„Svätý experiment“ kvakerov

V JÚLI 1656 zakotvila v Bostone v Massachusetts na pobreží dnešných Spojených štátov amerických loď Swallow z ostrova Barbados v Malých Antilách. Richard Bellingham, zástupca guvernéra kolónie Massachusetts, vydal príkaz, aby boli cestujúce Mary Fisherová a Ann Austinová zadržané na palube. Medzi ich vecami sa našlo 100 kníh, ktoré údajne obsahovali „skazené, kacírske a rúhavé náuky“.

Knihy boli spálené na trhovisku. Ženy potom uväznili, vyzliekli donaha a na ich tele hľadali niečo, čo by ich usvedčilo z bosoráctva. Okno ich cely zatemnili a päť týždňov ich nechali v tme. Každému, kto by sa s nimi odvážil prehovoriť, hrozila pokuta päť libier. Nakoniec boli Mary Fisherová a Ann Austinová poslané späť na Barbados.

Vtedajší kronikár sa policajných sudcov pýtal: „Ako to, že príchod dvoch žien vami otriasol, ako keby do krajiny vtrhla hrozná armáda?“ Tieto dve „nebezpečné“ ženy boli v skutočnosti prvými kvakerskými misionármi v Severnej Amerike. Kto boli kvakeri a prečo boli považovaní za hrozbu?

Spoločnosť priateľov

Kvakeri alebo náboženská Spoločnosť priateľov vznikli v 17. storočí v Anglicku. Zakladateľom bol George Fox (1624 – 1691), syn tkáča narodený v Leicestershiri. Po tom, čo údajne počul nadprirodzený hlas, prišiel k záveru, že môže komunikovať priamo s Bohom a dostať osvietenie aj bez ľudského sprostredkovateľa. „Za rok vzniku Spoločnosti priateľov sa tradične považuje rok 1652,“ píše sa v knihe A Religious History of the American People (Náboženská história amerického ľudu).

Ako Priatelia dostali prezývku kvakeri? Toto pomenovanie pochádza z anglického slova „quake“, čo znamená „triasť sa“. Jedno dielo uvádza, že „predtým ako dostali božské zjavenie, sa triasli“. V inom diele sa píše, že „sa triasli z bázne pred nekonečnou Božou čistotou a majestátnosťou“. Cieľom kvakerov bolo nájsť náboženskú pravdu a obnoviť prvotné kresťanstvo.

Kvakeri tvrdili, že sa dávajú viesť svätým duchom, biblickými prorokmi, Kristovými apoštolmi a vnútorným „svetlom“, čiže „hlasom“ údajnej  duchovnej pravdy. Ich zhromaždenia preto prebiehali tak, že všetci boli ticho a hľadali Božie vedenie. Ktokoľvek dostal božské posolstvo, mohol prehovoriť. *

Kvakeri boli zástancami spravodlivosti, nekompromisnej poctivosti, jednoduchého štýlu života a odmietali násilie. Verili tiež, že všetci kresťania, vrátane žien, sa majú zapájať do bohoslužieb. Keďže kvakeri odmietali vžitý náboženský systém, vyhýbali sa okázalosti a rituálom a tvrdili, že nepotrebujú triedu duchovných, ale že ich vedie vnútorný hlas, vzbudzovali strach a podozrenie. Najväčšie starosti však spôsobovala ich misionárska horlivosť, ktorá vyvolávala hnev, násilné útoky davu a zásahy zo strany úradov.

V Anglicku boli kvakeri prenasledovaní a väznení a v Novom Anglicku boli zakázaní a dokonca zabíjaní. Napríklad v rokoch 1659 až 1661 boli v Bostone obesení Mary Dyerová, William Leddra, William Robinson a Marmaduke Stephenson. Ďalší boli spútaní okovami, bolo im vypálené znamenie alebo ich bičovali. Niektorým dokonca odrezali uši. Muž menom William Brend dostal po holom chrbte 117 rán bičom, ktorý bol napustený dechtom. Napriek takému surovému zaobchádzaniu počet kvakerov narastal.

William Penn a „svätý experiment“

Od roku 1681 sa situácia kvakerov v Severnej Amerike začala prekvapivo meniť. Mladý Angličan William Penn (1644 – 1718), ktorý bol synom britského admirála, sa stal pacifistom a prestúpil na vieru kvakerov. Za publikovanie a hlásanie svojich myšlienok bol väznený. Penn zriadil kolóniu založenú na kvakerských ideáloch. Aj správa kolónie bola v rukách kvakerov. Tento spôsob riadenia bol nazvaný „svätý experiment“.

Anglická koruna mala voči Pennovmu otcovi dlh, a tak Pennovi darovala rozľahlé územie v Severnej Amerike. Kráľovská listina udeľovala Pennovi takmer neobmedzenú moc nad novou kolóniou, ktorá bola na pamiatku admirála Penna nazvaná Pensylvánia, čiže „Pennove lesy“. Tam sa mali ľudia všetkých vierovyznaní tešiť z náboženskej slobody.

Penn najprv vyslal do Ameriky svojho bratranca Williama Markhama ako svojho splnomocnenca, aby skúpil pôdu od Indiánov a zaistil vernosť tých niekoľkých Európanov, ktorí žili na území novej kolónie. V roku 1682 Penn priplával loďou po rieke Delaware a prvýkrát uzrel svoju kolóniu. S Indiánmi pri Shackamaxone (teraz Kensington, časť Philadelphie) urobil dohodu prijateľnú pre obe strany. Potom asi kilometer od Shackamaxonu založil novú osadu, ktorú nazval Philadelphia, čo  znamená „bratská láska“. Osada sa rýchlo rozrastala.

Penn sa vrátil do Anglicka a novú kolóniu všade vychvaľoval a povzbudzoval ľudí, aby sa tam presťahovali. Písal o úrodnej pôde a bohatých lesoch, o pôsobivej rieke, divých zvieratách a kožušinách. Sľuboval, že nová vláda bude presadzovať náboženskú toleranciu a pokojné spolunažívanie. Všetci boli vítaní — remeselníci, ľudia bez prostriedkov i idealisti dychtiví prispieť k vzniku dobrej vlády.

Nádej na úľavu od spoločenských a politických neduhov v Európe prilákala kvakerov z Anglicka i Severného Írska. Z oblasti Rýna prišli mennoniti a iné príbuzné skupiny. Prvými osadníkmi boli prevažne kvakeri a Penn hovoril o sľubnom začiatku kolónie. V roku 1683 napísal: „Konali sa dve všeobecné zhromaždenia... a najmenej 70 zákonov prešlo bez jedinej námietky.“ Všeobecný optimizmus však netrval dlho.

Experiment zlyháva

Zakladajúca listina Pennovej kolónie zaručovala slobodu svedomia pre všetkých obyvateľov. Preto keď bolo v záujme udržania zákona a poriadku nevyhnutné použiť silu, pacifizmus kvakerov predstavoval problém — a ten časom narastal. Spočiatku to Penn riešil tak, že ustanovil zástupcov, ktorí neboli kvakermi a ktorí mali byť, ako sa vyjadril, „občas tvrdí na našich blížnych“. Odpor kvakerov voči násiliu podstúpil ďalšiu skúšku v roku 1689, keď hrozila vojna s Francúzmi.

K ťažkostiam pridali aj davy nových prisťahovalcov, z ktorých väčšina nepatrila ku kvakerom a ktorí si násilím privlastňovali pôdu Indiánov. A ako sa kvakeri dostávali do menšiny, vzťahy s Indiánmi boli čoraz nepriateľskejšie.

Posledný úder, ktorý podlomil politickú autoritu kvakerov, prišiel v roku 1756, keď guvernér a jeho rada vyhlásili vojnu kmeňom Delawarov a Šóníov. Kvakeri na to reagovali tak, že odišli z vlády, a tým ukončili svoj systém riadenia kolónie. Približne po 75 rokoch sa Pennov „svätý experiment“ v riadení kolónie skončil.

S rastúcim hmotným blahobytom začala slabnúť aj náboženská horlivosť kvakerov. Kvaker Samuel Fothergill povedal: „Keďže duch [kvakerských osadníkov] inklinoval k tomuto svetu, nemohli učiť svojich potomkov predpisom, ktoré sami zabudli.“ Časom medzi nimi začali vznikať aj sekty.

Penn a jeho podporovatelia možno mali ušľachtilé ciele a na istý čas sa im podarilo dosiahnuť úspech. Ale buď nepochopili, alebo prehliadli Ježišovo učenie, že on a jeho učeníci „nie sú časťou sveta“. (Ján 17:16) V zásade akýkoľvek plán, bez ohľadu na to, ako dobre mienený, ktorý má za cieľ spojiť náboženstvo a politiku tohto sveta, nemá požehnanie Boha ani jeho Syna. (Jakub 4:4; 1. Jána 5:19) Preto je odsúdený na neúspech. — Žalm 127:1.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček na strane 12]

„MOJE KRÁĽOVSTVO NIE JE ČASŤOU TOHTO SVETA“

Prečo Ježiš povedal tieto slová zapísané v Jánovi 18:36? Odpoveď bude jasná, keď pochopíme, čo je Božie Kráľovstvo. Božie Kráľovstvo, ktoré bolo hlavnou témou Ježišovho učenia, je celosvetová vláda v rukách Ježiša Krista. (Izaiáš 9:6, 7; Lukáš 4:43) Kráľovstvo nebude pôsobiť prostredníctvom ľudských vlád, ale ich všetky odstráni a stane sa jedinou vládou nad zemou. (Daniel 2:44; 7:13, 14) O tom sa Ježiš zmienil vo vzorovej modlitbe, keď povedal: „Nech príde tvoje kráľovstvo. Nech sa deje tvoja vôľa, ako v nebi, tak i na zemi.“ ​(Matúš 6:9, 10) Poslušní poddaní tohto Kráľovstva zažijú také životné podmienky, aké by úprimní muži, ako bol William Penn, nikdy nedokázali zabezpečiť — budú sa tešiť z dokonalého zdravia a večného života v pokojnom, rajskom prostredí. — Lukáš 23:43; Zjavenie 21:3, 4.

[Obrázok na strane 10]

Náboženské zhromaždenie kvakerov vo Philadelphii, 19. storočie

[Obrázok na strane 10]

Kvakerku Mary Dyerovú vedú na popravu v kolónii Massachusetts Bay

[Obrázok na strane 11]

Kvakeri odchádzajú z Anglicka, 17. storočie

[Obrázok na strane 11]

William Penn robí dohodu s Indiánmi, 1682

[Prameň ilustrácií na strane 10]

Oba obrázky: © North Wind Picture Archives

[Pramene ilustrácií na strane 11]

Lode: © North Wind Picture Archives; dohoda: Brown Brothers