Čo o tom hovorí Biblia?

Čo sa deje pri smrti?

BOŽIE pozemské deti nemali zomierať. (Rimanom 8:20, 21) Keď sa Jehova prvý raz pred Adamom zmienil o smrti, nehovoril o nej, že bude prirodzeným zakončením ľudského života, ale trestom za neposlušnosť. (1. Mojžišova 2:17) Adam vedel, čo je smrť, pretože videl zomierať zvieratá.

Adam zhrešil a zaplatil za to tým, že vo veku 930 rokov zomrel. (1. Mojžišova 5:5; Rimanom 6:23) Keďže bol pre svoju neposlušnosť vylúčený z Božej rodiny, nebol už považovaný za Božieho syna. (5. Mojžišova 32:5) Biblia hovorí o tom, aké žalostné následky to prinieslo ľudstvu: „Pre jedného človeka prišiel na svet hriech a pre hriech smrť, a tak sa smrť rozšírila na všetkých ľudí.“ — Rimanom 5:12.

 Čo sa deje s myslením?

Biblia tiež hovorí: „Stáva [sa] to isté ľudským synom a to isté sa stáva zvieratám, a všetkým sa stáva to isté. Ako umiera jeden, tak umiera druhý; všetci majú len jedného ducha, takže niet nadradenosti človeka nad zvieraťom, pretože všetko je márnosť. Všetci idú na jedno miesto. Všetci pochádzajú z prachu a všetci sa vracajú do prachu.“ ​(Kazateľ 3:19, 20) Čo to znamená vrátiť sa do prachu?

Vyjadrenie, že ľudia „sa vracajú do prachu“, nám pripomína, čo Boh povedal prvému človeku: „Si prach a do prachu sa vrátiš.“ ​(1. Mojžišova 3:19) To znamená, že ľudia sú podobne ako zvieratá hmotní tvorovia. Nie sme duchovia, ktorí žijú v telesnej schránke. Naše myšlienkové schopnosti nemôžu prežiť zničenie nášho tela. O zomierajúcom človeku Biblia hovorí: „Vydýchne naposledy, vráti sa do prachu; a v tú istú hodinu sa končí všetko jeho myslenie.“ — Žalm 146:4, The New English Bible.

Ak je to tak, v akom stave sú potom mŕtvi? Božie Slovo dáva jasnú odpoveď: „Živí si uvedomujú, že zomrú, ale mŕtvi si neuvedomujú vôbec nič.“ ​(Kazateľ 9:5) Smrť nie je priateľom, ktorý nám otvára bránu do lepšieho života, ale podľa Biblie je to „posledný nepriateľ“, lebo ukončí všetku našu činnosť. (1. Korinťanom 15:26; Kazateľ 9:10) Znamená to, že mŕtvy človek je v beznádejnej situácii?

Dobrá správa týkajúca sa smrti

Milióny ľudí spia spánkom smrti, z ktorého budú zobudení. Ježiš raz svojim učeníkom povedal o ich spoločnom priateľovi, ktorý zomrel: „Náš priateľ Lazar si šiel odpočinúť, ale idem tam, aby som ho prebudil zo spánku.“ Keď Ježiš išiel k pamätnej hrobke, stretol zástup smútiacich. Pri hrobke prikázal, aby ju otvorili, a zvolal: „Lazar, poď von!“ Muž, ktorý bol štyri dni mŕtvy, vyšiel von. (Ján 11:11–14, 39, 43, 44) Vzkriesením Lazara, ktorého telo sa už rozkladalo, Ježiš názorne ukázal, že Boh si dokáže o mŕtvych pamätať všetko — ich osobnosť, spomienky a výzor. Môže spôsobiť, aby opäť žili. Pri inej príležitosti Ježiš povedal: „Prichádza hodina, keď všetci v pamätných hrobkách budú počuť jeho [teda Ježišov] hlas a vyjdú.“ — Ján 5:28, 29.

Biblia nám oznamuje aj ďalšiu dobrú správu: „Ako posledný nepriateľ má byť zničená smrť.“ ​(1. Korinťanom 15:26) Už nikdy nebudú musieť ľudia zdrvení žiaľom kráčať na cintorín, aby pochovali blízkeho človeka. Biblia hovorí: „Smrti už viac nebude.“ ​(Zjavenie 21:4) Neprináša podľa vás biblický pohľad na to, čo sa deje pri smrti, útechu?

UVAŽOVALI STE UŽ NAD TÝM?

▪ Sú mŕtvi pri vedomí? — Kazateľ 9:5.

▪ Sú mŕtvi ľudia v beznádejnej situácii? — Ján 5:28, 29.

[Zvýraznený text na strane 29]

„Vydýchne naposledy, vráti sa do prachu; a v tú istú hodinu sa končí všetko jeho myslenie.“ — Žalm 146:4, „The New English Bible“