LEN málokto z nás má chuť zaoberať sa témou zneužívania detí. Rodičov striasa, už len keď na to pomyslia! Takéto zneužívanie je však v dnešnom svete desivou a nepríjemnou skutočnosťou a môže mať na deti zničujúce účinky. Stojí teda za to o takých veciach hovoriť? Nuž, čo by ste boli ochotní dať za to, aby bolo vaše dieťa v bezpečí? Nepríjemné pocity pri zaoberaní sa faktmi o zneužívaní sú určite zanedbateľné v porovnaní s tým, čo získate. Tieto poznatky totiž môžu výrazne prispieť k bezpečiu vašich detí.

Nedajte sa záplavou prípadov zneužívania odradiť. Prinajmenšom máte niečo, čo vaše deti nemajú — schopnosti, ktoré ony získajú až po dlhých rokoch či desaťročiach. Počas rokov ste si nazhromaždili množstvo poznania, skúseností a múdrosti. Teraz je dôležité prehĺbiť si ich a použiť na ochranu svojho dieťaťa. V tomto článku rozoberieme tri základné kroky, ktoré môže urobiť každý rodič: (1) buďte hlavným ochrancom svojho dieťaťa pred zneužívateľmi, (2) poučte svoje dieťa o tom, čo potrebuje vedieť, a (3) dajte dieťaťu niečo, čo mu pomôže chrániť sa.

Hlavnú zodpovednosť za ochranu detí pred zneužívaním nesú rodičia, nie deti. Aby však mohli rodičia učiť svoje deti, ako sa chrániť pred zneužívaním, musia sa najskôr učiť oni. Ak ste rodič, mali by ste o zneužívaní detí niečo vedieť. Musíte sa oboznámiť s tým, kto deti zneužíva a ako sa o to pokúša. Rodičia si často myslia, že zneužívatelia sú cudzí ľudia, ktorí číhajú za rohom a hľadajú spôsoby, ako deti uniesť a znásilniť. Takí zvrátení ľudia určite existujú. V správach sa o nich hovorí veľmi často. No takých ľudí je relatívne  málo. Asi v 90 percentách prípadov sexuálneho zneužívania je páchateľom niekto, koho dieťa pozná a dôveruje mu.

Prirodzene, nechce sa vám veriť, že by priateľský sused, učiteľ, zdravotný pracovník, tréner či príbuzný mohol chtivo túžiť po vašom dieťati. Pravda je, že väčšina ľudí nie je taká. Nemusíte hneď každého naokolo začať podozrievať. Predsa však kvôli ochrane svojho dieťaťa potrebujete vedieť, ako typický zneužívateľ postupuje. — Pozri  rámček na 6. strane.

Poznať taktiky takýchto ľudí môže vám, rodičovi, pomôcť, aby ste boli lepšie pripravený na úlohu hlavného ochrancu svojho dieťaťa. Napríklad čo urobíte, ak niekto, o kom sa zdá, že sa zaujíma viac o deti ako o dospelých, si vyberie vaše dieťa a venuje mu zvláštnu pozornosť, dáva mu darčeky, ponúka sa, že naň zadarmo dohliadne, keď budete potrebovať niekam ísť, alebo s ním chce chodiť na výlety bez vás? Pomyslíte si, že má v pláne zneužiť ho? Nie. Nerobte unáhlené závery. Také správanie môže byť úplne nevinné. I tak však zrejme spozorniete. Biblia hovorí: „Ak je niekto neskúsený, uverí každému slovu, ale bystrý uvažuje o svojich krokoch.“ — Príslovia 14:15.

Pamätajte, že ak niečo znie až príliš lákavo, nemusí to byť myslené úprimne. Pozorne si všímajte každého, kto sa ponúka, že bude tráviť čas osamote s vaším dieťaťom. Dajte takému človeku najavo, že sa môžete kedykoľvek prísť na svoje dieťa pozrieť. Melissa a Brad, mladí rodičia troch chlapcov, sú opatrní, keď nechávajú svoje dieťa osamote s dospelým. Keď u nich doma dostával jeden ich syn hodiny hudby, Melissa učiteľovi povedala: „Kým tu budete, budem sa priebežne chodiť na vás pozerať.“ Taká opatrnosť sa môže zdať prehnaná, ale títo rodičia chcú mať radšej istotu, než by neskôr mali ľutovať.

Aktívne sa zaujímajte o to, čo vaše dieťa robí, akých má priateľov a ako sa mu darí v škole. Zistite si detaily o všetkých výletoch, ktoré má naplánované. Istý odborník na duševné zdravie, ktorý sa 33 rokov zaoberá prípadmi sexuálneho zneužívania, uvádza, že v nespočetnom množstve prípadov,  ktoré skúmal, sa zneužívaniu dalo zabrániť už tým, že by boli rodičia opatrnejší. Cituje jedného muža, ktorý bol odsúdený za zneužívanie: „Rodičia nám doslova dávajú svoje deti... Naozaj mi to uľahčili.“ Pamätajte, že väčšina zneužívateľov sa radšej zameriava na ľahké ciele. Keď sa rodičia aktívne zaujímajú o život svojich detí, deti sa nestanú terčom tak ľahko.

K úlohe hlavného ochrancu svojich detí patrí aj byť pozorným poslucháčom. Deti len zriedkakedy odhalia zneužívanie priamo; príliš sa hanbia a boja sa reakcie okolia. Preto pozorne počúvajte a všímajte si aj nepatrné náznaky. * Ak dieťa povie niečo, čo vás zarazí, pokojnými otázkami sa snažte zistiť viac. * Ak nechce, aby naňho prišiel znovu dozerať niekto konkrétny, spýtajte sa prečo. Ak povie, že ten človek sa s ním hral zvláštne hry, spýtajte sa ho: „Akú hru sa hral? Čo robil?“ Ak sa sťažuje, že ho niekto šteklil, spýtajte sa ho: „Kde ťa šteklil?“ Nezľahčujte to, čo vám povie. Zneužívatelia dieťaťu hovoria, že mu nikto neuverí; a nanešťastie je to často pravda. Navyše, ak dieťa bolo zneužité, to, že mu rodič verí a podporuje ho, je preň dôležitý krok k uzdraveniu.

Jeden zdroj zaoberajúci sa zneužívaním detí cituje človeka odsúdeného za zneužívanie detí: „Dajte mi dieťa, ktoré nevie nič o sexe, a dáte mi ďalšiu obeť.“ Tieto mrazivé slová rodičom pripomínajú jednu dôležitú vec: deti, ktoré nemajú žiadne informácie z oblasti sexuality, je pre zneužívateľov oveľa ľahšie oklamať. Biblia hovorí, že poznanie a múdrosť nás môžu oslobodiť „od človeka hovoriaceho zvrátenosti“. (Príslovia 2:10–12) Nie je to to, čo chcete pre svoje dieťa? Preto druhým základným krokom  pri jeho ochrane je poučovať ho o tejto dôležitej téme.

Ako ste však na tom s týmto krokom vy? Nemálo rodičov sa cíti trochu trápne, keď sa majú s deťmi rozprávať o sexualite. Pre dieťa to môže byť ešte trápnejšie a nie je pravdepodobné, že by s tým začalo ono. Ujmite sa preto iniciatívy. Melissa hovorí: „Začali sme už v ranom veku tým, že sme pomenúvali jednotlivé časti tela. Používali sme pri tom normálne, nie detinské slová, aby sme im ukázali, že na žiadnej časti ich tela nie je nič čudné ani sa za ňu nemusia hanbiť.“ Poučovanie o zneužívaní je potom oveľa ľahšie. Veľa rodičov svojim deťom jednoducho povie, že tie časti ich tela, ktoré sú zakryté plavkami, sú výnimočné a patria iba im.

Heather, ktorú sme spomínali v predchádzajúcom článku, hovorí: „So Scottom sme povedali nášmu synovi, že jeho penis patrí iba jemu a že to nie je hračka. Nikto nemá dovolené hrať sa s ním — ani mamička, ani ocko, a dokonca ani lekár. Keď ideme k lekárovi, vysvetlím mu, že sa len uistí, či je všetko v poriadku, a preto sa ho tam teraz možno bude dotýkať.“ Do týchto krátkych rozhovorov sa priebežne zapájajú obaja rodičia a uisťujú dieťa, že ak by sa ho niekto nesprávne dotýkal alebo by sa ho dotýkal spôsobom, ktorý v ňom vyvoláva nepríjemné pocity, môže za nimi kedykoľvek prísť. Odborníci na starostlivosť o deti a prevenciu zneužívania odporúčajú, aby všetci rodičia viedli so svojimi deťmi takéto rozhovory.

Veľa ľudí považuje za vynikajúcu pomôcku pri oboznamovaní detí s touto témou knihu Uč sa od Veľkého Učiteľa. * Tridsiata druhá kapitola s názvom „Ako Boh chránil Ježiša“ priamo a zároveň jemne hovorí o nebezpečenstvách zneužívania a o tom, že je dôležité chrániť sa. „Táto kniha ešte viac zdôraznila to, o čom sme s deťmi už hovorili,“ hovorí Melissa.

V dnešnom svete deti musia vedieť, že sú tu ľudia, ktorí sa chcú dotýkať detí alebo chcú, aby sa ich deti dotýkali spôsobom, ktorý nie je správny. Účelom týchto varovaní nie je deti vystrašiť alebo spôsobiť, aby prestali dôverovať všetkým dospelým. „Je to len v záujme jeho bezpečnosti,“ hovorí Heather. „A je to len jedna z mnohých vecí, ktoré sa musí naučiť, pričom väčšina z nich nemá so zneužívaním nič spoločné. Môjho syna to vôbec nevystrašilo.“

Vyučovanie vášho dieťaťa by malo zahŕňať aj vštepovanie vyrovnaného pohľadu na poslušnosť. Učiť dieťa poslušnosti je dôležitá a náročná úloha. (Kolosanom 3:20) Také poučovanie však môže zájsť priďaleko. Ak sa dieťaťu vštepuje, že bez ohľadu na okolnosti musí vždy poslúchať každého dospelého, stáva sa voči zneužívaniu zraniteľné. Zneužívatelia si rýchlo všimnú, že dieťa je prehnane poddajné. Múdri rodičia deti učia, že poslušnosť je relatívna. Pre kresťanov to nie je také ťažké, ako sa môže na prvý pohľad zdať. Znamená to povedať im len: „Ak ti niekto hovorí, aby si urobil niečo, o čom Jehova Boh hovorí, že je to nesprávne, nemusíš to urobiť. Dokonca ani mamička alebo ocko by ti nikdy nemali hovoriť, aby si urobil to, o čom Jehova hovorí, že je zlé. A ak ťa niekto presviedča, aby si urobil to, čo je nesprávne, vždy môžeš  prísť za mamičkou alebo za ockom a povedať im to.“

A nakoniec, dieťa by malo vedieť, že nikto by ho nemal žiadať, aby malo pred rodičmi tajomstvá. Povedzte mu, že ak by ho niekto požiadal, aby pred vami niečo zatajilo, vždy by malo za vami prísť a povedať vám to. Bez ohľadu na to, čo mu kto povie — dokonca aj keby sa mu vyhrážali niečím strašným alebo keby urobilo niečo nesprávne —, vždy je správne prísť za mamičkou alebo za ockom a povedať im to. Cieľom takého poučovania nie je dieťa vystrašiť. Môžete ho uistiť, že väčšina ľudí nikdy nič také neurobí — nebudú sa ho dotýkať, kde by nemali, žiadať od neho, aby neposlúchalo Boha, ani ho žiadať o uchovanie tajomstva. Ako plán únikových ciest v prípade požiaru, tieto pokyny slúžia len ako prevencia a deti ich zrejme nikdy nebudú potrebovať.

Tretím krokom, ktorý budeme rozoberať, je naučiť dieťa niektoré jednoduché postupy pre prípad, že by ich chcel niekto zneužiť v čase, keď nie ste nablízku. Jedna z metód, ktorá sa často odporúča, má formu otázok a odpovedí. Rodičia sa pýtajú: „Čo by si urobil, keby...?“ a deti odpovedajú. Môžete povedať: „Čo by si urobil, keby sme boli v obchode a zrazu by sme sa ti stratili? Ako by si nás našiel?“ Dieťa možno neodpovie tak, ako by ste si priali, ale môžete ho viesť pomocou ďalších otázok, ako napríklad: „Myslíš, že by sa dalo urobiť aj niečo iné, čo by bolo bezpečnejšie?“

Podobnými otázkami sa môžete dieťaťa opýtať na to, ako čo najúčinnejšie zareagovať v prípade, že by sa ho niekto nesprávne dotýkal. Ak také otázky dieťa ľahko vyľakajú, môžete sa pokúsiť hovoriť s ním o nejakom inom, vymyslenom dieťati. Napríklad: „Dievčatko je s príbuzným, ktorého má rado, ale on sa jej potom chce dotýkať, kde by nemal. Čo myslíš, čo by malo urobiť, aby sa mu nič nestalo?“

Čo by ste mali naučiť dieťa robiť v podobných situáciách, aké tu boli opísané? V jednej knihe sa uvádza: „Pevné ‚Nie!‘, ‚Nerob to!‘ alebo ‚Nechaj ma tak!‘ veľmi účinne vyľaká človeka, ktorý sa pokúša dieťa zviesť, a prinúti ho to ustúpiť a prehodnotiť, či si vybral dobrú obeť.“ Zahrajte si s dieťaťom krátke scénky, ktoré mu pomôžu odhodlane a nahlas vyjadriť nesúhlas, rýchlo odísť a hneď vám povedať, čo sa stalo. I keď sa zdá, že dieťa nacvičovanie dobre zvládlo, o niekoľko týždňov či mesiacov na to môže zabudnúť. Preto si takéto cvičenie pravidelne opakujte.

Na týchto rozhovoroch by sa mali zúčastňovať všetci, ktorí sa priamo starajú o dieťa, vrátane vlastných či nevlastných otcov alebo iných mužov v rodine. Prečo? Lebo každý, kto sa zúčastňuje takého vyučovania, dáva vlastne dieťaťu sľub, že sa nikdy takého zneužívania voči nemu nedopustí. Je smutné, že sexuálne zneužívanie sa často deje v kruhu rodiny. Nasledujúci článok bude rozoberať, ako môžete vo svete plnom zneužívania urobiť svoju rodinu útočiskom.