Čo o tom hovorí Biblia?

Stačí „byť dobrým“ človekom?

„ŽIJEM najlepšie, ako viem, a snažím sa byť dobrým človekom,“ hovorí mladá Allison. Mnohí si podobne ako ona myslia, že Boh nevyžaduje viac než takýto spôsob života.

Ďalší sú si istí, že hoci vážne hrešia, Boha to nezaujíma, pokiaľ je ich život inak dobrý. Myslia si, že Boh skôr odpúšťa, než odsudzuje.

Pravdaže, každý človek si pod spojením „byť dobrý“ predstaví niečo iné. Ale čo hovorí Biblia? Čo musíme robiť, aby sme mali Božie schválenie? Čo znamená byť dobrým človekom z Božieho hľadiska?

Dbajte na Stvoriteľove rady

Jehova Boh má ako náš Stvoriteľ právo poskytovať nám usmernenie v morálnej oblasti. (Zjavenie 4:11) Prostredníctvom Biblie nám dáva zákony a zásady, ako sa správať a uctievať. Svojmu ľudu povedal: „Poslúchnite môj hlas a budete robiť veci podľa všetkého, čo vám prikazujem; a istotne sa stanete mojím ľudom a ja sa stanem vaším Bohom.“ — Jeremiáš 11:4.

Preto keď chce človek „byť dobrým“ z Božieho hľadiska, musí spoznávať jeho normy a upravovať podľa nich svoj život. Predstavte si, že by ste sa chceli s niekým spriateliť. Prirodzene by ste chceli vedieť, ako si praje, aby sa k nemu ľudia správali, a potom by ste sa tak k nemu správali. Biblia ukazuje, že podobne ako patriarcha Abrahám sa aj my môžeme stať Jehovovými priateľmi — ľuďmi, ktorí majú v jeho očiach priazeň. (Jakub 2:23) Navyše, Boh má omnoho vyššie normy ako my, a tak nemôžeme očakávať, že bude robiť úpravy, aby sa prispôsobil našim vlastným normám. — Izaiáš 55:8, 9.

Dôležitosť poslušnosti

Naozaj sa Bohu nepáči, keď prehliadame „menej dôležité“ prikázania? Niektorí si môžu myslieť, že nie je dôležité poslúchať niektoré prikázania, „ktoré nie sú až také dôležité“. No žiaden zákon, ktorý dal Boh, nemožno považovať za nepodstatný. Všimnite si, že Biblia v 1. Jána 5:3 nerobí žiaden rozdiel v Božích zákonoch: „V tom spočíva láska k Bohu, že zachovávame jeho prikázania.“ Keď sa zo všetkých síl snažíme dodržiavať všetky Božie zákony, dávame tým najavo nesebeckú lásku k Bohu. — Matúš 22:37.

Jehova nie je požadovačný perfekcionista. Ak skutočne ľutujeme svoje chyby a zo všetkých síl sa snažíme ich nezopakovať, ochotne nám odpúšťa. (Žalm 103:12–14; Skutky 3:19) Ale môžeme zámerne prestupovať niektoré zákony a očakávať, že sa to vyváži, keď budeme poslušní v ostatných záležitostiach? Jeden biblický príklad ukazuje, že nie.

Izraelský kráľ Saul sa rozhodol poslúchať len niektoré Božie príkazy. Keď bojoval proti Amalekitom, dostal pokyn, že nemá ušetriť  dobytok. Mal ho usmrtiť. Hoci sa Saul riadil ďalšími pokynmi, v tejto veci neposlúchol a ušetril ‚najlepšie z drobného stáda a dobytok‘. Prečo? On a ľud ich chceli pre seba. — 1. Samuelova 15:2–9.

Keď sa prorok Samuel opýtal Saula, prečo neposlúchol Boží príkaz, Saul proti tomu namietal a tvrdil, že poslúchol. Vymenoval dobré veci, ktoré on i ľud urobili, vrátane obetí, ktoré obetovali Bohu. Samuel sa však opýtal: „Či má Jehova také potešenie v zápalných obetných daroch a obetiach ako v poslušnosti Jehovovmu hlasu? Hľa, poslúchať je lepšie ako obeť, venovať pozornosť lepšie ako tuk baranov.“ ​(1. Samuelova 15:17–22) Teda neposlušnosť Bohu v určitých oblastiach nemôžeme vyvážiť obeťami ani skutkami, ktoré sú dobré.

Božie normy — dôkaz Božej lásky

Jehova nás z lásky nenecháva na pochybách, pokiaľ ide o to, čo robiť, aby sme sa mu páčili. Pomocou Biblie dáva jasné usmernenie v morálnej oblasti, čím vlastne hovorí: „Toto je tá cesta. Choďte po nej.“ ​(Izaiáš 30:21) Keď dbáme na jeho usmernenie, nepociťujeme skľúčenosť ani neistotu, ktorá je výsledkom skúmania rozporuplných ľudských názorov v otázke morálky. A môžeme mať istotu, že Boh nás vedie vždy na naše dobro, ‚vyučuje nás na náš úžitok‘. — Izaiáš 48:17, 18.

Prečo by bolo nebezpečné, keby sme sami určovali, čo znamená „byť dobrý“? Všetci sme zdedili sklon k sebectvu. Naše vlastné srdce nás môže podviesť. (Jeremiáš 17:9) Mohlo by sa nám ľahko stať, že by sme zľahčili Božie požiadavky, ktoré považujeme za náročné alebo obmedzujúce.

Napríklad dvaja nezosobášení ľudia sa možno rozhodnú mať pohlavný styk, a keďže si myslia, že sa to týka len ich dvoch, sú presvedčení, že je to výlučne ich osobná vec. Azda si uvedomujú, že ich konanie nie je v súlade s biblickými normami, ale dospejú k záveru, že pokiaľ „sa tým nikomu neublíži“, Boh to pravdepodobne neodsúdi. Ich túžby im môžu zakaliť zrak natoľko, že plne nerozpoznajú závažnosť svojho počínania ani následky. Biblia varuje: „Je cesta, ktorá je priama pred mužom, ale jej koniec sú cesty smrti.“ — Príslovia 14:12.

Vo všetkých Jehovových zákonoch sa zračí jeho láska k ľudstvu a túžba, aby sme netrpeli. Prestupovanie Božích noriem v oblasti mravnosti, ako aj v iných oblastiach neprinieslo ľuďom viac šťastia ani úspech. Mnohým to vážne skomplikovalo život. Ak sa však držíme Božích zákonov, pomáha nám to viesť dobrý život a neuškodiť sebe ani druhým. — Žalm 19:7–11.

Ak si úprimne želáte byť v Božích očiach dobrým človekom, zo všetkých síl sa snažte riadiť jeho pokynmi. Sami zažijete, že „[Jehovove] prikázania nie sú bremenom“. — 1. Jána 5:3.

UVAŽOVALI STE UŽ NAD TÝM?

▪ Prečo by sme sa mali dať viesť naším Stvoriteľom? — Zjavenie 4:11.

▪ Musíme poslúchať všetky Božie prikázania? — 1. Jána 5:3.

▪ Prečo nie je rozumné, aby sme si stanovovali vlastné morálne normy? — Príslovia 14:12; Jeremiáš 17:9.

[Obrázok na strane 21]

Máte rovnaký postoj k otázke mravnosti ako Boh?