Perie — konštrukčný zázrak

ČAJKA znenazdajky zatrepoce krídlami a vzlietne k oblohe. Vo vzduchu všelijako mení smer, krúži a vetrom sa nechá vyniesť do výšky. Len nebadane meniac sklon krídel a chvosta, vznáša sa vo vetre takmer bez pohybu. Ako je možné, že to dokáže robiť tak majstrovsky a s takou eleganciou? Do veľkej miery v tom zohráva úlohu jej perie.

Vtáky sú v súčasnosti jediné operené zvieratá. Väčšina vtákov má rôzne druhy peria. Najčastejšie môžeme vidieť prekrývajúce sa kontúrové perie, ktoré dodáva vtákom ich hladký, aerodynamický tvar. Kontúrové perie zahŕňa perá krídel a chvostové perá, ktoré sú na let nevyhnutné. Kolibrík má menej ako tisíc týchto pierok, kým labuť až vyše 25-tisíc.

Perie je konštrukčný zázrak. Os pera, nazývaná kostrnka, je pružná a pozoruhodne pevná. Z kostrnky vybiehajú rady perútok, ktoré vytvárajú hladkú zástavicu. Perútky sú vzájomne poprepájané stovkami malých lúčov a tie sú medzi sebou spojené háčikmi, vytvárajúc tak niečo ako zips. Keď sa lúče „rozopnú“, vták si ich pri upravovaní peria znovu „pozapína“. To isté môžete urobiť aj vy, keď rozstrapkané pierko jemne pretiahnete medzi prstami.

Najmä krídlové perá sú asymetrické — zástavica je na nábehovej hrane užšia než na odtokovej hrane. Tento klasický tvar nosnej plochy spôsobuje, že každé krídlové pero sa správa ako samostatné krídelko. Navyše, ak sa pozorne pozriete na niektoré väčšie krídlové pero, na spodnej strane kostrnky uvidíte žliabok. Tento jednoduchý konštrukčný prvok kostrnku spevňuje, takže pri ohýbaní a skrúcaní sa nezlomí.

Perie slúži na mnohé účely

Medzi kontúrovým perím mnohých vtákov sú rozmiestnené dlhé a tenké brvité perá a tiež púdrové perie. Predpokladá sa, že receptory pri korienkoch brvitých pier upozorňujú vtáka, ak nie je vonkajšie perie na svojom mieste, a dokonca mu môžu pomáhať pri určovaní rýchlosti letu. Perútky púdrového peria — jediného peria, ktoré stále rastie a nikdy nepŕchne — sa rozpadávajú na jemný púder, ktorý zrejme prispieva k nepremokavosti peria.

Perie okrem iného chráni vtáka pred horúčavou, chladom a ultrafialovým žiarením.  Napríklad kačici ľadovej sa dobre darí i napriek mrazivému oceánskemu vetru. Prečo? Pod jej takmer nepreniknuteľným plášťom kontúrového peria sa nachádza vrstva hustého, jemného, mäkkého peria nazývaného páperie. Táto vrstva môže byť hrubá až 1,7 centimetra a pokrýva väčšinu tela. Prírodné páperie je taký účinný tepelný izolátor, že sa mu nevyrovná žiaden syntetický materiál, ktorý bol doteraz vyrobený.

Perie sa postupne opotrebúva, a preto sa vtákom vymieňa — pri pŕchnutí im staré perie vypadáva a rastie nové. Na krídlach i chvoste perie pŕchne pravidelne a rovnomerne, takže vták je stále schopný lietať.

„Až príliš dokonalé“

Na zostrojenie bezpečných lietadiel sú nutné podrobné projekty a odborná práca konštruktérov. A ako je to s vtákmi a perím? Keďže chýbajú skameneliny, ktorými by sa dalo potvrdiť, že perie sa vyvinulo, medzi evolucionistami vznikajú prudké polemiky o tom, odkiaľ sa tu vzalo. Debaty sú plné „fundamentalistického zápalu“, „jedovatých nadávok“ a „ostrých výbuchov paleontológov,“ uvádza časopis Science News. Istý evolučný biológ, ktorý zorganizoval sympózium o vývine peria, pripustil: „Ani sa mi len neprisnilo, že niektorá vedecká otázka by mohla byť príčinou takého neslušného správania a takých ostrých konfliktov.“ Ak je jasné, že perie sa postupne vyvinulo, prečo sú potom diskusie o tomto procese plné nenávisti?

„Problém spočíva v tom, že perie je až príliš dokonalé,“ poznamenáva kniha Manual of Ornithology—Avian Structure and Function (Príručka ornitológie — stavba a funkcie vtáčieho tela), ktorú vydala Yaleova univerzita. Na perí nevidno ani najmenší náznak toho, že by vôbec niekedy potrebovalo vylepšiť. Pravda je, že „najstaršie známe skameneliny peria sú na nerozoznanie od peria dnešných vtákov“. * No evolučná teória tvrdí, že perie musí byť výsledkom postupných, pribúdajúcich  zmien výrastkov, ktoré predtým pokrývali povrch tela. Navyše „perie sa nemohlo vyvinúť bez dostatočného adaptačného významu všetkých medzistupňov,“ uvádza sa v spomínanej knihe.

Jednoducho povedané, perie nemohlo evolúciou vzniknúť ani teoreticky, pokiaľ by každý krok v dlhej postupnosti náhodných, dedičných zmien v stavbe peria zásadne nezvýšil šance živočícha na prežitie. Dokonca aj mnohí evolucionisti si uvedomujú, že človek potrebuje mať veľkú dávku fantázie, aby veril, že niečo také zložité a funkčne dokonalé sa vyvinulo takýmto spôsobom.

Okrem toho, ak sa perie vyvíjalo postupne počas dlhého obdobia, mali by sa zachovať skameneliny jednotlivých medzičlánkov. No žiadne takéto fosílie sa nikdy nenašli. K dispozícii sú len odtlačky úplne vyvinutého peria. „Nanešťastie pre evolučnú teóriu perie je veľmi zložité,“ uvádza sa v knihe.

Na lietanie nestačí len perie

Dokonalosť prejavujúca sa v operení vtákov predstavuje pre evolucionistov len jeden z problémov, pretože každá časť vtáčieho tela je prispôsobená na let. Vták má napríklad ľahké duté kosti, nezvyčajne účinnú dýchaciu sústavu a svaly, ktoré sú špeciálne prispôsobené na mávanie krídlami a na ich ovládanie. Má dokonca viacero svalov na ovládanie jednotlivých pier. Každý sval je pomocou nervov spojený s malým, ale úžasným vtáčím mozgom, ktorý je naprogramovaný na súbežné, automatické a presné ovládanie všetkých funkcií. Na lietanie teda nestačí len perie; nevyhnutný je tento celý, neuveriteľne zložitý súbor vlastností a funkcií.

Pamätajte tiež na to, že každý vták pochádza z maličkej bunky, ktorá obsahuje všetky informácie potrebné na rast, a je v nej zakódované aj to, že jedného dňa vták vzlietne k oblohe. Mohol by to všetko spôsobiť len dlhý rad šťastných náhod? Alebo je najrozumnejšie a zároveň v súlade s vedou prijať najjednoduchšie vysvetlenie — že vtáky a ich perie svedčia o neobyčajne inteligentnom Tvorcovi? Dôkazy hovoria samy za seba. — Rimanom 1:20.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček/obrázok na strane 24]

VYKONŠTRUOVANÝ „DÔKAZ“

Ukázalo sa, že niektoré fosílne „dôkazy“, o ktorých sa kedysi vyhlasovalo, že potvrdzujú teóriu o vývine vtákov z iných živočíchov, boli vykonštruované. Napríklad v roku 1999 časopis National Geographic uviedol článok o skameneline opereného živočícha, ktorého chvost sa podobal chvostu dinosaura. Časopis vyhlásil, že živočích je „skutočným chýbajúcim medzičlánkom v zložitej reťazi spájajúcej dinosaury s vtákmi“. Vyšlo však najavo, že táto skamenelina je podvrh, ktorý vznikol skombinovaním skamenelín dvoch rozličných zvierat. V skutočnosti sa nikdy nijaký „chýbajúci medzičlánok“ nenašiel.

[Prameň ilustrácie]

O. Louis Mazzatenta/​National Geographic Image Collection

[Rámček na strane 25]

VTÁČÍ POHĽAD NA SVET

Žiarivé a v mnohých prípadoch dúhové farby peria ľudí vždy fascinovali. No pre vtáky môže byť perie ešte zaujímavejšie. Niektoré vtáky majú v oku štyri druhy čapíkov citlivých na farby, zatiaľ čo ľudia majú iba tri. Táto zvláštnosť vtáčieho zraku im umožňuje rozlíšiť ultrafialové žiarenie, ktoré je ľudským očiam neviditeľné. Samčeky a samičky niektorých druhov vtákov sa ľuďom zdajú rovnaké, ale perie samčekov odráža ultrafialové žiarenie inak ako perie samičiek. Vtáky dokážu tento rozdiel rozlíšiť a to im môže pomôcť pri hľadaní prípadného partnera.

[Nákres na strane 23]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Perútka

Háčik a lúč

Kostrnka

[Obrázok na strane 24]

Kontúrové perá

[Obrázok na strane 24]

Brvité pero

[Obrázok na strane 25]

Púdrové pero

[Obrázok na strane 25]

Páperie

[Obrázok na stranách 24, 25]

Sula