Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Farbenie látok v minulosti a dnes

Farbenie látok v minulosti a dnes

Farbenie látok v minulosti a dnes

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V BRITÁNII

VŠIMLI ste si, ako farba vplýva na naše pocity? Preto neprekvapuje, že ľudia sa už dávno rozhodli farbiť látky, čo dalo podnet na vznik farbiarstva.

Keď si kupujeme oblečenie a bytové doplnky alebo látky na ne, prajeme si, aby farby nevybledli. Keďže sme chceli zistiť, ako sa dosahuje stálofarebnosť látok a ako sa rozvíjali tradičné techniky farbenia, vybrali sme sa do múzea farieb SDC Colour Museum v Bradforde na severe Anglicka. * Tam sme videli niektoré z nezvyčajných vecí, ktoré počas stáročí slúžili ako farbivá.

Farbivá v dávnej minulosti

Až do druhej polovice 19. storočia sa farbivá získavali výlučne z prírodných zdrojov — z rastlín, hmyzu, mäkkýšov a podobne. Napríklad z farbovníka obyčajného sa získavalo modré farbivo (1), z rezedy farbiarskej žlté (2) a červené z mareny farbiarskej a mareny srdcovitolistej. Čierne farbivo sa získavalo z kampeškovníka obyčajného a fialové z istého druhu lišajníka. Z ostraniek sa získavalo veľmi drahé purpurové farbivo, ktoré sa niekedy nazýva aj týrsky purpur (3). Farbili sa ním odevy rímskych cisárov.

Dávno pred rímskymi cisármi nosili významní a bohatí ľudia šaty zafarbené prírodnými farbivami. (Ester 8:15) Napríklad červené farbivá sa získavali zo samičiek kermesových červcov (4). Tie boli zrejme zdrojom karmínovošarlátového farbiva, ktorým bolo zafarbené zariadenie svätostánku v starovekom Izraeli, ako aj odev izraelského veľkňaza. — 2. Mojžišova 28:5; 36:8.

Farbenie

Z exponátov v múzeu farieb vidno, že farbenie je väčšinou zložitejšie ako len namočiť priadzu alebo látku do farbiaceho roztoku. Veľakrát je potrebné použiť pri farbení moridlo, čo je chemická látka, ktorá sa udrží vo vlákne a zároveň na seba viaže farbivo. Vďaka nemu sa farbivo naviaže na vlákno a prestane sa rozpúšťať vo vode. Na morenie sa používa veľa chemických látok. S niektorými je nebezpečné pracovať.

Pri niektorých farbiarskych postupoch vzniká nepríjemný zápach. Príkladom je zdĺhavý a zložitý postup pri farbení bavlny tureckou červeňou. Výsledkom tohto postupu bola jasnočervená farba, ktorá nevybledla ani na slnku, ani praním, ani bielením. V istom období mal tento proces 38 krokov a trval až štyri mesiace! Niektoré z najkrajších látok vystavených v múzeu sú práve tie, ktoré boli zafarbené tureckou červeňou (5).

Prichádzajú syntetické farbivá

Vynájdenie prvého farbiva, ktoré nepochádzalo z prírody, sa prisudzuje Williamovi Henrymu Perkinovi. Pri jednom exponáte je vysvetlené, ako Perkin v roku 1856 vynašiel farbu mauvein, sýtofialové farbivo. Koncom 19. storočia boli vyrobené mnohé syntetické farbivá nádherných odtieňov. Dnes sa vyrába vyše 8 000 druhov syntetických farbív (6). V súčasnosti sa ako prírodný zdroj farbiva bežne využíva už iba kampeškovník a červec nopálový.

V múzeu je aj Galéria farieb a textílií, v ktorej sú vysvetlené špeciálne postupy, ktoré sa dnes využívajú pri farbení syntetických materiálov, akým je napríklad umelý hodváb. Viskózové vlákno, v súčasnosti najobľúbenejší druh umelého hodvábu, sa začalo komerčne vyrábať v roku 1905. Keďže má podobné chemické zloženie ako bavlna, dalo sa zafarbiť väčšinou farbív dostupných v tom čase. Ale pre modernejšie syntetické materiály, akým je acetátové a akrylové vlákno, polyester a nylon, muselo byť vynájdených mnoho nových druhov farbív.

Čo narúša stálosť farieb

Keď si kupujeme šaty alebo látku, chceme, aby si udržali pôvodné farby. A predsa mnohé na slnku alebo pri opakovanom praní vyblednú, zvlášť ak sa používajú pracie prostriedky. Niekedy môžu látky zmeniť farbu vplyvom potu alebo keď sa perú s iným šatstvom. Stálofarebnosť závisí od toho, ako pevne sa molekuly farbiva viažu na vlákna. Opakovaným praním a vplyvom pracích prostriedkov, ktoré sú určené na odstraňovanie škvŕn, sa farbivo oddeľuje od vlákien, čo vedie k vyblednutiu farby. Výrobcovia farbív testujú svoje výrobky, či aj napriek vplyvu svetla, prania, pracích prostriedkov a potu spĺňajú normy.

Návšteva múzea nás podnietila viac si všímať, z akých látok sú ušité veci, ktoré nosíme. A nielen to, ešte lepšie sme pochopili dômyselné postupy, ktoré sa používajú na to, aby naše oblečenie zostalo farebné napriek častému praniu.

[Poznámka pod čiarou]

^ 4. ods. SDC — Society of Dyers and Colourists (Spoločnosť farbiarov a koloristov) — podporuje vedu o farbách.

[Prameň ilustrácií na strane 24]

Fotografie 1 – 4: S láskavým dovolením Colour Museum, Bradford (www.colour-experience.org)

[Pramene ilustrácií na strane 25]

Fotografia 5: S láskavým dovolením Colour Museum, Bradford (www.colour-experience.org); Fotografia 6: Clariant International Ltd., Švajčiarsko