Usilovní práči z Abidjanu

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! NA POBREŽÍ SLONOVINY

CESTOVALI sme z Abidjanu na Pobreží Slonoviny na západ, pričom sme sa kochali pohľadom na toto rušné západoafrické mesto a vychutnávali si jeho zvuky, keď zrazu našu pozornosť upútala úchvatná scéna. Na obrovskej lúke boli rozprestreté tisícky pestrofarebných odevov. Odkiaľ sa vzala táto žiarivá „výstava“? Naši priatelia z tejto krajiny nám to radi objasnili. Urobili to fanico.

Týmto slovom sa označujú usilovní práči, stovky mužov a niekoľko fyzicky zdatných žien, ktorí si od svitu do mrku zarábajú na živobytie ručným praním v rieke Banco. Ich pomenovanie je kombináciou djulských slov fani, ktoré znamená „látka“ alebo „odev“, a ko s významom „prať“. Djulské slovo fanico teda znamená „ten, kto perie odevy“.

 Práca práča

Keďže sme sa o zaujímavom spôsobe obživy fanico chceli dozvedieť viac, v jedno skoré ráno sme ich navštívili na pracovisku. Tam bolo ale rušno! Práca bola už v plnom prúde. Trochu kalná voda rieky Banco bola priam pokrytá obrovskými pneumatikami, ktoré boli zaťažené kameňmi. Pri každej pneumatike stál práč a vo vode, ktorá mu siahala po stehná alebo až po pás, usilovne mydlil, búchal a drhol šatstvo.

Práč fanico začína pracovať už hodnú chvíľu pred úsvitom tým, že chodí z domu do domu a zhromažďuje si prácu na ten deň. Niektorí jeho zákazníci bývajú aj tri kilometre od „práčovne“. Všetko zozbierané šatstvo naloží na drevenú káru alebo zviaže do obrovského batoha, ktorý si položí na hlavu, a vyberie sa k rieke Banco. Pri príchode ho víta zborový pozdrav v mnohých jazykoch, pretože fanico, ktorí tu pracujú, pochádzajú z rôznych častí Afriky. Niektorí sú v tejto oblasti už desaťročia, ako napríklad pán Brama, svalnatý práč, ktorý má teraz vyše 60 rokov. Okrem troch dní v roku sa tu dennodenne neúnavne pracuje.

Samotné pranie odevov je nesmierne náročnou úlohou. Sledovali sme jedného muža, ako pri tom postupuje. Najprv zložil batoh šatstva, ktorý mal oprať — bolo toho toľko, že bežnej žene v domácnosti by sa z toho zatočila hlava. Rozviazal ho a každý kus odevu namočil do vody. Vzal veľký kus mydla z palmového oleja a odevy namydlil. Potom nimi búchal o skalu a z času na čas použil tvrdú kefu, aby ich zbavil ťažko odstrániteľných škvŕn. Koľko zaplatíte za vypratie šiat? Päť eurocentov za košeľu a približne 10 eurocentov za posteľnú plachtu. To vysvetľuje, prečo musí fanico vyprať toľko šatstva, keď si chce zarobiť na živobytie.

Keby ste videli tú hŕbu šiat, ktorú musia vyprať, možno by vám zišla na um otázka: ‚Ako si dokážu zapamätať, ktorý kus oblečenia komu patrí?‘ Zaujímalo nás, či používajú podobný spôsob označovania špecifickými značkami ako jedna skupina práčov v Indii. Zistili sme však, že spôsob, ktorý používajú fanico, je úplne odlišný od toho, ktorý sa používa v Indii. Napriek tomu je rovnako spoľahlivý.

Náš informovaný sprievodca nám vysvetlil, ako postupujú. Keď si fanico vyzdvihuje u zákazníka šaty, v prvom rade si všíma proporcie jednotlivých členov rodiny, a tak si zapamätá, ktorý odev komu patrí. Na odev nič nepíše ani ho inak neoznačuje. Na každom kuse oblečenia však urobí uzol, pričom odevy od tej istej rodiny ho majú vždy na rovnakom mieste — napríklad na ľavom alebo na pravom rukáve, na golieri či v oblasti pása. Pri praní si dáva pozor, aby boli šaty od danej rodiny pohromade. I tak sa nám však zdalo, že musí byť veľmi náročné zapamätať si to. Preto sme sa jedného fanico opýtali, či sa mu niekedy nestalo, že by stratil alebo zamenil nejaké šaty. Naša otázka ho zjavne zaskočila a pohoršene odpovedal: „Nie. Fanico nikdy nestráca šaty!“

Môže prísť k rieke Banco ktokoľvek a len tak začať prať? To rozhodne nie. Ak sa niekto chce stať fanico, musí dodržať presne stanovený postup. Nádejného fanico počas trojmesačnej skúšobnej lehoty zaúča skúsený práč. Za ten čas by si mal vycvičiť pamäť tak, aby sa mu nestalo, že by odevy zamenil. Ak sa mu to nepodarí, bude si musieť hľadať prácu inde.  No ak to zvládne a je zručný, zaplatí malý poplatok a pridelia mu vlastné pracovisko s pneumatikou a skalami, ktoré od tej chvíle nebude používať nikto iný.

Mydlo z palmového oleja

Mydlo z palmového oleja je s prácou týchto ľudí neoddeliteľne späté. Nováčik sa preto musí naučiť aj to, ako ho správne používať. Používajú sa tri druhy mydla, ktoré sa dajú rozlíšiť podľa farby. Biele a žlté mydlo sa používa na ľahšie znečistené odevy, zatiaľ čo tmavé mydlo je určené na pranie veľmi znečisteného šatstva. Tmavá farba je spôsobená palmovým olejom, ktorý je jeho hlavnou zložkou. Keďže každý fanico denne spotrebuje prinajmenšom desať kusov mydla, potrebuje stály prísun tohto pracieho prostriedku. Ten zabezpečujú ženy, ktoré neďaleko vyrábajú mydlo.

Na kopci obďaleč „práčovne“ sme navštívili skromné priestory, kde sa mydlo vyrába. Výroba mydla sa začína o šiestej ráno. Pracovníčky už majú z miestneho obchodu nakúpené potrebné zložky — stužený palmový olej, draslík, soľ, šťavu z plodov anony, kokosový olej a kakaové maslo —, pričom každá z nich je biologicky rozložiteľná. Tieto zložky varia vo veľkom kovovom sude na ohni. Asi po šiestich hodinách vznikne mydlová zmes, ktorú nalievajú do plechových foriem alebo misiek a čakajú, kým nestuhne. O niekoľko hodín mydlo narežú na veľké kusy.

Potom žena naloží kusy mydla do veľkej plastovej nádoby, dá si ju na hlavu a zíde z kopca k rieke, aby si fanico mohli jej výrobok kúpiť. Ako im ho však doručí, keď sú práči v rieke a plne pohrúžení do práce vôkol seba špliechajú? Žena proste zíde po pás do vody, nádobu s mydlom položí na hladinu a po vode doručí mydlo každému, kto ho potrebuje.

Pracovný deň sa končí

Keď fanico doperie, odnesie čerstvo vypraté odevy na neďalekú stráň a tam ich porozkladá do radov vedľa seba na trávu alebo zavesí na šnúry, ktoré si vyrobí z čohokoľvek, čo je práve poruke. Výsledkom je pestrofarebná scéna, ktorá predtým upútala našu pozornosť. Teraz má usilovný práč čas na to, aby si od svojich povinností trochu odpočinul. Keď sú už neskoro popoludní všetky odevy vysušené, starostlivo ich poskladá a prípadne niektoré ožehlí žehličkou na drevené uhlie. Ako sa deň pomaly končí, zbalí čisté a vyžehlené šatstvo a odnesie ho tým, ktorým patrí.

Keď sme prvý raz uvideli schnúce odevy porozkladané v radoch vedľa seba, neuvedomovali sme si, koľko práce sa za tým skrýva. Preto sme veľmi radi, že sme navštívili fanico z Abidjanu, lebo teraz lepšie rozumieme, čo zahŕňa práca takýchto mužov a žien na celom svete, a ešte viac si ju vážime.

[Mapa na strane 10]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

POBREŽIE SLONOVINY

[Obrázok na strane 12]

Žena, ktorá vyrába a predáva mydlo

[Prameň ilustrácie na strane 10]

PhotriMicroStock™/​C. Cecil