6. krok

Berte vážne pocity svojho dieťaťa

Prečo je to dôležité? Deti chcú, aby najdôležitejší ľudia v ich živote — rodičia — vedeli, ako sa cítia. Potrebujú to. Keď deti vyjadrujú svoje pocity a rodičia ich spravidla zľahčujú, je menšia pravdepodobnosť, že sa im deti otvoria, a dokonca sa môže stať, že začnú pochybovať o svojich pocitoch a myšlienkach.

Prečo je to náročné? Keď deti vyjadrujú svoje myšlienky a pocity, majú sklon hovoriť prehnane. Pravdaže, niečo z toho, čo deti povedia, môže rodičov znepokojiť. Napríklad dieťa môže znechutene povedať: „Nenávidím život.“ * Rodič môže bez rozmýšľania zareagovať: „To hádam nie!“ Rodičia sa možno boja uznať, že ich dieťa môže mať takéto negatívne pocity alebo myšlienky, lebo si myslia, že by ich tým schvaľovali.

Čo vám v tom pomôže? Uplatňujte biblickú radu „byť rýchly v počúvaní, pomalý v reči, pomalý v hneve“. (Jakub 1:19) Všimnite si, že Jehova Boh bral vážne negatívne pocity mnohých svojich verných služobníkov a dal ich zaznamenať do Biblie. (1. Mojžišova 27:46; Žalm 73:12, 13) Napríklad keď Jób prežíval mimoriadne náročné skúšky, povedal, že si praje zomrieť. — Jób 14:13.

Pravdaže, Jób musel upraviť svoje zmýšľanie a pocity. No Jehova mu nebránil vyjadriť pocity ani hovoriť ďalej. Rešpektoval jeho dôstojnosť tak, že trpezlivo počúval, keď si Jób vylieval srdce. Až potom ho láskavo napravil. Jeden kresťan, ktorý je otcom, sa vyjadril: „Keďže Jehova mi dovoľuje vyliať si pred ním srdce v modlitbe, myslím si, že je správne dovoliť deťom, aby mi povedali o svojich pozitívnych aj negatívnych pocitoch.“

Keď budete nabudúce v pokušení povedať dieťaťu: „Takto sa predsa nemôžeš cítiť“ alebo „To nemyslíš vážne“, pamätajte na Ježišovo známe pravidlo: „Ako chcete, aby ľudia robili vám, tak robte aj vy im.“ ​(Lukáš 6:31) Predstavte si, že ste napríklad zažili drsné zaobchádzanie v práci alebo ste sklamaní, možno preto, že ste zlyhali. So svojimi pocitmi sa zveríte blízkemu priateľovi a poviete mu, že sa s tým nedokážete vyrovnať. Ako by ste chceli, aby zareagoval? Chceli by ste, aby vám povedal, že sa tak v skutočnosti nemôžete cítiť, a ihneď vás obvinil, že ste si aj tak sami na vine? Alebo by vám lepšie padlo, keby vám povedal: „To muselo byť náročné. Mal si ťažký deň“?

Je omnoho pravdepodobnejšie, že deti rovnako ako dospelí prijmú radu, ak cítia, že človek, ktorý im ju poskytuje, im dobre rozumie a chápe, aké ťažkosti majú. Božie Slovo hovorí: „Srdce múdreho pôsobí, že jeho ústa prejavujú pochopenie, a jeho perám to pridáva presvedčivosti.“ — Príslovia 16:23.

Čo môžete urobiť, aby dieťa bralo vážne každú radu, ktorú mu dáte?

[Poznámka pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 8]

„Ak odpovedá niekto na vec skôr, ako ju vypočuje, je to od neho pochabosť a poníženie.“ — Príslovia 18:13