Gabon — útočisko divej zveri

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V GABONE

VIETE si predstaviť tropickú pláž, na ktorej sa pasú slony, neďaleko vo vode plávajú hrochy a o niečo ďalej veľryby a delfíny? Na africkom pobreží nájdete v dĺžke 100 kilometrov pláže, kde sú takéto scenérie bežné.

Táto jedinečná pobrežná oblasť by istotne mala byť chránená, aby sa v jej kráse mohli kochať ľudia v budúcnosti. Našťastie sa niečo na ochranu urobilo, lebo 4. septembra 2002 gabonský prezident vyčlenil 10 percent z Gabonu — vrátane nedotknutého pobrežia —, aby sa stali súčasťou národných parkov.

Tieto nedotknuté územia, ktoré zaberajú asi 30 000 štvorcových kilometrov — čo sa rovná rozlohe Belgicka —, majú čo ponúknuť. „Gabon má potenciál stať sa mekkou prírody vábiacou pútnikov zo štyroch svetových strán, ktorí hľadajú posledné divy prírody na zemi,“ povedal prezident Omar Bongo Ondimba.

Prečo sú tieto rezervácie také dôležité? Asi 85 percent Gabonu ešte pokrýva les a až 20 percent rastlinných druhov sa nenachádza nikde inde. Okrem toho sú tropické lesy domovom šimpanzov, goríl nížinných, slonov pralesných a mnohých ďalších ohrozených druhov. Vďaka týmto novozriadeným parkom sa Gabon stane jedinečným ochrancom africkej biodiverzity.

Loango — jedinečná pláž

Národný park Loango je azda jednou z najvýnimočnejších afrických destinácií, kde sa dá pozorovať divá zver. Je v ňom mnoho kilometrov nedotknutých pláží, ktoré obmývajú sladkovodné lagúny a lemuje hustý tropický les. Ale to, čo robí pláže Loanga jedinečnými, sú zvieratá, ktoré sa prechádzajú po piesku — slony pralesné, hrochy, byvoly, leopardy a gorily.

Čo tieto lesné zvieratá ťahá na pláž? Popri bielych piesočnatých plážach sa vinú pastviny, kde sa môžu napásť hrochy a byvoly. Borasy etiópske, palmy, ktoré rastú na pláži, poskytujú hojnosť plodov, ktoré sú pre slony skoro také lákavé ako zmrzlina pre deti. Ale najväčším lákadlom pre zvieratá je samota. V piesku sa dajú nájsť iba stopy zvierat.

Ohrozené kožatky morské prichádzajú na tieto pláže klásť vajcia, pretože ich tam nerušia ľudia. Toto miesto sa páči aj kolóniám včelárikov Merops malimbicus, ktoré si hĺbia svoje hniezda v piesku len niekoľko metrov nad hranicou prílivu. V letných mesiacoch sa do nerušených vôd Loanga prichádza páriť viac než tisíc vráskavcov dlhoplutvých.

Pláže Loanga delia od tropického lesa dve obrovské lagúny, ktoré sú ideálnym domovom pre krokodíly a hrochy. Tieto vody obkolesené mangrovovými lesmi sa hemžia  rybami. V lagúnach si hľadajú potravu orliaky jasnohlasé a kršiaky rybožravé, ako aj niekoľko druhov pestrofarebných rybárikov, ktoré striehnu na ryby v plytčinách. Slony, ktoré milujú vodu, s pôžitkom plávajú cez lagúny, aby sa na pláži poriadne nasýtili svojím obľúbeným ovocím.

V tropickom lese skáču po vrchných konároch stromov tvoriacich klenbu opice a na slnečných čistinkách poletujú pestrofarebné motýle. Cez deň visia na svojich obľúbených stromoch plodožravé netopiere, ktoré sa cez noc púšťajú do dôležitej práce — šíria semienka po lese. Na kraji lesa možno zazrieť žiarivé nektárovky, ako pijú nektár z kvetov stromov a kríkov. Nečudo, že Loango bolo vhodne opísané ako „miesto, kde si môžete vychutnať atmosféru rovníkovej Afriky“.

Lopé — jeden z posledných domovov goríl

Národný park Lopé pozostáva z veľkých plôch panenského dažďového lesa a z mozaiky savany a lesíkov na severe parku. Na svoje by si určite prišli milovníci prírody, ktorí by radi pozorovali gorily, šimpanzy alebo mandrily vo voľnej prírode. Na chránenom území s rozlohou 5 000 štvorcových kilometrov sa potuluje 3 000 až 5 000 goríl.

Augustin, bývalý zamestnanec parku, si spomína, ako sa v roku 2002 stretol s gorilami. O tomto jedinečnom stretnutí hovorí: „Pri prechádzke lesom som natrafil na štvorčlennú goriliu rodinku. Veľký, asi 35-ročný samec, ‚strieborný chrbát‘, sa nado mňa vypäl. Určite vážil aspoň trikrát toľko, čo ja. Spomenul som si na odporúčania a hneď som sa posadil, sklonil hlavu a pozeral do zeme na znak podriadenosti. Gorilí samec ku mne podišiel, sadol si a položil mi ruku na plece. Potom mi chytil ruku, otvoril mi dlaň a skúmal ju. Keď sa presvedčil, že neohrozujem jeho rodinu, pomaly sa pobral do džungle. V ten pamätný deň som si uvedomil, aké očarujúce je stretnúť zvieratá v ich prirodzenom prostredí. Hoci ľudia zabíjajú gorily pre mäso alebo preto, lebo sa mylne domnievajú, že sú nebezpečné, sú to mierumilovné zvieratá, ktoré si zaslúžia, aby sme ich chránili.“

V Lopé sa mandrily, ktoré vyzerajú ako veľké paviány, združujú vo veľkých skupinách, v ktorých je niekedy aj vyše tisíc zvierat. Je to jedna z najväčších populácií primátov na svete a je riadne hlučná. Istý návštevník z Kamerunu opisuje svoj zážitok s jednou veľkou skupinou.

„Náš sprievodca zaregistroval mandrily vďaka vysielačkám, ktoré majú niektoré zvieratá upevnené na krku. Predbehli sme ich, narýchlo sme si postavili zástenu, ktorú sme zamaskovali, a čakali sme, kým neprídu. Dvadsať minút sme počúvali rôzne zvuky, ktoré patrili vtákom a hmyzu. Túto pokojnú atmosféru náhle prerušila blížiaca sa skupina mandríl. Praskot konárov a hlasný pokrik vo mne vyvolávali dojem, že sa blíži silná búrka. Ale keď som zazrel [vodcov  skupiny], mal som pocit, že je to predvoj vojenskej jednotky. V čele šli statné samce, rázne kráčajúc po zemi, a nad nimi z konára na konár skákali samice a mláďatá. Náhle sa jeden veľký samec zastavil a podozrievavo sa rozhliadal. Mladý mandril, ktorý sa pohyboval v konároch, nás totiž zahliadol a dal výstražné znamenie. Celá skupina pridala do kroku a bola ešte hlučnejšia, lebo hlasno vyjadrovala svoju nevôľu. O chvíľu boli preč. Sprievodca odhadol, že popri nás prešlo asi 400 mandrilov.“

Šimpanzy sú rovnako hlučné ako mandrily a je ich ešte ťažšie spozorovať, keď sa svižne pohybujú cez les pri neustálom hľadaní potravy. No návštevníci môžu bežne vidieť mačiaky bielonosé, ktoré niekedy prechádzajú cez savanu v okolí lesa. Asi najväčším samotárom v Lopé je mačiak gabonský, endemický druh, ktorý bol objavený len asi pred 20 rokmi.

Veľké pestrofarebné lesné vtáky — napríklad z čeľade banániarovitých a zuborožcovitých — ohlasujú svoju prítomnosť hlasným volaním. V parku bolo zaznamenaných asi 400 druhov vtákov, čím sa tento park stáva obľúbeným miestom na pozorovanie vtáctva.

Raj biodiverzity

Loango a Lopé sú len dva z 13 gabonských národných parkov. Iné parky sú zamerané na ochranu mangrovových lesov, jedinečného rastlinstva alebo zastávok sťahovavých vtákov. „Gabon vyčlenil najlepšie ekosystémy z celej krajiny,“ hovorí Lee White z ochranárskej organizácie Wildlife Conservation Society. „Dôležitá nie je len veľkosť, ale aj kvalita týchto chránených území. V roku 2002 bol zo dňa na deň vytvorený optimálny súbor národných parkov, ktorý chráni všetku biodiverzitu krajiny.“

Pravdaže, veľa problémov ešte nie je vyriešených, ako to otvorene uznáva aj prezident Bongo Ondimba. „Hovoríme o celosvetovej úlohe,“ vyjadril sa, „ktorá si bude nepochybne vyžadovať dlhodobé i krátkodobé obete, aby sme mohli dosiahnuť náš cieľ — zachovať tieto zázraky prírody pre budúce generácie.“

[Mapy na strane 17]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

AFRIKA

GABON

13 gabonských národných parkov

Národný park Lopé

Národný park Loango

[Obrázky na stranách 16, 17]

Vráskavec dlhoplutvý a letecký pohľad na Loango

[Prameň ilustrácie]

Veľryba: Wildlife Conservation Society

[Obrázky na stranách 16, 17]

Mandril (vľavo) a gorila (vpravo)

[Prameň ilustrácie na strane 15]

Robert J. Ross