Kuropta — prisťahovalec v raji

SPOLU s priateľmi sme sa tešili na návštevu havajského ostrova Maui. Zvlášť sme chceli vidieť východ slnka z vrcholu sopky Haleakala, ktorá sa týči do výšky 3 055 metrov. Povedali nám, že je to jedinečný zážitok. Jedinou nevýhodou bolo, že sme museli vstať o druhej ráno, aby sme stihli prejsť autom z Kapaluy, kde sme boli ubytovaní, na druhú stranu ostrova. Potom nás čakal ešte strmý výstup autom na vrchol sopky. Mysleli sme si, že o takej nočnej hodine budeme na ceste sami. No opak bol pravdou! Dostali sme sa do kolóny áut, ktoré pomaly vystupovali po kľukatej ceste k vrcholu. Keď sme sa dostali až hore, bolo dosť chladno, no zobrali sme si deky, aby sme sa zohriali.

Okolo šiestej ráno trpezlivo čakali na východ slnka už stovky ľudí. Všetci boli plní očakávania a mali pripravené fotoaparáty, aby zachytili ten pohľad vyrážajúci dych. No čo sa nestalo! V rozhodujúcom okamihu sme celí zdesení zbadali, ako sa nad kráter presúva masa oblakov. A bolo po historických záberoch! Na vrchoch v blízkosti Tichého oceánu treba s takým niečím vždy počítať. A tak sme museli prekonať sklamanie a čakať, kým sa v žiare vychádzajúceho slnka oblaky pomaly presunú ďalej. Na naše milé prekvapenie sa nám otvoril panoramatický výhľad na holý kráter krížom-krážom popretínaný horskými chodníčkami. Predsa tá cesta stála za to.

Zrazu sme začuli čudný zvuk — sled úsečných kotkodákavých volaní, ktoré na konci zneli ako „čuKAR, čuKAR“. Potom sme zahliadli pôvodcu tohto zvuku. Bol to krásny eurázijský vták z čeľade bažantovitých nazývaný kuropta čukar, po latinsky Alectoris chukar. V čase hniezdenia kuropta trávi väčšinu času na zemi, kde má svoje hniezdo. Keď nás zbadala, nesnažila sa vzlietnuť, ale radšej sa rozhodla, že bude utekať.

Ako sa tento vták dostal na rajský ostrov Maui? Kuropty sem boli zjavne dovezené. Na severoamerickom kontinente sú pravidelne vypúšťané do prírody, aby ich mohli ľudia loviť. A tak sme boli radi, že sme mali aspoň príležitosť zblízka zahliadnuť tohto plachého vtáka. — Poslané.