Peľ — prášok, ktorý znamená život

KEĎ nastane jar, včely sa dajú do práce a ovzdušie sa zaplní peľom. Pre ľudí, ktorí trpia alergiami, je peľ skôr zdrojom nepríjemností než niečím, za čo by chceli byť vďační. Ale skôr než ho zavrhneme ako zložku prírody, ktorá spôsobuje len ťažkosti, pripomeňme si, akú úlohu zohráva tento jedinečný prášok. Možno budeme prekvapení, nakoľko od neho závisí náš život.

Čo je vlastne peľ? V diele The World Book Encyclopedia sa píše: „Peľ tvoria drobné zrniečka, ktoré sa vytvárajú v samčích orgánoch rastlín, ktoré majú kvety alebo šišky.“ Jednoducho povedané, rastliny vytvárajú  peľ preto, aby sa rozmnožovali. Ako vieme, u ľudí je to tak, že ženské vajíčko musí oplodniť mužská spermia, aby mohlo byť počaté dieťa. Podobne aj samičí orgán rastliny (piestik) potrebuje peľ zo samčieho orgánu (tyčinky), aby bol oplodnený a mohol sa vytvoriť plod. *

Zrnká peľu sú také maličké, že je takmer nemožné vidieť ich voľným okom; dajú sa však pozorovať pod mikroskopom. Človek si tak môže všimnúť, že veľkosť i tvar sú pre každý druh špecifické. Keďže peľ sa nerozkladá, vedci často študujú jedinečné vlastnosti peľových zrniečok, ktoré nájdu v usadeninách. Tak môžu zistiť, aké rastliny pestovali ľudia pred stáročiami. To, že každý druh peľu má jedinečné vlastnosti, je dôležité, lebo rastliny môžu vďaka tomu rozoznať peľ vlastného druhu.

Ako peľ cestuje

Peľ mnohých rastlín je prepravovaný vzdušnou cestou, keď sa pri závane vetra uvoľní z jahniad či šišiek. Aj voda slúži na prepravu peľu niektorých vodných rastlín. Keďže opelenie pomocou vetra je niekedy úspešné a inokedy nie, stromy a rastliny, ktoré sú závislé od tohto spôsobu opelenia, produkujú obrovské množstvo peľu. * Ľuďom, ktorí trpia sennou  nádchou, spôsobuje takéto šírenie peľu veľké nepríjemnosti.

Hoci vietor účinne opeľuje mnohé druhy stromov a tráv, kvitnúce rastliny, ktoré nerastú vo veľkom množstve blízko seba, potrebujú ešte účinnejší systém opeľovania. Ako sa peľ z takýchto rastlín dostane k rastlinám rovnakého druhu, ktoré sú vzdialené niekoľko kilometrov? Pomocou spoľahlivej donáškovej služby, ktorú poskytujú netopiere, vtáky a hmyz! Pravdaže, peľ neprepravujú z kvetu na kvet len tak zadarmo.

Kvety poskytujú týmto opeľovačom nektár — chutný produkt, ktorému nedokážu odolať. Keď sa návštevník príde napiť nektáru, vždy zostane na jeho telíčku riadny poprašok peľu. Tým, že ide ochutnať nektár niekde inde, prenesie peľ na ďalší kvet.

Opelenie vykonáva väčšinou hmyz, a to najmä v krajinách mierneho pásma. Každý deň navštívi nespočetne veľa kvetov, aby sa nasýtil nektárom a peľom. * Profesorka May Berenbaumová hovorí: „Pravdepodobne najdôležitejší prínos hmyzu pre ľudské zdravie a blaho je ten, za ktorý sa mu dostáva málo uznania: opeľovanie.“ Aby ovocné stromy priniesli bohatú úrodu, ich kvety musia byť zvyčajne opelené z iných stromov. Z toho vidíme, že prenos peľu je pre nás veľmi dôležitý.

Ako prilákať opeľovače

Kvety musia potenciálne opeľovače privábiť i nakŕmiť. Ako to robia? Napríklad tak, že im ponúkajú teplé slnečné miesto na oddych. Svoje produkty tiež propagujú — zvyčajne pekným vzhľadom a príjemnou vôňou. Mnohé kvety tiež navádzajú opeľovače pomocou farebných bodiek či pásikov. Tak sa návštevníci dozvedia, kde hľadať nektár.

Každá rastlina využíva iný druh reklamy. Niektoré vylučujú hnilobný zápach, aby prilákali muchy. Ďalšie si zabezpečujú úspešné opelenie pomocou trikov. Napríklad kvet hmyzovníka včelovitého sa podobá na samičku včely, čo zamilované samčeky oklame, takže si sadnú na kvet. Niektoré kvety hmyz uväznia a prepustia ho len vtedy, keď si splní svoju povinnosť a opelí ich. „V rastlinnej ríši nenájdete jemnejší, precíznejší a nápaditejší mechanizmus, než je ten, ktorý má zabezpečiť životne dôležitú úlohu opelenia kvetov,“ píše botanik Malcolm Wilkins.

Keby Stvoriteľ neurobil rastliny príťažlivými, a tým sa nepostaral o to, aby boli opeľované, milióny z nich by sa nerozmnožovali. Ježiš sa zmienil o výsledku tejto pozoruhodnej činnosti, keď povedal: „Poučte sa od poľných ľalií, ako rastú; nelopotia sa ani nepradú; ale hovorím vám, že ani Šalamún v celej svojej sláve nebol odiaty ako jedna z nich.“ — Matúš 6:25, 28, 29.

Vďaka opeľovaniu sa rastliny rozmnožujú a prinášajú plody, na ktoré sme odkázaní. Je pravda, že peľ niektorým z nás spôsobuje nepríjemnosti, ale všetci by sme si mali ceniť usilovné opeľovače prenášajúce prášok, ktorý znamená život. To, či bude úroda dobrá, do veľkej miery závisí od tohto pozoruhodného prírodného procesu, ktorý svedčí o tom, že náš Stvoriteľ vykonal obdivuhodnú prácu.

[Poznámky pod čiarou]

[Rámček/obrázky na stranách 16, 17]

Opeľovače

MUCHY A CHROBÁKY

Patria k opeľovačom, ktoré často nie sú docenené. Ak máte radi čokoládu, môžete ďakovať maličkej muške, ktorá vykonáva dôležitú prácu pri opeľovaní kvetov kakaovníka.

NETOPIERE A VAČKOVCE

Viacero majestátnych stromov, ako je napríklad vlnovec a baobab, je závislých od netopierov, ktoré ich opeľujú. Niektoré plodožravé netopiere sa kŕmia nielen nektárom, ale aj ovocím, a tak roznášajú semienka, čím poskytujú dvojakú službu. V Austrálii si chodia pochutnať na nektári malé vačkovce známe ako nektárniky. Popritom prenášajú z kvetu na kvet peľ, ktorý sa zachytí na ich huňatých kožúškoch.

DENNÉ A NOČNÉ MOTÝLE

Tento krásny hmyz je do veľkej miery závislý od nektáru. Pri poletovaní z kvetu na kvet sa na motýle prichytí aj peľ. Niektoré nádherné orchidey môžu úspešne opeliť len nočné motýle.

NEKTÁROVKY A KOLIBRÍKY

Tieto pestrofarebné vtáčiky sústavne poletujú z kvetu na kvet a popíjajú nektár. Peľ sa im zachytáva na pierkach, ktoré majú na čele a na hrudi.

VČELY, ČMELIAKY A OSY

Na chlpaté telíčka včiel a čmeliakov sa peľ prichytí veľmi ľahko. Preto sú tieto malé tvory ideálnymi opeľovačmi. Jediný čmeliak môže preniesť až 15 000 peľových zrniek. Tento hmyz bol v 19. storočí z Anglicka privezený na Nový Zéland a vďaka tomu sa tam dnes darí ďatelinovým poliam a dobytok má postarané o krmivo.

Včela medonosná je najdôležitejším opeľovačom na svete. Zvyčajne sa zameriava len na jeden druh kvetov, ktoré hojne rastú blízko úľa. Entomológ Christopher O’Toole vypočítal, že „až 30 percent ľudskej stravy priamo alebo nepriamo závisí od opelenia včelami“. Vďaka týmto opeľovačom máme napríklad mandle, jablká, slivky, čerešne a kiwi. V niektorých krajinách farmári platia včelárom za služby, ktoré poskytuje každý úľ.

[Obrázok na strane 18]

Hmyzovník včelovitý