Máte problém rozoznať farby?
Máte problém rozoznať farby?
„Manželka mi pri obliekaní pomáha tak, že kontroluje, či sa jednotlivé časti odevu, ktoré som si vybral, k sebe farebne hodia,“ hovorí Rodney. „Pri raňajkách mi vyberie ovocie, pretože nedokážem rozoznať, či je zrelé. V práci sa mi stáva, že neviem, kde mám kliknúť myšou, pretože niektoré položky na obrazovke sú rozlíšené farebne. Keď som za volantom, červené a zelené svetlá semafora sa mi zdajú rovnaké, a tak sledujem, či svieti svetlo navrchu, alebo naspodku semafora. No pri horizontálnych semaforoch je to ťažšie.“
RODNEY má poruchu farbocitu, ktorá sa nazýva aj farbosleposť. Zdedil genetickú poruchu, ktorá vedie k poškodeniu sietnice — vnútornej vrstvy oka citlivej na svetlo. Túto poruchu má asi každý 12. muž európskeho pôvodu a asi každá 200. žena. * Rodney, podobne ako väčšina ľudí s touto poruchou, dokáže vidieť niektoré farby — nevidí len čiernobielo. Ale určité farby nevidí tak ako ľudia bežne.
Sietnica ľudského oka bežne obsahuje tri druhy čapíkov, kužeľovitých buniek citlivých na farby. Každý druh je citlivý na vlnovú dĺžku tej-ktorej základnej farby svetla — modrej, zelenej alebo červenej. Svetlo konkrétnej vlnovej dĺžky stimuluje príslušné čapíky, ktoré vyšlú do mozgu signál a umožnia človeku vnímať farby. * U ľudí s poruchou farbocitu však čapíky majú zníženú citlivosť na jednu alebo viac farieb alebo reagujú na inú vlnovú dĺžku, a tak vnímajú farby inak. Väčšina týchto ľudí má problém rozlíšiť žltú, zelenú, oranžovú, červenú a hnedú. Preto môže byť pre nich ťažké vidieť zelenú pleseň na hnedom chlebe či na žltom syre alebo odlíšiť človeka s modrými očami a plavými vlasmi od človeka so zelenými očami a ryšavými vlasmi. Ak majú veľmi zníženú citlivosť čapíky citlivé na červenú, červená ruža takým ľuďom pripadá ako čierna. Len veľmi málo z nich nedokáže vidieť modrú.
Porucha farbocitu u detí
Porucha farbocitu sa zvyčajne dedí a ľudia ju majú už od narodenia. Deti sa často podvedome naučia túto poruchu vyrovnať. Napríklad hoci nedokážu vidieť rozdiel medzi niektorými odtieňmi, možno rozoznajú rozdiely v kontraste a jasnosti a tieto rozdiely si spoja s názvami farieb. Môžu sa tiež naučiť identifikovať objekty podľa vzorov na ich povrchu a podľa textúr, a nie podľa farieb. Skutočnosťou je, že veľa ľudí si svoju poruchu v detstve neuvedomuje.
Keďže sa v škôlkach a v školách, zvlášť v nižších ročníkoch, často používajú učebné pomôcky odlíšené farbami, rodičia a učitelia sa môžu nesprávne domnievať, že dieťa má poruchu učenia, zatiaľ čo môže mať poruchu farbocitu. Jedna učiteľka dokonca potrestala päťročného chlapca za to, že nakreslil ružové oblaky, zelených ľudí a stromy s hnedými listami. Dieťaťu s poruchou farbocitu sa tieto farby môžu zdať úplne normálne. Preto majú niektorí závažný dôvod, keď odporúčajú zavedenie testovania farbocitu v ranom detstve.
Hoci nie je známy spôsob, ako tento stav liečiť, vekom sa táto porucha nezhoršuje ani sa pri nej nezvyšuje riziko ďalších porúch zraku. * No porucha vnímania farieb môže človeka skľučovať. Pod vládou Božieho Kráľovstva však Ježiš Kristus zbaví bohabojných ľudí akejkoľvek stopy nedokonalosti. Potom ľudia, ktorí majú nejakú poruchu zraku, uvidia Jehovovo dielo v jeho plnej kráse. — Izaiáš 35:5; Matúš 15:30, 31; Zjavenie 21:3, 4.
[Poznámky pod čiarou]
^ 3. ods. Poruchou farbocitu trpia ľudia všetkých rás, ale najčastejšie belosi.
^ 4. ods. Mnohé zvieratá dokážu rozlíšiť farby, hoci sa ich farebné videnie líši od nášho. Napríklad psy majú na sietnici len dva druhy čapíkov — jeden na rozlíšenie modrej a druhý na rozlíšenie odtieňa medzi červenou a zelenou. Naproti tomu niektoré vtáky majú štyri druhy čapíkov a dokážu rozlíšiť aj ultrafialové svetlo, ktoré ľudia nevidia.
^ 8. ods. Poruchu farbocitu môže niekedy spôsobiť choroba. Ak postrehnete zmeny vo vnímaní farieb počas života, mali by ste zájsť k očnému lekárovi.
[Rámček/nákresy na strane 18]
TESTY NA ZISTENIE PORUCHY FARBOCITU
Testy, ktorými sa zisťuje druh a stupeň poruchy farbocitu, často zahŕňajú vzory pozostávajúce z bodiek rôznych farieb a odtieňov. Išiharov test, ktorý sa často používa, obsahuje až 38 vzorov. Napríklad keď sa človek s nepoškodeným zrakom pozrie za denného svetla na testovacie vzory uvedené naľavo, mal by vidieť čísla 42 a 74, no ak má narušenú schopnosť rozlíšiť zelenú a červenú — čo je najčastejšia porucha —, na hornom obrázku nevidí žiadne číslo a na dolnom vidí číslo 21. *
Ak testy odhalia poruchu, očný lekár môže odporučiť ďalšie testovanie, aby sa zistilo, či je na vine genetika, alebo niečo iné.
[Poznámka pod čiarou]
^ 15. ods. Tieto obrazce sú uvedené len ako príklad. Diagnostické testovanie by mal vykonať kvalifikovaný odborník.
[Prameň ilustrácie]
Farebné testovacie tabuľky na strane 18: Uverejnené s dovolením Pseudoisochromatic Plate Ishihara Compatible (PIPIC) Color Vision Test 24 Plate Edition by Dr. Terrace L. Waggoner/www.colorvisiontesting.com
[Rámček na strane 19]
PREČO SA VYSKYTUJE NAJMÄ U MUŽOV?
Zdedené poruchy farbocitu prenáša chromozóm X. Ženy majú dva chromozómy X a muži majú jeden chromozóm X a jeden Y. Preto keď žena zdedí poruchu zraku na chromozóme X, zdravý gén v jej druhom chromozóme ho pravdepodobne potlačí, vďaka čomu bude vidieť správne. Ale ak chybu na chromozóme X zdedí muž, nemá už druhý chromozóm X, ktorý by ho mohol potlačiť.
[Nákres/obrázky na strane 18]
(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)
AKO VIDÍME FARBY
Svetlo z predmetov prechádza cez rohovku a šošovku a dopadá na sietnicu
Rohovka
Šošovka
Sietnica
Obraz je najprv prevrátený a potom ho mozog upraví
ZRAKOVÝ NERV prenáša vizuálne podnety do mozgu
SIETNICA obsahuje tyčinky a čapíky, ktoré umožňujú úplné videnie
Tyčinky
Čapíky
ČAPÍKY sú citlivé na červené, zelené alebo modré svetlo
Červená
Zelená
Modrá
[Obrázky]
Ako vidí človek bez poruchy farbocitu
Ako vidí človek s poruchou farbocitu