Prečo som odišiel z cirkusu

Rozpráva Marcelo Neím

NARODIL som sa v Montevideu v Uruguaji. Hoci boli moji rodičia bohabojní, nepatrili k žiadnemu náboženstvu. Keď som mal asi štyri roky, pri nehode mi zomrela mama. Vychovávali ma príbuzní, ktorí sa snažili vštepiť mi dobré zásady. Ako 20-ročný som sa rozhodol cestovať a spoznávať rôzne krajiny a kultúry.

V Kolumbii som začal pomáhať v cirkusoch. Všimol som si, akí šťastní vyzerajú cirkusoví umelci, keď im diváci tlieskajú, a chcel som sa stať jedným z nich. Preto som začal cvičiť číslo s bicyklom, pričom som postupne používal čoraz menšie bicykle, až kým som nedokázal vystupovať na bicykli, ktorý mal len 12 centimetrov — bol jedným z najmenších na svete. Zmestil sa mi do dlane. Stal som sa pomerne slávnym vo veľkej časti Južnej Ameriky. Ako 25-ročný som šiel do Mexika a pracoval som v niekoľkých cirkusoch.

Môj život sa úplne mení

Život v cirkuse som miloval. Znamenalo to okrem iného veľa cestovať, bývať v najlepších hoteloch a jesť v exkluzívnych reštauráciách. V tom čase som však cítil prázdnotu a nemal som žiadnu nádej do budúcnosti. V jedno poobedie sa môj život zmenil. Konferencier v cirkuse mi dal knihu Zjavenie — jeho veľkolepé vyvrcholenie je blízko! *, ktorú dostal. Po vystúpení som si ju začal čítať a až do rána som sa od nej nedokázal odtrhnúť. Hoci som všetkému úplne nerozumel, fascinovalo ma vysvetlenie týkajúce sa šarlátovo sfarbeného divého zvieraťa a smilnice zo Zjavenia. (Zjavenie 17:3–18:8) Potom som pri čistení maringotky, ktorú som kúpil, našiel ďalšiu knihu od tých istých vydavateľov, knihu Môžeš žiť navždy v pozemskom raji.* Tej som už rozumel lepšie a hneď som si uvedomil, že musím zvestovať. A tak som začal o tom, čo som sa dozvedal, hovoriť každému, koho som stretol.

Časom som si uvedomil, že by som sa mal skontaktovať s Jehovovými svedkami. V knihe Zjavenie som našiel telefónne číslo mladej svedkyne, ktorá dala knihu môjmu priateľovi. Tak som na to číslo zatelefonoval a jej otec ma pozval na oblastný zjazd Jehovových  svedkov v meste Tijuana v Mexiku. Zapôsobilo na mňa, keď som videl, ako prítomní prejavujú lásku, a bol som presvedčený, že je to pravé náboženstvo. Všade, kam prišiel náš cirkus, som navštívil sálu Kráľovstva a vzal som si literatúru, aby som ju mohol rozširovať.

Potom sa stalo niečo, čo ma ešte viac utvrdilo v presvedčení, že som na správnej ceste. Svedkovia ma pozvali na Slávnosť na pamiatku Kristovej smrti a vysvetlili mi, aké dôležité je, aby sa na nej kresťania zúčastnili. Ale náš cirkus mal mať úvodné vystúpenie, a tak som si myslel, že sa mi na Pamätnú slávnosť nepodarí dostať. Vrúcne som sa v súvislosti s touto vecou modlil k Jehovovi a stalo sa niečo prekvapujúce. Dve hodiny pred predstavením vypadol elektrický prúd! A tak som mohol ísť na Pamätnú slávnosť a stihnúť aj vystúpenie, ktoré sa konalo neskôr. Bol som presvedčený, že Jehova odpovedal na moju modlitbu.

Raz, keď som čakal v rade v banke, ponúkal som traktáty. Všimol si ma jeden kresťanský starší a pochválil ma za horlivosť. Povzbudil ma, aby som zvestoval organizovaným spôsobom so zborom. Láskavo mi vysvetlil, že najprv budem musieť urobiť v živote zmeny. V čase, keď som o týchto zmenách uvažoval, mi bolo ponúknuté dobre platené miesto v cirkuse v Spojených štátoch. Bol som rozpoltený. Chcel som ísť do Spojených štátov, ale keby som túto ponuku prijal, ťažko povedať, či by som ďalej kráčal po ceste, na ktorú som sa práve vydal. To bola moja prvá skúška a ja som Jehovu nechcel sklamať. Hoci tomu členovia môjho súboru nechceli uveriť, z cirkusu som odišiel a spojil som sa so zborom, dal som si ostrihať dlhé vlasy a urobil som ďalšie zmeny v živote, aby som mohol slúžiť Jehovovi.

Som spokojný a nič neľutujem

V roku 1997, krátko pred krstom, ktorým som sa mal stať Jehovovým svedkom, prišla druhá skúška. Naskytla sa mi nová príležitosť ísť do Spojených štátov — tentoraz preto, aby som vystupoval v známom televíznom programe na Miami, kde by mi boli uhradené všetky výdavky. Ale ja som sa chcel dať pokrstiť a konať v súlade so svojou oddanosťou Jehovovi. Preto som ponuku odmietol, čo zástupcov televízie veľmi prekvapilo.

Niektorí ľudia sa ma pýtajú, či neľutujem, že som zanechal život v cirkuse. Odpovedám im, že by som nikdy nevymenil priateľstvo s Jehovom a jeho lásku za život, ktorý som viedol predtým. Hoci na mojej novej životnej dráhe kresťanského služobníka celým časom mi ľudia netlieskajú a ja nežnem slávu ani nezískavam bohatstvo v tomto svete, už necítim prázdnotu. Moje srdce napĺňa vzácna nádej na život na rajskej zemi a na to, že sa opäť stretnem s mamou pri vzkriesení. — Ján 5:28, 29.

[Poznámka pod čiarou]