„Vláčiky“ svietiace v tme

▪ Na brazílskom vidieku je pokojný večer a spod opadaného lístia vychádza drobučký „vláčik“. Dvomi „prednými svetlami“ červenej farby si svieti na cestu a po bokoch má 11 párov žltozelených svetielok. Samozrejme, nejde o bežný vlak. Ide o sedemcentimetrovú larvu chrobáka z čeľade Phengodidae, ktorý žije v Severnej a Južnej Amerike. Keďže samičky, ktoré zostávajú v larválnom štádiu, pripomínajú osvetlené železničné vagóny, ľudia ich často volajú železničné červy a na brazílskom vidieku ich nazývajú vláčiky.

Cez deň túto nevýraznú hnedú larvu ťažko nájdete. V noci však ohlasuje svoju prítomnosť úžasným radom svetielok. Zdrojom jej svetla je organická látka luciferín, ktorá pomocou enzýmu nazývaného luciferáza oxiduje a vytvára studené svetlo. Toto svetlo môže mať červenú, oranžovú, žltú i zelenú farbu.

Predné svetlá červenej farby svietia larve takmer stále, ale žltozelené bočné svetielka nie. Z výskumu vyplýva, že predné svetlá jej pomáhajú nájsť stonožky, ktoré sú jej najobľúbenejšou potravou, zatiaľ čo bočné svetielka majú podľa všetkého odradiť predátorov, ako sú mravce, žaby a pavúky. Tieto svetielka akoby ohlasovali: „Choď preč, nie som na jedenie!“ Larva má preto postranné svetielka rozsvietené vtedy, keď cíti nebezpečenstvo. No svietia jej, aj keď útočí na stonožky a keď sa samička stočí okolo svojich vajíčok. Za bežných okolností sa svetlo bočných svetielok zjasňuje, až kým nedosiahne najväčšiu intenzitu, a potom zhasne — to všetko v priebehu niekoľkých sekúnd. Tento cyklus larva opakuje tak často, ako je to potrebné.

Áno, aj medzi opadaným lístím v lese možno nájsť dojímavú krásu, ktorá nám pripomína žalmistove slová na chválu Stvoriteľa: „Zem je plná tvojich výtvorov.“ — Žalm 104:24.

[Prameň ilustrácie na strane 26]

Robert F. Sisson/​National Geographic Image Collection