Bolesť zubov — dejiny jej liečby

Na trhovisku na námestí stredovekého mesta sa prepychovo odetý šarlatán chváli, že dokáže bezbolestne vytrhnúť zuby. Jeho komplic sa tvári rozpačito, no predsa k nemu podíde bližšie a trhač zubov predstiera, že mu trhá zub. Napokon všetkým víťazoslávne ukazuje zakrvavenú stoličku. Ľudia, ktorí trpia bolesťou zubov, sú posmelení nešetriť peniazmi a dať si vytrhnúť zuby. Zvuk bubnov a trúbok prehlušuje výkriky týchto odvážlivcov, aby neodradili ostatných. O niekoľko dní dostanú niektorí otravu krvi, no šarlatán bude už dávno preč.

DNES už len málokto musí využiť služby takýchto podlých ľudí. V súčasnosti zubní lekári dokážu zuby liečiť a často predísť tomu, aby ľudia o ne neprišli. Napriek tomu sa mnohí ľudia boja navštíviť zubného lekára. Keď sa zamyslíme, ako sa zubným lekárom podarilo prísť na to, ako pacientom zmierniť bolesť, možno si budeme ešte viac vážiť prácu dnešných zubných lekárov.

Zubný kaz je po nádche údajne najčastejším ochorením. A nie je to len choroba dneška. Z poézie kráľa Šalamúna sa dozvedáme, že v starovekom Izraeli mať málo zubov bolo typické pre vysoký vek. — Kazateľ 12:3.

Nevyhli sa jej ani panovníci

Ani anglická kráľovná Alžbeta I. sa nevyhla bolesti zubov. Istý návštevník z Nemecka si všimol jej čierne zuby a poznamenal, že je to „poškodenie, ktorým trpia Angličania zjavne preto, lebo vo veľkom používajú cukor“. V decembri 1578 bolesť zubov trýznila kráľovnú vo dne v noci. Lekári jej odporúčali dať si chorý zub vytrhnúť, ale ona to odmietla, možno preto, lebo sa bála ďalšej bolesti. John Aylmer, biskup z Londýna, jej chcel dodať odvahy, a tak si dal pred ňou vytrhnúť zub, ktorý bol možno pokazený — čo bol obetavý čin, keďže tento starý muž mal už len málo zubov!

V tom čase bežní ľudia, ktorí si potrebovali dať vytrhnúť zub, zašli k holičovi alebo dokonca ku kováčovi. Ale čím viac ľudí si mohlo kúpiť cukor, tým viac ich trpelo bolesťou zubov a zvýšil sa aj dopyt po zručných ľuďoch, ktorí dokázali zuby vytrhnúť. Preto sa niektorí lekári a chirurgovia začali zaujímať o to, ako choré zuby liečiť. Museli sa však učiť sami, pretože odborníci starostlivo držali svoje liečebné postupy v tajnosti. A kníh na túto tému bolo veľmi málo.

Sto rokov po Alžbete I. vládol vo Francúzsku kráľ Ľudovít XIV. Väčšinu svojho života trpel bolesťou zubov a v roku 1685 si dal vytrhnúť všetky zuby vľavo hore. Niektorí tvrdia, že zubné infekcie zohrali určitú úlohu v jeho rozhodnutí zrušiť v tom roku slobodu uctievania vo Francúzsku, čo viedlo  k vlne krutého prenasledovania náboženských menšín.

Začiatky dnešného zubného lekárstva

Prepychový život Ľudovíta XIV. mal vplyv na parížsku spoločnosť, čo viedlo k zrodu zubného lekárstva. Úspech na dvore a v spoločnosti závisel od toho, ako človek vyzeral. Dopyt po umelých zuboch, ktoré sa nosili skôr na okrasu než na žutie potravy, viedol k vzniku novej skupiny chirurgov — zubných lekárov pracujúcich pre vyššiu spoločnosť. Popredným zubným lekárom v Paríži bol Pierre Fauchard, ktorý sa naučil operovať vo francúzskom námorníctve. Kritizoval chirurgov, že trhanie zubov prenechávajú nekvalifikovaným holičom a šarlatánom, a ako prvý sa nazval zubným chirurgom.

Fauchard nedržal svoje postupy v tajnosti, ako to bolo zvykom, a v roku 1728 napísal knihu so všetkými postupmi, ktoré poznal. Tým získal meno „otec stomatológie“. Ako prvý posadil pacientov do zubárskeho kresla, a nie na podlahu. Vynašiel aj päť nástrojov na extrakciu zubov. No robil viac, než len trhal zuby. Vynašiel zubnú vŕtačku a spôsoby, ako vypĺňať kazové dutiny. Naučil sa vyplniť zubný kanálik a ku koreňu pripevniť umelý zub. Umelé chrupy, ktoré vyrezával zo slonoviny, mali pružinu, ktorá pridržiavala horné zuby na mieste. Vďaka Fauchardovi vznikla profesia zubného lekára. Jeho vplyv bol citeľný až za Atlantickým oceánom.

Muky prvého prezidenta USA

Sto rokov po Ľudovítovi XIV. trpel v Amerike bolesťou zubov George Washington. Takmer každý rok od svojich 22 rokov si dal vytrhnúť jeden zub. Len si predstavte, aké utrpenie prežíval, keď viedol Kontinentálnu armádu! Keď sa v roku 1789 stal prvým prezidentom Spojených štátov, bol takmer bezzubý.

Keďže nemal zuby a nosil protézy, ktoré mu nesedeli, prežíval aj duševné muky pre to, ako vyzeral. Veľmi dbal na svoj výzor, lebo chcel dobre reprezentovať prezidentský úrad nového národa. V tých dňoch sa umelé chrupy neodlievali do formy podľa odtlačkov, ale vyrezávali sa zo slonoviny, a preto bolo náročné udržať ich na mieste. Anglickí aristokrati mali rovnaké ťažkosti ako Washington. Hovorí sa, že ich suchý humor vznikol preto, lebo sa nechceli nahlas smiať a odhaliť svoje umelé zuby.

Legenda, že Washington nosil drevené protézy, zrejme nie je pravdivá. Nosil umelý chrup z ľudských zubov, slonoviny a olova, ale nie z dreva. Jeho zubári pravdepodobne získavali zuby od vykrádačov hrobov. Existovali aj obchodníci so zubami, ktorí chodili za armádami a po bitke vytrhávali zuby mŕtvym a umierajúcim. Umelé chrupy boli preto vymoženosťou bohatých. Pre bežných ľudí neboli dostupné až do 50. rokov 19. storočia, keď bola objavená vulkanizácia kaučuku, ktorý sa potom mohol využívať ako základ protézy. Hoci Washingtonovi zubní lekári boli špičkoví, stále plne nechápali príčinu bolesti zubov.

Čo v skutočnosti spôsobuje bolesť zubov

Ľudia si oddávna mysleli, že bolesť zubov spôsobujú červíky, a táto teória pretrvala až do 18. storočia. V roku 1890 Willoughby Miller, americký zubný lekár, ktorý pracoval na univerzite v Berlíne, zistil, prečo vzniká zubný kaz, ktorý je hlavnou príčinou bolesti. Istý  druh baktérií, ktorý sa živí najmä cukrom, vytvára kyselinu, ktorá narúša sklovinu. Ale ako sa dá zabrániť vzniku zubného kazu? Na odpoveď sa prišlo úplne náhodou.

Zubní lekári v Colorade v Spojených štátoch sa desaťročia divili, prečo tam má tak veľa ľudí škvrny na zuboch. Napokon sa zistilo, že za to môže vysoký obsah fluoridu vo vode. Ale pri skúmaní tejto problematiky výskumníci prišli na prevratnú skutočnosť, ktorá sa týkala prevencie bolesti zubov. Zistili, že ľudia z oblasti, kde pitná voda obsahuje málo fluoridu, majú viac zubných kazov. Fluorid, ktorý sa prirodzene nachádza v mnohých vodných zdrojoch, je súčasťou zubnej skloviny. Keď ľudia, ktorí nemali prístup k vode s obsahom fluoridu, dostanú fluorid v ideálnom množstve, kazivosť ich zubov poklesne až o 65 percent.

A tak bola záhada rozriešená. Bolesť zubov väčšinou spôsobujú zubné kazy. K tvorbe zubných kazov prispieva cukor. Zabrániť tomu pomáha fluorid. Samozrejme, fluorid nie je náhradou za správne čistenie zubov zubnou kefkou alebo niťou, ako to potvrdzujú aj výskumy.

Hľadanie bezbolestnej liečby

Skôr ako boli objavené anestetiká, pacienti prežívali pri ošetrení zubov muky. Zubní lekári vydlabávali citlivé choré zuby ostrými nástrojmi a potom do dutiny vtlačili horúci kov. Keďže neexistovala iná liečba, zuby, ktoré mali zápal drene, kauterizovali tak, že do koreňového kanálika vložili rozžeravený železný drôtik. Predtým ako boli vyvinuté špeciálne nástroje a anestetiká, aj vytrhnutie zuba bolo desivým zážitkom. Ľudia podstúpili toto trýznenie len vtedy, keď už bola bolesť zubov neznesiteľná. Hoci ľudia celé stáročia používali rastlinné prípravky, ako je ópium, konopa a mandragora, tie im pomohli iba zmierniť bolesť. A tak sa vynárala otázka: Podarí sa niekedy zubným lekárom bezbolestne operovať?

Anestetické účinky oxidu dusného, teda rajského plynu, boli rozpoznané krátko po tom, ako ho anglický chemik Joseph Priestley prvýkrát pripravil v roku 1772. Ale až do roku 1844 ho nikto nepoužíval ako anestetikum. Dňa 10. decembra toho roku Horace Wells, zubný lekár v Hartforde v Connecticute v USA, pozoroval predvedenie, pri ktorom sa ľudia zabávali rajským plynom. Wells si všimol, že človek, ktorý vdychoval tento plyn, si odrel predkolenie o ťažkú lavicu, a predsa neprejavoval známky bolesti. Wells bol súcitný človek a veľmi ho trápilo, že svojim pacientom spôsobuje bolesť. Ihneď si pomyslel, že by tento plyn mohol využiť ako anestetikum. Ale skôr ako ho podal iným, rozhodol sa vyskúšať ho na sebe. Hneď na druhý deň si sadol do svojho operačného kresla a vdychoval plyn, kým neupadol do bezvedomia. Potom mu jeho kolega vytrhol boľavý zub múdrosti. Bol to historický okamih. Konečne tu bola bezbolestná liečba zubov! *

Odvtedy prešlo zubné lekárstvo technickým vývojom a dosiahlo sa mnoho zlepšení. Preto dnes bude pre vás návšteva zubného lekára omnoho príjemnejším zážitkom.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 28]

Umelý chrup zo slonoviny, ktorý patril Georgeovi Washingtonovi, prvému prezidentovi USA

[Prameň ilustrácie]

S láskavým dovolením The National Museum of Dentistry, Baltimore, MD

[Obrázok na strane 29]

Umelecké zobrazenie prvého zákroku, pri ktorom sa ako anestetikum použil oxid dusný, 1844

[Prameň ilustrácie]

S láskavým dovolením National Library of Medicine

[Prameň ilustrácie na strane 27]

S láskavým dovolením National Library of Medicine