Dá sa lavína zločinnosti zastaviť?

„Zo štúdií vyplýva, že väčšina recidivistov po tom, ako sa dostane z väzenia, naďalej parazituje na spoločnosti a že náklady, ktoré sa nedajú vyčísliť len v dolároch, naďalej dosahujú astronomickú hodnotu.“ — IInside the Criminal Mind (V mysli kriminálnika) od Dr. Stantona E. Samenowa.

BEZ ohľadu na to, kde žijete, zdá sa, že každý deň so sebou prináša ďalšie šokujúce zločiny. Preto je rozumné položiť si otázku: Odradia zločincov súčasné opatrenia, ktoré sa proti nim podnikajú, ako napríklad vysoké pokuty a väzenské tresty? Naprávajú väznice zločincov? A čo je ešte dôležitejšie, zameriava sa spoločnosť  na odstránenie základných príčin zločinnosti?

O súčasných opatreniach proti zločinnosti Dr. Stanton E. Samenow píše: „[Zločinec] vychádza z väzenia skúsenejší a opatrnejší a vo svojom parazitnom spôsobe života pokračuje a ďalej pácha zločiny. Štatistiky týkajúce sa recidivistov [tých, ktorí sa vrátia k predchádzajúcemu spôsobu života] odhaľujú len to, že zločinec nebol dostatočne opatrný a [opäť] sa dal chytiť.“ Výsledkom je, že väzenia sa často stávajú školami pre zločincov a neúmyselne im pomáhajú vycibriť si protispoločenské správanie. — Pozri rámček  „‚Školy zločinu‘?“ na 7. strane.

Okrem toho veľa zločinov zostáva nepotrestaných, a tak zločinci dospejú k záveru, že sa im zločinnosť oplatí. To ich môže povzbudiť, aby boli drzejší a odhodlanejší vo svojom konaní. Jeden múdry vládca raz napísal: „Pretože sa rozsudok za zlý skutok nevykoná rýchlo, srdce ľudských synov sa v nich úplne naklonilo ku konaniu zla.“ — Kazateľ 8:11.

Rozhodli sa sami alebo nemali na výber?

Je kriminalita pre niektorých ľudí jedinou možnosťou, ako prežiť? „Kriminalitu som považoval za takmer normálnu, ak nie ospravedlniteľnú reakciu na hlbokú chudobu, nestabilitu a zúfalstvo, ktoré doliehali na [zločincov],“ pripúšťa Samenow. Po rozsiahlom výskume však zmenil názor. Dospel k záveru, že „zločinci sa sami rozhodujú pre zločineckú dráhu. K zločinnosti... ‚vedie‘ spôsob, akým [človek] uvažuje, nie prostredie, v ktorom žije.“ Samenow dodáva: „Správanie je väčšinou výsledkom uvažovania. Uvažujeme pred konaním, počas neho i po ňom.“ A tak namiesto toho, aby považoval zločincov za obete, dospel k záveru, že „oni si vyhľadávali obete a pre svoj spôsob života sa rozhodli sami“. *

Kľúčovým spojením je „rozhodli sa“. Nedávno sa v britských novinách objavil takýto titulok: „Mladí muži v mestách chcú lepší život — volia si cestu kriminality.“ Ľudia majú slobodnú vôľu a môžu sa sami rozhodnúť, ako chcú žiť, a to aj za náročných okolností. Milióny ľudí sa dennodenne stretávajú so sociálnou nerovnosťou a chudobou alebo žijú v rozpadávajúcich sa rodinách, a predsa sa nestanú zločincami. „Zločiny majú na svedomí zločinci,“ hovorí Samenow, „nie zlé prostredie, neschopní rodičia... či nezamestnanosť. Zločiny vychádzajú z ľudskej mysle, nie zo spoločenských podmienok.“

Zločinnosť sa rodí v mysli

Biblia kladie dôraz na osobnosť človeka, nie na okolnosti, v ktorých sa nachádza. V Jakubovi 1:14, 15 sa píše: „Každý je pokúšaný tým, že je priťahovaný a lákaný vlastnou žiadosťou. Keď sa potom žiadosť stane plodnou, porodí  hriech.“ Keď sa človek v mysli zaoberá nesprávnymi myšlienkami, živí tým v sebe nesprávne túžby. A tieto túžby môžu potom viesť ku škodlivým skutkom. Napríklad občasné sledovanie pornografie môže viesť k posadnutosti sexom, čo napokon človeka vedie k tomu, že svoje predstavy realizuje, a to možno aj nezákonným spôsobom.

Treba vziať do úvahy aj to, že ľudia v tomto svete sú zameraní na seba, peniaze, rozkoše a okamžité uspokojenie. Biblia o našich dňoch predpovedala: „V posledných dňoch... ľudia budú milovať samých seba, budú milovať peniaze, budú... divokí, bez lásky k dobru... viac milujúci rozkoše ako Boha.“ ​(2. Timotejovi 3:1–5) Žiaľ, svet prostredníctvom filmov, videohier a počítačových hier, literatúry a zlých vzorov podnecuje k takýmto črtám, ktoré vedú k ešte väčšej zločinnosti. * Jednotlivci sa však nemusia poddať tomuto vplyvu. A dokonca aj ľudia, ktorí sa takémuto vplyvu kedysi poddávali, dokázali úplne zmeniť svoj život i pohľad naň.

Ľudia sa môžu zmeniť!

To, že človek je zločincom, neznamená, že ním musí zostať navždy. V knihe Inside the Criminal Mind sa píše, že tak, ako sa človek môže rozhodnúť vydať sa na zločineckú dráhu, „môže sa rozhodnúť vydať sa novým smerom a naučiť sa žiť zodpovedne“.

Zo skúseností vyplýva, že ľudia z každého prostredia sa môžu zmeniť. * Dôležité je, aby boli ochotní meniť postoje, motiváciu a spôsob uvažovania a neprispôsobovali sa rýchlo sa meniacim hodnotám ľudí, ale nemenným normám nášho Stvoriteľa. Veď kto nás pozná lepšie než on? Okrem toho, či nemá Boh právo určovať, čo je pre ľudí dobré a čo zlé? Preto inšpiroval približne 40 bohabojných ľudí, aby napísali dielo, ktoré je dnes známe ako Svätá Biblia — cennú knihu, ktorá sa dá oprávnene nazvať príručkou pre šťastný a zmysluplný život. — 2. Timotejovi 3:16, 17.

Urobiť zmeny, ktoré sú potrebné, aby sme sa páčili Bohu, nemusí byť ľahké, pretože musíme odolávať našim hriešnym sklonom. Jeden biblický pisateľ v skutočnosti opísal svoj vnútorný konflikt ako boj. (Rimanom 7:21–25) Tento boj však vyhral, pretože sa nespoliehal na vlastnú silu, ale na silu od Boha, ktorého inšpirované slovo je „živé a vykonáva moc“. — Hebrejom 4:12.

Sila dobrej „stravy“

Aby človek zostal telesne zdravý, musí prijímať zdravú stravu. Túto stravu musí dobre prežuť a stráviť, na čo je potrebný čas a úsilie. Podobne ak chceme zostať duchovne zdraví, musíme „prežuť“ Božie výroky, aby sa vstrebali do našej mysle a srdca. (Matúš 4:4) Biblia hovorí: „Všetko, čo je pravé, čo si zasluhuje vážny záujem, čo je spravodlivé, čo je cudné, čo je hodné lásky, o čom sa dobre hovorí, každá cnosť a každá vec hodná chvály, o tom ďalej uvažujte... a Boh pokoja bude s vami.“ — Filipanom 4:8, 9.

Všimnime si, že ak chceme, aby črty našej starej osobnosti nahradili črty novej, musíme ‚ďalej uvažovať‘ o Božích myšlienkach. Dôležité je byť trpezlivý, pretože duchovne nevyrastieme zo dňa na deň. — Kolosanom 1:9, 10; 3:8–10.

 Zamyslime sa nad jednou ženou, ktorá bola v detstve zneužívaná, neskôr užívala drogy, alkohol a tabak a v súčasnosti si odpykáva doživotný trest za rôzne zločiny. Vo väzení začala študovať Bibliu s Jehovovými svedkami. Pravdy, ktoré sa dozvedala, si vzala k srdcu. K čomu to viedlo? Jej starú osobnosť postupne nahrádzala nová osobnosť podobná Kristovej. Dnes už nie je zotročená zhubnými myšlienkami a neresťami. Medzi jej obľúbené texty patrí 2. Korinťanom 3:17, kde sa píše: „Jehova je Duch; a kde je Jehovov duch, tam je sloboda.“ Hoci je vo väzení, pociťuje slobodu, ktorú nikdy predtým nepoznala.

Boh je milosrdný

Jehova Boh nikoho automaticky nezavrhne ako stratený prípad. * Boží Syn, Ježiš Kristus, povedal: „Neprišiel som volať k pokániu spravodlivých, ale hriešnikov.“ ​(Lukáš 5:32) Je pravda, že prispôsobiť sa biblickým zásadám môže byť náročné. Ale tým, ktorí sú trpezliví a využívajú pomoc od Boha vrátane láskyplnej podpory duchovne zmýšľajúcich kresťanov, sa to môže podariť. (Lukáš 11:9–13; Galaťanom 5:22, 23) Preto Jehovovi svedkovia na celom svete chodia do väzníc, aby pravidelne viedli bezplatné biblické štúdiá s úprimnými mužmi a ženami, ktorí sa dopustili zločinov najrôznejšieho druhu. * A v mnohých väzniciach Jehovovi svedkovia organizujú každý týždeň kresťanské zhromaždenia. — Hebrejom 10:24, 25.

Hoci niektorí zločinci zmenili svoj spôsob života a stali sa pravými kresťanmi, Biblia otvorene hovorí, že „vzrastie nezákonnosť“. (Matúš 24:12) Ako uvidíme v nasledujúcom článku, táto predpoveď je súčasťou väčšieho proroctva, ktoré obsahuje aj veľmi dobrú správu.

[Poznámky pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 5]

Milióny chudobných ľudí sa neuchyľujú k zločinu

[Rámček/obrázok na stranách 6, 7]

„DO DVOCH ROKOV OPÄŤ VO VÄZENÍ“

Pod týmto titulkom londýnske noviny The Times uviedli správu, že v Británii vyše 70 percent tých, ktorí boli odsúdení za vlámanie a krádež, sa do dvoch rokov znovu dostane do väzenia. Mnohé zločiny páchajú ľudia závislí od drog, ktorí zúfalo potrebujú peniaze na svoj drahý zlozvyk, ktorý ich ničí.

[Rámček na strane 7]

 „ŠKOLY ZLOČINU“?

„Väznice sú školy zločinu,“ píše profesor John Braithwaite v publikácii UCLA Law Review. Dr. Stanton E. Samenow v knihe Inside the Criminal Mind hovorí, že „väčšina zločincov sa zo skúseností naozaj poučí“, ale nie v tom, čo od nich chce spoločnosť. „Vo väzení,“ píše, „má človek dosť času a príležitostí na to, aby sa naučil byť lepším zločincom... Niektorí sa v skutočnosti stanú úspešnejšími zločincami, úplne sa pohrúžia do páchania trestných činov, no naučia sa šikovne vyhnúť zatknutiu.“

V jednej z neskorších kapitol Samenow uvádza: „Uväznením sa nemenia základné črty zločincovej osobnosti. Či už je na ulici, alebo vo väzení, vytvára si kontakty, osvojuje si nové triky remesla a niektoré svoje triky odovzdáva druhým.“ Jeden mladý zločinec povedal: „Vo väzení som dosiahol takú úroveň vzdelania, že som sa mohol stať učiteľom zločinu.“