More — výnimočné, ale mŕtve!

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V IZRAELI

JE NAJSLANŠIE, najnižšie položené, najmenej oplýva životom a podľa niektorých ľudí je to najzdravšie zo všetkých morí na zemi. Počas storočí sa nazývalo Zapáchajúce more, Diablovo more a Asfaltové jazero. Biblia ho nazýva Soľné more a more Araba. (1. Mojžišova 14:3; Jozua 3:16) Podľa tradície, ktorú potvrdzujú aj mnohí učenci, hlboko na jeho dne ležia ruiny Sodomy a Gomory. Preto je známe aj ako Sodomské more alebo Lótovo more podľa biblickej postavy, ktorá v staroveku zažila dramatické udalosti, ktoré sa v týchto mestách odohrali. — 2. Petra 2:6, 7.

Niektoré z týchto názvov nevyvolávajú predstavu príjemného miesta na návštevu. No každý rok tisíce ľudí prichádzajú k tejto neobyčajnej vodnej ploche, ktorá sa v súčasnosti bežne označuje ako Mŕtve more alebo Soľné more. Prečo je také slané? Je naozaj mŕtve? A môžu byť jeho vody zároveň zdravé?

Najnižšie položené a najslanšie

Mŕtve more sa nachádza v severnej časti zlomovej línie Veľkej priekopovej prepadliny, ktorá sa tiahne južným smerom až do východnej Afriky. Rieka Jordán sa kľukatí zo severu, až kým nedosiahne najnižší bod na povrchu suchej zeme, približne 418 metrov pod hladinou Stredozemného mora. A tu začína spomínané vnútrozemské more, z dvoch strán lemované hradbami zlomu — na západe judskou pahorkatinou a na východe moábskymi vrchmi ležiacimi v Jordánsku.

Ale prečo je Mŕtve more také slané? Soli, hlavne chlorid horečnatý, sodný a vápenatý, prináša do Mŕtveho mora rieka Jordán a ďalšie menšie rieky a potoky. Odhaduje sa, že iba samotná rieka Jordán prinesie každoročne do mora neuveriteľných 850 000 ton soli. A keďže more sa nachádza tak nízko, voda z neho nemôže odtiecť. Jedinou cestou úniku pre ňu je vyparovanie. Počas horúceho letného dňa sa vyparí ohromných sedem miliónov ton vody, čo vysvetľuje, prečo hladina mora nestúpa. Zatiaľ čo voda sa vyparuje, soli a minerály zostávajú. Výsledkom je najslanšie more na zemi, pričom až 30 percent jeho objemu tvoria soli, a preto je niekoľkokrát slanšie ako oceány.

Jedinečné vlastnosti Mŕtveho mora už od staroveku vyvolávali v ľuďoch zvedavosť. Grécky filozof Aristoteles počul, že more je „také horké a slané, že v ňom nie je žiadna ryba“. Pre neobyčajne vysokú koncentráciu soli je voda taká hustá, že i neplavci sa ľahko udržia na hladine. Židovský historik Flavius Josephus hovorí, ako sa o tom chcel  presvedčiť rímsky vojvodca Vespazián, keď do mora hádzal svojich vojnových zajatcov.

Teraz však asi uvažujete o tom, ako voda Mŕtveho mora môže byť mŕtva a zároveň liečivá.

Najzdravšie?

Stredovekí cestovatelia prinášali domov príbehy o mori bez rýb, vtákov a vegetácie. Dokonca sa myslelo, že páchnuce výpary z mora sú smrteľné. Tak sa rozšírila predstava o zapáchajúcom mori, ktoré je mŕtve. Je pravda, že vzhľadom na vysokú slanosť môžu v jeho vodách prežiť iba jednoduché organizmy, ako napríklad niektoré odolné druhy baktérií, a každá nešťastná ryba, ktorú do mora spláchne pritekajúca voda, veľmi rýchlo uhynie.

Hoci sa v mori nenachádza život, to isté sa nedá povedať o jeho okolí. Aj keď väčšina oblasti je pustá, nachádzajú sa tam nápadné miesta — bujné oázy s vodopádmi a tropickými rastlinami. V oblasti sa darí aj divej zveri. V okolí mora žije 24 druhov cicavcov, napríklad mačka piesočná, vlk arabský a kozorožec núbijský, ktorého je tu možné často vidieť. Sladkovodné zdroje vytvárajú vhodné prostredie pre mnohé obojživelníky, plazy a ryby. A keďže Mŕtve more sa nachádza na  frekventovanej migračnej trase vtákov, bolo tu spozorovaných vyše 90 druhov vtákov, napríklad bocian čierny a biely. Je možné tu vidieť aj supa bielohlavého a bieleho.

Ale ako to, že Mŕtve more obsahuje najzdravšiu vodu? V staroveku ľudia údajne pili túto vodu vo viere, že má liečivé účinky, čo sa zrejme dnes neodporúča! Rozumnejší názor je, že slaná voda má čistiaci účinok na organizmus. Vysoko vyzdvihovaný je aj terapeutický úžitok celej oblasti. Vďaka nízkej polohe je tu atmosféra prirodzene obohatená kyslíkom. Vysoká koncentrácia bromidu vo vzduchu má údajne relaxačný účinok a čierne bahno bohaté na minerály, ako aj horúce sírové pramene na pobreží sa využívajú na liečbu mnohých kožných ochorení a artritídy. Tiež tu kedysi rástol myrhovník balzamový, strom, ktorý sa vždy vysoko cenil a používal sa na kozmetické a liečebné účely.

Asfalt z mora

Jedným z najzvláštnejších javov Mŕtveho mora je vyplavovanie asfaltu, ktorého kusy vidno niekedy plávať na hladine. V roku 1905 sa v časopise The Biblical World objavila správa, že more v roku 1834 na breh vyplavilo kus asfaltu, ktorý vážil 2 700 kilogramov. Asfalt bol opísaný ako „prvý ropný produkt, aký kedy ľudský rod použil“. (Saudi Aramco World, november/december 1984) Niektorí ľudia si mysleli, že uvoľňovanie kusov asfaltu z dna Mŕtveho mora a ich následné vyplavovanie na hladinu spôsobujú zemetrasenia. Je ale pravdepodobnejšie, že asfalt preniká z podložia cez takzvané diapíry alebo trhliny a dostáva sa na morské dno spolu so skamenenou soľou. Keď sa potom kamenná soľ rozpustí, kusy asfaltu sa uvoľnia a vyplávajú na povrch.

Stáročia sa asfalt používal rôznymi spôsobmi — vymazávali sa ním člny, používal sa pri stavbách, dokonca aj ako odpudzovač hmyzu. Odhaduje sa, že asi v polovici štvrtého storočia pred n. l. začali Egypťania vo veľkom používať asfalt na mumifikáciu, hoci niektorí odborníci to spochybňujú. V tom čase Nabatejci, staroveký kočovný národ, ktorý sa usadil neďaleko Mŕtveho mora, zmonopolizoval obchod s asfaltom v tejto oblasti. Asfalt vyťahovali na breh, tam ho rozbili na kusy a potom ho privážali do Egypta.

Mŕtve more je naozaj výnimočné more. Bez zveličovania je možné označiť ho za najslanšie, najnižšie položené, najmenej oplývajúce životom a azda aj najzdravšie. Určite je jedným z najzaujímavejších morí na našej planéte.

[Rámček/obrázok na strane 27]

ZAKONZERVOVANÉ V SOLI

Mŕtve more sa podľa historikov kedysi nachádzalo na významnej obchodnej trase. Toto tvrdenie potvrdzuje aj nedávny objav dvoch drevených kotiev.

Tieto kotvy sa našli na brehu Mŕtveho mora po tom, ako klesla hladina, neďaleko miesta, kde sa kedysi nachádzal staroveký prístav En-gedi. Jedna kotva má podľa odhadu približne 2 500 rokov, čiže je to najstaršia kotva, aká sa našla v oblasti Mŕtveho mora. Druhá kotva je stará asi 2 000 rokov a predpokladá sa, že bola vyrobená s použitím najlepšej technológie vtedajších Rimanov.

Drevené kotvy sa v bežnej morskej vode zvyčajne rozpadnú a železné zostanú neporušené. No vďaka nedostatku kyslíka a vysokému obsahu soli v Mŕtvom mori sa drevo i povrazy na kotve uchovali v pozoruhodne dobrom stave.

[Obrázok]

Drevená kotva datovaná do siedmeho až piateho storočia pred n. l.

[Prameň ilustrácie]

Photograph © Israel Museum, s láskavým dovolením Israel Antiquities Authority

[Obrázok na strane 26]

Vodopády s horúcou vodou

[Obrázok na strane 26]

Kozorožec núbijský

[Obrázok na strane 26]

Čítanie novín na vode