

„Televízia je vynález, ktorý vám umožňuje, aby vás v obývačke zabávali ľudia, ktorých by ste si do domu nepozvali.“ — David Frost, moderátor britskej televízie

[Rámček na strane 5]

A ČO SEX A NÁSILIE V BIBLII?

Aký je rozdiel medzi násilím a sexom zobrazovaným v televízii a tým opísaným v Biblii? Zmienky o sexe a násilí v Biblii majú za cieľ poučiť, nie pobaviť. (Rimanom 15:4) Božie Slovo zachytáva historické skutočnosti. Pomáha nám pochopiť Boží názor na veci a poučiť sa z chýb druhých.

Vo väčšine krajín, kde televízia vysiela reklamy, slúži sex a násilie na obrazovke na zarábanie peňazí, a nie na poučenie. Firmy chcú prilákať čo najviac zákazníkov a sex a násilie drží divákov pri obrazovke. A výsledok? Diváci pozerajú reklamy a kupujú to, čo v nich vidia. Televízni hlásatelia sa riadia zásadou: Ak v príspevku tečie veľa krvi, pritiahne pozornosť. Jednoducho povedané, šokujúce príbehy — o zločinoch, katastrofách a vojnách — majú prednosť pred správami, ktoré nie sú až také pútavé.

Hoci Biblia opisuje násilné činy, povzbudzuje ľudí, aby žili pokojným životom — aby sa neodplácali za zlo, ale snažili sa riešiť problémy pokojne. Neustále sa v nej zdôrazňuje sexuálna morálka. A to je úplne odlišné posolstvo od toho, ktoré sa objavuje vo väčšine televíznych programov. — Izaiáš 2:2–4; 1. Korinťanom 13:4–8; Efezanom 4:32.

[Rámček/obrázok na strane 7]

TELEVÍZIA A DETI

„Pribúdajúce dôkazy zo štúdií uskutočnených v priebehu niekoľkých desaťročí privádzajú veľkú časť vedeckej obce a odborníkov z oblasti verejného zdravia k záveru, že pozeranie násilia predstavuje pre deti vážne nebezpečenstvo.“ — Rodinná nadácia Henryho J. Kaisera.

„Súhlasíme s Americkou pediatrickou akadémiou, podľa ktorej by ‚deti do dvoch rokov nemali [pozerať televíziu]‘. Deťom v tomto veku sa rýchlo vyvíja mozog, a preto potrebujú aktívnu hru a interakciu so skutočnými ľuďmi, aby tak boli podnecované ich rozvojové schopnosti a fyzické a sociálne zručnosti.“ — Národný inštitút pre médiá a rodinu.

[Obrázok na stranách 6, 7]

Ovplyvňuje to, čo pozerám, moje myslenie smerom, akým chcem?