Vydýchnite si na Vanuatu
Vydýchnite si na Vanuatu
OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V NOVEJ KALEDÓNII
Cítite sa vystresovaní? Potrebovali by ste sa na chvíľu niekam stratiť? Tak si predstavte, že oddychujete na tropickom ostrove zaliatom slnkom. Plávate v tyrkysovo modrých vodách, potulujete sa bujným dažďovým lesom a zoznamujete sa so životom a zvykmi domorodých kmeňov. Jestvuje ešte niekde na zemi taký raj? Veru áno! Nájdete ho na ďalekých ostrovoch krajiny Vanuatu.
ASI na polceste medzi Austráliou a Fidži sa v juhozápadnej časti Tichého oceánu nachádza krajina Vanuatu, ktorú tvorí asi 80 ostrovov a ostrovčekov zoskupených do tvaru písmena „Y“. Podľa geológov sa na tomto mieste stretávajú obrovské tektonické platne zemskej kôry a vytvárajú majestátne pohoria, ktoré sú z väčšej časti pod vodou. Vrcholky najvyšších vrchov týchto pohorí sa vynárajú nad hladinu a vytvárajú skalnaté ostrovy republiky Vanuatu. Posúvanie platní v zemskej kôre spôsobuje množstvo otrasov i to, že je tam doteraz aktívnych deväť sopiek. Turisti, ktorí si trúfajú, sa dokonca môžu zblízka pozrieť na roztopenú lávu.
Tieto ostrovy sú pokryté bujnými dažďovými lesmi. Je to kráľovstvo mohutného banyanu, ktorého listnaté koruny sa často rozprestierajú nad rozľahlými oblasťami. Hustý lesný podrast zdobí vyše 150 druhov orchideí a 250 druhov papradí. Priezračné vody, ktoré sa hmýria množstvom pestrofarebných rýb a sú plné koralov, sú lemované prekrásnymi plážami a ostrými útesmi. Milovníci ekoturistiky z celého sveta cestujú na ostrov Epi, aby si tu zaplávali s mierumilovnými a hravými dugongami. *
Kanibali a cargo kulty
Európski prieskumníci prišli prvý raz na Vanuatu v roku 1606. * Ostrovy boli obývané divokými kmeňmi, ktoré vo veľkej miere praktizovali kanibalizmus. V tom čase boli ostrovy pokryté santalovými lesmi. Voňavé drevo týchto stromov bolo v Ázii veľmi žiadané. Európski obchodníci zacítili zisk a lesy systematicky drancovali. Potom zmenili typ „podnikania“.
Začali lákať domorodých ostrovanov na prácu na plantážach cukrovej trstiny a bavlny na Samoe, Fidži a v Austrálii. Formálne to vyzeralo tak, že pracovníci dobrovoľne súhlasili s prácou na obdobie troch rokov. V skutočnosti však väčšinu z nich uniesli. Koncom 19. storočia, keď tento obchod s ľuďmi najviac prekvital, viac než polovica dospelých mužov z niektorých ostrovov tvoriacich Vanuatu pracovala v cudzine. Väčšina z nich sa nikdy nevrátila. Len v Austrálii zomrelo takmer 10 000 obyvateľov tichomorských ostrovov. Väčšina z nich zomrela na choroby.
Európske choroby pustošili aj na ostrovoch krajiny Vanuatu. Ostrovania mali len nízku alebo žiadnu odolnosť voči osýpkam, cholere, kiahňam a ďalším chorobám. „Obyčajná nádcha dokázala vyhubiť celé populácie,“ uvádza jeden zdroj.
Misionári cirkví kresťanstva prišli na Vanuatu v roku 1839 a hneď ich pozvali na obed — údajne sa stali hlavným chodom! Mnohých, ktorí prišli po nich, postihol rovnaký hrozný osud. Ale protestantská i katolícka cirkev si po čase na týchto ostrovoch vybudovali silnú členskú základňu. Dnes sa k nejakej cirkvi hlási vyše 80 percent obyvateľstva Vanuatu. Napriek tomu však Paul Raffaele poznamenáva, že „mnohí obyvatelia stále prejavujú zbožnú úctu dedinským čarodejníkom, ktorí pri zaklínacích obradoch, ktoré majú prilákať novú lásku, spôsobiť, že niekomu priberie prasa, alebo zabiť nejakého nepriateľa, používajú kamene, ktoré majú v moci duchovia“.
Vanuatu je tiež domovom jedného z najdlhšie pretrvávajúcich cargo kultov, teda kultov tovaru. Počas druhej svetovej vojny prešlo cez Vanuatu na bojiská v Tichom oceáne pol milióna amerických vojakov. Ostrovania obdivovali obrovské bohatstvo alebo „tovar“, ktoré si vojaci so sebou priviezli. Po skončení vojny sa Američania jednoducho zbalili a odišli. Vybavenie a zásoby v hodnote miliónov dolárov vyhodili do mora. Náboženské skupiny označované ako cargo kulty vystavali móla a pristávacie dráhy a absolvovali výcvik s atrapami vojenského výstroja a výzbroje, aby návštevníkov privábili späť. Ešte aj dnes sa stovky dedinčanov na ostrove Tanna modlia k Johnovi Frumovi, „americkému mesiášovi v podobe ducha“, o ktorom vyhlasujú, že sa jedného dňa vráti a prinesie im hojnosť tovaru.
Kultúrna rôznorodosť
Jazyky a zvyky obyvateľov týchto ostrovov sú úžasne rozmanité. V jednom sprievodcovi sa uvádza: „O Vanuatu sa tvrdí, že v žiadnej inej krajine nie je taký vysoký počet jazykov na obyvateľa.“ Na tomto súostroví sa hovorí najmenej 105 jazykmi a mnohými dialektmi. Oficiálnymi jazykmi sú bislama — spoločný jazyk celého národa —, angličtina a francúzština.
Na týchto ostrovoch je však jedna vec spoločná: rituály ovládajú každú stránku života. Staroveký obrad plodnosti, ktorý sa vykonáva na ostrove Pentecost, bol dokonca podnetom na vznik celosvetového bungee jumpingového ošiaľu. Každý rok pri zbere jamu skáču muži a chlapci z drevených veží vysokých 20 až 30 metrov. Pred istou smrťou ich zachránia iba laná z popínavých rastlín. Títo skokani veria, že keď sa hlavou dotknú zeme, „oplodnia“ ju a na budúci rok poskytne bohatý výnos.
Na ostrove Malekula sa niektoré dediny otvorili cudzincom len v nedávnych rokoch. Žijú tu kmene známe ako Veľkí Nambovia a Malí Nambovia. Títo bývalí krutí kanibali údajne zjedli svoju poslednú obeť v roku 1974. Aj zvyk formovať lebku dieťaťa tak, aby získala „príťažlivý“ predĺžený vzhľad, zanechali už pred rokmi. Dnešní Nambovia sú mimoriadne priateľskí a radi ukazujú svoje kultúrne dedičstvo návštevníkom.
Ľudia v raji
Väčšina návštevníkov chodí na Vanuatu na krátku dovolenku. Ale Jehovovi svedkovia sem prišli asi pred 70 rokmi, aby pomáhali ľuďom duchovne. Úsilie, ktoré vynakladajú svedkovia v tejto „najvzdialenejšej časti zeme“, prináša vynikajúce ovocie. (Skutky 1:8) (Pozri rámček „Z narkomana kresťan“.) V roku 2006 tu päť zborov Jehovových svedkov strávilo vyše 80 000 hodín tým, že sa delili s druhými o biblické posolstvo o prichádzajúcom pozemskom raji. (Izaiáš 65:17–25) Aké radostné je vedieť, že tento raj, ktorý bude v budúcnosti na zemi, prinesie trvalú úľavu od stresu a starostí, ktoré zažívame v súčasnom svete! — Zjavenie 21:4.
[Poznámky pod čiarou]
^ 5. ods. Dugongy sú bylinožravé morské cicavce, ktoré môžu dorásť až do dĺžky 3,4 metra a vážiť vyše 400 kilogramov.
^ 7. ods. Vanuatu sa predtým než v roku 1980 získalo nezávislosť, volalo Nové Hebridy.
[Rámček/obrázok na strane 17]
ŠŤASTNÉ OSTROVY
V roku 2006 sa Vanuatu umiestnilo na prvom mieste celosvetového Indexu šťastnej planéty (Happy Planet Index). Nadácia New Economics Foundation zložená z britských expertov, ktorá vytvorila tento index, hodnotila 178 krajín na základe takých činiteľov, ako je spokojnosť so životom, dĺžka života a vplyv na životné prostredie. „[Vanuatu] sa umiestnilo na čele preto, lebo ľudia sú tu šťastní, žijú takmer 70 rokov a až tak nepoškodzujú planétu,“ uvádza sa v novinách Vanuatu Daily Post.
[Obrázok]
Tradičný odev
[Prameň ilustrácie]
© Kirklandphotos.com
[Rámček/obrázok na strane 17]
Z NARKOMANA KRESŤAN
Willie, domorodý obyvateľ ostrova Pentecost, už od mladosti pil veľa nápoja kava-kava. Tento silný omamný nápoj sa vyrába z rozdrvených koreňov istého druhu pieprového kríka, ľudovo nazývaného kava-kava. Každú noc sa z baru, v ktorom sa predával tento nápoj, omámený tackal domov. Jeho dlhy rástli. Často sa správal násilnícky a bil svoju manželku Idu. Potom ho jeden spolupracovník, ktorý je Jehovovým svedkom, povzbudil, aby začal študovať Bibliu. Willie súhlasil. Ida najskôr proti štúdiu namietala. Ale keď sa správanie jej manžela zlepšovalo, zmenila názor a aj ona začala študovať. Spoločne robili pekné duchovné pokroky. Po čase sa Williemu podarilo zvíťaziť nad svojimi neresťami. V roku 1999 sa spolu s Idou dali pokrstiť a stali sa Jehovovými svedkami.
[Mapa na strane 15]
(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)
NOVÝ ZÉLAND
AUSTRÁLIA
TICHÝ OCEÁN
FIDŽI
[Obrázok na strane 16]
Niektorí obyvatelia sa zapájajú do tohto extrémne nebezpečného zvyku, ktorý je súčasťou rituálu plodnosti
[Prameň ilustrácie]
© Kirklandphotos.com
[Prameň ilustrácie na strane 15]
© Kirklandphotos.com
[Prameň ilustrácie na strane 15]
© Kirklandphotos.com
[Prameň ilustrácie na strane 16]
© Kirklandphotos.com