Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Prečo je toľko chudobných v prosperujúcom svete?

Prečo je toľko chudobných v prosperujúcom svete?

Prečo je toľko chudobných v prosperujúcom svete?

„CHUDOBNÝCH máte pri sebe vždy,“ povedal Ježiš Kristus v prvom storočí n. l. (Matúš 26:11) Od Ježišových čias až dodnes žilo veľa zbedačených ľudí. Ale prečo tak veľa ľudí trpí chudobou, keď je vo svete toľko bohatstva?

Niektorí si myslia, že ľudia schudobnejú preto, lebo robia zlé rozhodnutia. Niekedy to tak môže byť. Ľudia, ktorí sa rozhodnú uspokojovať túžbu po alkohole, drogách a hazardných hrách, môžu ľahko prísť o finančné prostriedky. Ale nie všetci schudobnejú vinou svojho zlého úsudku.

Mnohí ľudia prišli o prácu pre zmeny v priemysle. Mnohí pracujúci videli, ako idú ich celoživotné úspory na zdravotnícku starostlivosť, lebo náklady na ňu dosahujú závratnú výšku. A väčšina zo stámiliónov zbedačených ľudí v rozvojových krajinách nie je chudobná z vlastnej viny. Ako teraz uvidíme, obete chudoby často nemôžu s príčinami chudoby urobiť nič.

Poučenie z minulosti

Začiatkom 30. rokov 20. storočia zasiahla svet finančná katastrofa, ktorá vošla do dejín ako veľká hospodárska kríza. V jednej krajine prišli milióny ľudí o prácu a státisíce rodín stratilo strechu nad hlavou. No zatiaľ čo mnohí hladovali, farmári vylievali obrovské množstvo mlieka do priekop a pod tlakom vládnych úradníkov zabíjali milióny kusov dobytka.

Prečo toľké plytvanie? Ekonomický systém stanovoval, že poľnohospodárske produkty a iný tovar sa majú predávať so ziskom. Mlieko, mäso a obilie mali pre chudobných veľkú hodnotu. Ale keď sa tieto potraviny nedali predať so ziskom, z ekonomického hľadiska stratili hodnotu a boli vyhodené.

Nedostatok potravín viedol v mnohých mestách k nepokojom. Niektorí ľudia, ktorí si nemohli dovoliť kúpiť potraviny pre rodinu, so zbraňou v ruke kradli. Iní hladovali. Takáto situácia bola v Spojených štátoch. Začiatkom veľkej hospodárskej krízy silný ekonomický systém tejto krajiny sklamal ľudí s najnižšími príjmami. Namiesto toho, aby sa dávali do popredia potreby všetkých občanov a zabezpečilo sa im jedlo, prístrešie a práca, prvoradá pozornosť sa venovala zarábaniu peňazí.

Súčasné pomery

Svetová ekonomika sa z veľkej hospodárskej krízy zotavila a zdá sa, že mnohí ľudia sú bohatší a lepšie zabezpečení než kedykoľvek predtým. Napriek obrovskému blahobytu, ktorý existuje, chudobní majú len málo možností zlepšiť svoj životný údel. Správy o hlade a chudobe v rozvojových krajinách sú také bežné, že mnohých unavuje o nich čítať. Ale keď utečenci musia pre vojnu hladovať, keď sa zásoby potravín pre politické machinácie kazia a keď trhové sily zvyšujú cenu tovarov a služieb nevyhnutných pre život natoľko, že si ich chudobní nemôžu dovoliť, je to dôkaz, že systém sa nedokáže postarať o svojich najzraniteľnejších. Štruktúra svetovej ekonomiky neberie ohľad na milióny zbedačených ľudí.

V podstate žiaden ekonomický systém vytvorený ľuďmi dostatočne neuspokojil hmotné potreby celého ľudstva. Asi pred 3 000 rokmi jeden bystrý pozorovateľ dospel k tomuto záveru: „Obrátil som sa, aby som videl všetky skutky útlaku, ktoré sa dejú pod slnkom, a hľa, slzy tých, ktorí boli utláčaní, ale nemali žiadneho utešiteľa; a na strane ich utlačovateľov bola moc, takže nemali žiadneho utešiteľa.“ ​(Kazateľ 4:1) V týchto dňoch veľkej materiálnej prosperity narastá počet prípadov ekonomického útlaku.

Milióny ľudí majú dnes chabú nádej, že sa dostanú z chudoby. No mnohí ľudia sa naučili úspešne vyrovnávať s ekonomickými ťažkosťami. Začali sa tiež tešiť na lepší život v budúcnosti.

[Rámček na strane 5]

Zápas o prežitie

Spisovateľ a novinár David K. Shipler v knihe The Working Poor—Invisible in America (Pracujúca chudoba — prehliadaná v Amerike) umožňuje nahliadnuť do života niektorých ľudí v Spojených štátoch, ktorí žijú na hranici chudoby: „V schátranom byte sa dieťaťu môže zhoršiť astma, a tak je nutné privolať sanitku. Matka musí za ošetrenie uhradiť faktúru, ktorú nedokáže zaplatiť, a svojou platobnou neschopnosťou stratí dôveru banky, čím sa zvýši úroková sadzba jej úveru na auto. To ju núti kúpiť si nespoľahlivé ojazdené auto, ktorým nie vždy príde načas do práce, a tak nedostane lepšie miesto a vyššiu mzdu a musí zostať v schátranom byte.“ Tomuto dieťaťu i jeho matke stále hrozí, že sa im niečo také môže stať, hoci žijú v najbohatšej krajine sveta.

[Rámček na strane 6]

Stačí len chcieť?

V novembri 1993 sa v budove Ministerstva pre bytovú výstavbu a rozvoj miest vo Washingtone, D. C., snažila skupina úradníkov vyriešiť jeden vážny problém. Mali k dispozícii stámilióny dolárov, ktoré chceli použiť na pomoc bezdomovcom v Spojených štátoch. Počas ich stretnutia sa na autobusovej zastávke oproti zhŕkli policajti, požiarnici a zdravotníci zo záchrannej služby. Zdravotníci zodvihli bezvládne telo bezdomovkyne. Zomrela priamo pred ministerstvom, ktorého úlohou je pomáhať ľuďom bez strechy nad hlavou.

Reportér z novín The New York Times neskôr viedol rozhovor s pracovníčkou tohto ministerstva. Tá sa k počtu záchranárov a áut, ktoré sa dostavili na miesto, vyjadrila: „Je zvláštne, koľko prostriedkov sa vynaloží na človeka po jeho smrti — omnoho viac ako za jeho života.“

[Obrázok na stranách 4, 5]

Migrantka s troma deťmi počas veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch 20. storočia

[Prameň ilustrácie]

Dorothea Lange, FSA Collection, Library of Congress

[Obrázok na stranách 6, 7]

V takýchto dielňach je priemerná mesačná mzda 10 eur a robotníci musia niekedy pracovať 70 hodín týždenne

[Prameň ilustrácie]

© Fernando Moleres/​Panos Pictures