Z Egypta do miest po celom svete

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V TALIANSKU

„‚VYŠLI‘ z krajiny svojho pôvodu,“ píše sa v talianskom časopise Archeo, „a stali sa hmatateľnými symbolmi veľkej civilizácie, ktorá ich vytvorila.“ Väčšina z nich opustila územie Egypta už dávno a dostali sa napríklad do Istanbulu, Londýna, Paríža, Ríma a New Yorku. Návštevníci Ríma si môžu všimnúť, že zdobia mnohé z najznámejších námestí. O čom hovoríme? O obeliskoch!

Obelisk je štvorboký kamenný stĺp, ktorý sa dohora zužuje a je zakončený v tvare pyramídy. Najstarší má asi 4 000 rokov. A aj najmladší je dosť starý — má asi 2 000 rokov.

Obelisky boli zvyčajne z červenej žuly a starovekí Egypťania ich tesali ako jeden kus kameňa a vztyčovali pred hrobkami a chrámami. Niektoré sú obrovské. Najväčší sa ešte dnes vypína na jednom rímskom námestí do výšky 32 metrov a váži asi 455 ton. Väčšinu obeliskov zdobia hieroglyfy.

Tieto monumenty mali ctiť slnečné božstvo Ra (alebo Re). Boli vztýčené z vďačnosti za ochranu a víťazstvá, ktoré dosiahli egyptskí panovníci, a mali byť aj vyjadrením prosby o priazeň. Predpokladá sa, že ich tvar vychádzal z tvaru pyramídy. Symbolizujú slnečné lúče, ktoré dopadajú na zem, aby ju ohrievali a osvetľovali.

Okrem toho obelisky oslavovali faraónov. V nápisoch, ktoré sa vzťahujú na niektorých egyptských vládcov, nachádzame vyjadrenia ako „milovaný bohom Ra“ alebo „krásny... ako Atum“, boh zapadajúceho slnka. Na jednom obelisku sa o vojenskej zdatnosti istého faraóna píše: „Je mocný ako Montu [boh vojny], býk, ktorý šliape po cudzích krajinách a zabíja vzbúrencov.“

Prvé obelisky boli vztýčené v egyptskom meste Iunu (biblickom meste Ón). Jeho meno údajne znamená „mesto stĺpov“, čo pravdepodobne poukazuje na obelisky. Gréci nazývali toto mesto Heliopolis, čo znamená „mesto slnka“, lebo pre Egypťanov bolo strediskom uctievania slnka. Grécky názov Heliopolis zodpovedá hebrejskému názvu Bet-šemeš, ktorý znamená „dom slnka“.

V biblickej knihe Jeremiáš je zaznamenané proroctvo o tom, že budú rozbité „stĺpy z Bet-šemeša, ktorý je v egyptskej krajine“. Je možné, že sa to vzťahovalo na heliopolské obelisky. Boh odsudzoval modlárstvo, s ktorým boli späté. — Jeremiáš 43:10–13.

Získavanie a preprava

Spôsob, akým sa obelisky vyrábali, odhaľuje najväčší z nich, ktorý dodnes leží nedokončený v kameňolome neďaleko Asuánu v Egypte. Najprv sa našla vhodná skala a vyhladil sa jej povrch. Potom robotníci okolo budúceho obelisku vyhĺbili žľaby, čím určili jeho tvar. Napokon pod ním vysekali diery a vsunuli do nich drevené kliny, pomocou ktorých oddelili spodnú časť od skaly. Tento monolit, ktorý váži asi 1 170 ton — teda je ťažší než ktorýkoľvek kamenný hranol vysekaný starovekými Egypťanmi —, sa mal potom dostať k rieke Níl a nákladným člnom prepraviť na miesto určenia.

No tento asuánsky obelisk zostal na svojom pôvodnom mieste, lebo robotníci pri jeho vysekávaní objavili trhlinu. Keby bol býval dokončený, bol by vysoký 42 metrov a jeho podstava by mala rozmery štyri krát štyri metre. To, ako boli obelisky vztyčované, ešte nie je známe.

 Z Egypta do Ríma

V roku 30 pred n. l. sa Egypt stal rímskou provinciou. Niektorí rímski cisári si priali, aby ich hlavné mesto zdobili slávne monumenty, a tak bolo do Ríma prepravených až 50 obeliskov. Na ich prevoz bolo potrebné skonštruovať obrovské lode. Aj v Ríme boli obelisky spojené s uctievaním slnka.

Po páde Rímskej ríše bol Rím vyrabovaný. Väčšina obeliskov bola zhodená na zem a ležali tak celé roky. Ale niektorí pápeži chceli znovu vztýčiť obelisky vybraté z ruín tohto starovekého mesta. Rímskokatolícka cirkev uznala, že obelisky „zasvätil egyptský vládca Slnku“ a že kedysi „pohanským chrámom znevažujúcim to, čo je sväté, dodávali veľkoleposť, ktorá nemá skutočnú hodnotu“.

Prvé obelisky boli opätovne vztýčené za pápeža Sixta V. (1585 – 1590) a ich vztýčenie sprevádzalo vyháňanie zlých duchov a žehnanie, ako aj kropenie svätenou vodou a pálenie kadidla. „Vyháňam z teba zlých duchov,“ spieval biskup pred obeliskom vo Vatikáne, „aby si niesol svätý Kríž a v žiadnom ohľade sa neznečistil pohanstvom a nepodľahol duchovnej skaze.“

Keď si dnes turista prezerá v Ríme obelisky, pravdepodobne sa zamyslí nad tým, aké geniálne schopnosti boli potrebné na ich získanie, prepravu a vztýčenie. Možno ho tiež prekvapí, že monumenty používané pri uctievaní slnka zdobia pápežské mesto — čo je dosť zvláštna kombinácia!

[Obrázok na strane 15]

Luxor, Egypt

[Obrázok na strane 15]

Rím

[Obrázok na strane 15]

New York

[Obrázok na strane 15]

Paríž