Zoznámte sa s obyvateľmi Východného Timoru

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V AUSTRÁLII

VÝCHODNÝ TIMOR je malá krajina, ktorá zaberá východnú polovicu ostrova Timor. Malajské slovo, z ktorého je názov „Timor“ odvodený, znamená „východ“. Toto pomenovanie je vhodné, pretože ostrov leží na východnom okraji súostrovia, na ktorom sa rozkladá Indonézia.

Východný Timor má rozlohu asi 14 800 štvorcových kilometrov, čo je menej ako polovica Holandska. Hoci je tento ostrov malý, dá sa tam nájsť rastlinstvo Ázie aj Austrálie. Darí sa tam dažďovým lesom, ale v suchších oblastiach Timoru sú aj zakrpatené eukalypty a vyprahnuté pastviny. Aj fauna je zmesou austrálskych a ázijských druhov. Nájdete tam napríklad austrálske vačkovce a vtáky spolu s ázijskými opicami a krokodílmi morskými, ktoré žijú v trópoch. A akí sú obyvatelia Východného Timoru? Chceli by ste sa s nimi zoznámiť?

Pozostatky kolonializmu

Portugalskí moreplavci prišli do Východného Timoru prvýkrát asi okolo roku 1514. V tom čase pokrývali svahy santalové lesy. Santalové drevo bolo veľmi drahé a to bol dosť silný dôvod, aby si tu Portugalci vybudovali obchodnú základňu. Aj katolícka cirkev sa zaujímala o túto oblasť a chcela vyslať misionárov, aby obrátili domorodcov na kresťanstvo. Pre tieto dva dôvody začali Portugalci v roku 1556 ostrov kolonizovať.

Východný Timor však zostal zabudnutou koloniálnou základňou. Keď sa v roku 1656 zmocnili západnej časti ostrova Holanďania, Portugalci sa stiahli do východnej časti. Napokon v roku 1975, po vyše 400 rokoch kolonializmu, sa Portugalci vzdali nadvlády úplne.

V tom roku vypukla občianska vojna. V nasledujúcich 24 rokoch zomrelo v bojoch asi 200 000 Východotimorčanov — približne tretina obyvateľstva. V roku 1999 sa krajinou prehnala vlna násilia a bolo zničených 85 percent príbytkov a veľká časť infraštruktúry. Približne 200 000 ľudí utieklo do hôr. Napokon zasiahla OSN, aby zastavila ničenie a aby krajine pomohla získať stabilitu.

Odvtedy sa Timorčania snažia postaviť na nohy. V máji 2002 bola Východotimorská demokratická republika oficiálne uznaná za nový štát.

Križovatka kultúr

Stáročia obchodu, sťahovanie v rámci Ázie a medzi Áziou a Austráliou, ako aj koloniálna nadvláda Európanov vytvorili vo Východnom Timore bohatú zmes kultúr a jazykov. Zatiaľ čo v obchodnej a politickej sfére sa stále používa portugalčina, 80 percent obyvateľov hovorí spoločným úradným jazykom tetum, ktorý obsahuje veľa portugalských slov. Etnické skupiny v krajine hovoria prinajmenšom 22 ďalšími jazykmi.

Na vidieku už tradične zohrávajú v živote ľudí dôležitú úlohu králi. Majú na starosti odbavovanie obradov, prideľovanie pôdy a ďalšie  tradičné záležitosti, pričom občianske záležitosti má na starosti volený náčelník.

Náboženstvo je zmesou tradičného animizmu a katolíckej viery, ktorú sem priniesli ľudia z iných krajín. Uctievanie predkov, čarodejníctvo a špiritizmus prenikajú každou oblasťou života. Ľudia, ktorí pravidelne chodia do kostola, bežne chodievajú za miestnym matan do’ok, teda šamanom, aby im povedal, čo ich čaká v budúcnosti, ako liečiť choroby alebo ako sa chrániť pred zlými duchmi.

Pohostinní ľudia túžiaci po poznaní

Obyvatelia Východného Timoru sú od prírody radostní a pohostinní a túžia po poznaní. „Veľmi radi sa učíme, rozprávame, stretávame s druhými a vymieňame si skúsenosti, dokonca aj s cudzincami,“ hovorí prezident Kay Rala Xanana Gusmão.

Keď sú do nejakej rodiny pozvaní na návštevu hostia, pravdepodobne budú jesť s mužom, hlavou rodiny. Jeho manželka a deti servírujú jedlo a najedia sa neskôr večer. Slušnosť káže vziať si z jedla najprv len trošku. Hosť potom môže kuchárovi vyjadriť uznanie, keď si vypýta druhú porciu.

Väčšina timorských jedál je pripravená z ryže, kukurice či kasavy, ako aj z listovej a inej zeleniny. Jednou timorskou špecialitou je saboko, chutná zmes sardiniek, tamarindovej omáčky a korenín zabalená do palmového listu. Mäso je ešte stále veľkým prepychom.

Všade počuť džavot detí

Východný Timor je krajina mladých. Takmer polovicu obyvateľstva tvoria deti. Mnohé rodiny majú doma 10 až 12 detí.

Cestou do školy sa deti často držia za ruky — chlapci s chlapcami a dievčatá s dievčatami — a pritom sa smejú a pospevujú si. V škole nezískavajú len teoretické poznatky, ale učia sa aj to, ako správne žiť a ako sa správať.

Timorské dieťa sa nikdy nehrá samo alebo potichu — k zábave sa pripoja všetky deti z okolia! Obľúbenou hrou je dudu karreta, čiže naháňanie obruče. Obručou je ráf z bicykla. Deti so smiechom utekajú po ulici za obručou, ktorú poháňajú a usmerňujú palicou.

Ale pre timorské deti život nie je len hra. Napríklad môžu dostať za úlohu roztĺcť ťažkou železnou tyčou kukuricu. Napriek tomu sa pri práci spokojne usmievajú, zjavne nedbajúc na skutočnosť, že sa narodili do jednej z desiatich najchudobnejších krajín sveta.

Bolestivý zrod krajiny

Obrovská chudoba sťažuje Timorčanom život. Štyridsať percent obyvateľov žije z menej ako 1,5 eura na deň — čo je minimum na zabezpečenie základných potravín a vecí pre  rodinu. Krajina nemá rozvinutú infraštruktúru. V jednej vládnej správe sa uvádza: „V celej krajine žijú traja zo štyroch ľudí bez elektrickej energie, traja z piatich bez vyhovujúceho hygienického zariadenia a každý druhý človek nemá prístup k pitnej vode.“

V takýchto podmienkach ľudia trpia mnohými zdravotnými ťažkosťami. Podvýživa, malária, tuberkulóza a ďalšie choroby skracujú priemernú dĺžku života na 50 rokov. Asi každé desiate dieťa zomrie pred dovŕšením piatich rokov. V roku 2004 bolo na približne 800 000 obyvateľov menej ako 50 lekárov.

V súčasnosti sa mnohé vlády spolu s OSN snažia pomôcť Timorčanom znovu vybudovať ich zničenú krajinu. Aj bohaté zásoby ropy a zemného plynu v Timorskom mori sú sľubným riešením zlej ekonomickej situácie. Ale najväčším prínosom pre Východný Timor sú jeho húževnatí a pokorní ľudia. Jedna Timorčanka pre Prebuďte sa! povedala: „Možno sme chudobní, ale nie sme nešťastní!“

„Dobré posolstvo o niečom lepšom“

V posledných rokoch Jehovovi svedkovia prinášajú obyvateľom Východného Timoru „dobré posolstvo o niečom lepšom“. (Izaiáš 52:7; Rimanom 10:14, 15) V roku 2005 členovia jediného zboru v tejto krajine  strávili takmer 30 000 hodín tým, že hovorili druhým o nádhernom biblickom sľube, že na zemi bude raj. — Žalm 37:10, 11; 2. Petra 3:13.

Niektorí obyvatelia sa vďaka biblickým pravdám vyslobodili spod utláčajúceho vplyvu špriritizmu. Napríklad Jacob, otec piatich detí, sa vo veľkej miere zapájal do tradičných špiritistických praktík. Pravidelne predkladal duchom mŕtvych zvieracie obete. To jeho rodinu nesmierne finančne zaťažovalo. Keď obetoval kurča, stálo ho to takmer dennú mzdu. Zvláštna obeť, buď koza, alebo ošípaná, mala hodnotu niekoľkotýždňovej mzdy.

Časom začala Jacobova manželka Fransiska študovať Bibliu s Jehovovými svedkami. Ukázala Jacobovi biblické texty, ktoré dokazujú, že mŕtvi si nič neuvedomujú a že nemôžu uškodiť živým. (Kazateľ 9:5, 10; Ezechiel 18:4) Na základe toho, čo učí Biblia, sa rozhodli prestať prinášať obete duchom. Ich príbuzní sa na nich za to hnevali, zavrhli ich a hovorili, že pomstychtiví duchovia ich onedlho zabijú. No Jacob a Fransiska sa pevne držali svojho rozhodnutia a hovorili: „Jehova nás ochráni.“

Medzitým začal Jacob študovať Bibliu a chodiť s rodinou na kresťanské zhromaždenia. Viedlo to k tomu, že urobil v živote aj ďalšie pekné zmeny. Hoci celé roky fajčil škatuľku cigariet denne, prestal fajčiť. Naučil sa tiež čítať a písať. Fransiska zasa prestala žuť betelové orechy. Napokon sa v roku 2005 dali obaja pokrstiť a stali sa Jehovovými svedkami. Dnes rozumne využívajú peniaze na vzdelávanie detí a na úhradu nákladov na zdravotnícku starostlivosť.

Áno, tak ako Ježiš predpovedal, dobré posolstvo o Božom Kráľovstve sa hlása do „najvzdialenejšej časti zeme“, aj Východotimorčanom, ktorí sú pohostinní, túžia po poznaní a majú široké srdce. — Skutky 1:8; Matúš 24:14.

[Rámček/obrázok na strane 17]

„Prišla na svet niť a cievka“

„Prišla na svet niť a cievka“ je vyjadrenie, ktorým Timorčania kedysi oznamovali narodenie dievčatka. Vidno z neho tradičnú úlohu Timorčaniek v tkaní tais, ozdobnej tkaniny. Tais sa používa na zhotovenie zdobených slávnostných odevov, prikrývok a vzácnych rodinných dekoratívnych predmetov. Staršie ženy učia mladšie, ako bavlnu pestovať, zberať, priasť, farbiť a tkať z nej látky s nádhernými pestrofarebnými vzormi. Niekedy môže byť tkaný vzor taký zložitý, že trvá rok i dlhšie, kým sa zhotoví jediné tais. Keďže každá oblasť má vlastné tradičné vzory, odborník dokáže hneď povedať, kde bolo tais vyrobené.

[Mapa na strane 14]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

PAPUA-NOVÁ GUINEA

INDONÉZIA

VÝCHODNÝ TIMOR

AUSTRÁLIA

[Obrázok na strane 15]

Tradičný dom s kužeľovitou strechou

[Obrázok na strane 16]

„Dudu karreta“ — obľúbená detská hra

[Obrázok na stranách 16, 17]

Jacob s rodinou