„OZDOBOU mladých je ich moc,“ píše sa v Prísloviach 20:29. (Katolícky preklad) Ak si chorý alebo si inak zdravotne postihnutý, možno máš pocit, že tento text sa na teba vôbec nevzťahuje. A predsa sa môže! Mnohým mladým, ktorí sú chronicky chorí alebo inak zdravotne postihnutí, sa darí prekonávať túto skľučujúcu prekážku. Prebuďte sa! viedlo rozhovor so štyrmi z nich.

Hiroki z Japonska už od narodenia trpí mozgovou obrnou. Hovorí: „Moje krčné svaly nedokážu vzpriamene držať hlavu a ruky robia presný opak toho, čo chcem. Som úplne závislý od pomoci druhých.“

Natalie a jej brat James, ktorí žijú v Južnej Afrike, od narodenia trpia zriedkavou formou trpasličieho vzrastu. Natalie má aj skoliózu, deformáciu chrbtice. „Chrbticu mi operovali už štyrikrát,“ hovorí, „a pre jej vychýlenie mám slabé pľúca.“

Timothymu z Británie v 17 rokoch diagnostikovali syndróm chronickej únavy. Hovorí: „Bol som zdravý a aktívny, ale ani nie za dva mesiace som tak zoslabol, že som sa nevládal udržať na nohách.“

Danielle z Austrálie v 19 rokoch diagnostikovali cukrovku. „Keďže na človeku cukrovku nevidno,“ hovorí, „niektorí ľudia si neuvedomujú, aká je to vážna choroba. Môžem na ňu dokonca zomrieť.“

Ak trpíš nejakou chorobou alebo si nejako postihnutý, vyjadrenia Hirokiho, Natalie, Timothyho a Danielle ťa nepochybne  povzbudia. Ak máš dobré zdravie, ich vyjadrenia ti pomôžu viac chápať tých, ktorí zápasia s chorobou alebo s postihnutím.

Prebuďte sa!: Čo je pre teba najťažšie?

Natalie: Pre mňa je najťažšie vyrovnať sa s tým, ako ľudia reagujú, keď ma vidia. Mám pocit, akoby sa na mňa sústavne niekto pozeral, a to ma oberá o pokoj.

Danielle: V prípade cukrovky je najdôležitejšie vedieť, čo a v akom množstve jesť a aké jedlá obmedziť. Nevyrovnanosť v jedle môže spôsobiť hypoglykémiu, následkom ktorej môžem upadnúť do kómy.

Hiroki: Mám špeciálny invalidný vozík vyrobený na mieru. Asi 15 hodín denne som v jednej polohe. Nespávam dobre. Prebudí ma aj ten najmenší šum.

Timothy: Najprv bolo pre mňa najťažšie prijať skutočnosť, že som chorý. Bol som z toho vykoľajený.

Prebuďte sa!: Aké ďalšie ťažkosti ešte prežívaš?

Danielle: Cukrovka ma veľmi unavuje. Potrebujem spať viac než ostatní v mojom veku. Cukrovka je tiež chronická choroba, ktorá sa nedá liečiť.

Natalie: Moja výška mi znepríjemňuje život. Je pre mňa náročné robiť aj bežné veci — napríklad načiahnuť sa za výrobkami na regáli v obchode. Keď som na nákupoch sama, stojí ma to veľa úsilia.

Timothy: Musím sa vyrovnávať s neutíchajúcou bolesťou a obdobiami depresie. Skôr než som ochorel, bol som veľmi aktívny. Mal som prácu a vodičský. Venoval som sa športu — futbalu a squashu. Teraz som na vozíku.

Hiroki: Mám poruchu reči. To ma trápi a bráni mi začať rozhovor. Moje ruky sa hýbu nekontrolovane a občas niekoho nechtiac udriem. A keďže mám problém rozprávať, nedokážem povedať ani len „prepáčte“.

Prebuďte sa!: Čo ti pomáha vyrovnať sa s tvojou situáciou?

Danielle: Snažím sa v živote zameriavať na dobré veci. Mám úžasnú rodinu, láskyplných priateľov v zbore a predovšetkým ma podporuje Jehova Boh. Snažím sa tiež mať najčerstvejšie informácie o tom, ako držať cukrovku pod kontrolou. Uvedomujem si, že zdravie nemôžem brať na ľahkú váhu, a robím všetko pre to, aby som ho udržala v čo najlepšom stave.

Natalie: Posilňuje ma modlitba. Snažím sa riešiť problémy postupne. Keď som plne zamestnaná, nezaoberám sa negatívnymi myšlienkami. Okrem toho mám úžasných rodičov, ktorým sa môžem zveriť.

Timothy: Každý deň robím niečo duchovné, hoci len krátko. Napríklad každý deň začínam rozborom denného textu. Osobné štúdium Biblie a modlitba sú pre mňa veľmi dôležité, najmä keď som citovo na dne.

Hiroki: Snažím sa netrápiť s tým, čo nemôžem zmeniť. To by bolo iba márnenie času. Na druhej strane však robím všetko, čo je v mojich silách, aby som zlepšoval svoju duchovnosť, a nevyužívam svoj stav ako výhovorku, prečo neštudovať Bibliu. Keď nemôžem spať, tak sa modlím. — Rimanom 12:12.

Prebuďte sa!: Ako ťa druhí povzbudzujú?

Hiroki: Starší ma vždy chvália za to málo, čo dokážem spraviť. Bratia a sestry zo zboru  ma berú so sebou na opätovné návštevy a biblické štúdiá. — Pozri Rimanom 12:10.

Danielle: Najviac asi na mňa zapôsobí, keď ma bratia a sestry v zbore úprimne chvália. Tak vidím, že ma majú radi, a dáva mi to silu ísť ďalej.

Timothy: Máme jednu staršiu sestru, ktorá vždy vyvinie iniciatívu, aby sa so mnou na zhromaždení porozprávala. Povzbudzujú ma aj starší a ich manželky a dávajú mi praktické rady. Jeden starší, ktorý má 84 rokov, mi pomáha stanovovať si dosiahnuteľné ciele. Istý služobný pomocník ma vzal so sebou do služby do obvodu, v ktorom som sa mohol pohybovať na vozíku. — Pozri Žalm 55:22.

Natalie: Len čo vkročím do sály Kráľovstva, moji duchovní bratia a sestry ma vítajú so širokým úsmevom. Starší členovia zboru majú pre mňa vždy nejakú peknú myšlienku napriek tomu, že aj oni majú ťažkosti. — Pozri 2. Korinťanom 4:16, 17.

Prebuďte sa!: Čo ti pomáha udržiavať si pozitívny postoj?

Hiroki: Som jedným z Jehovových svedkov a táto skupina ľudí má jasnú nádej. Keď si uvedomujem, kam patrím, pomáha mi to byť pozitívny. — Pozri 2. Paralipomenon 15:7.

Danielle: Uvažujem, aké vzácne je to, že môžem rozumieť Božiemu predsavzatiu. Niektorí ľudia majú dobré zdravie, no i tak nie sú spokojní so životom tak ako ja. — Pozri Príslovia 15:15.

Natalie: Podľa mňa je dôležité byť s ľuďmi, ktorí sú pozitívni. Veľmi ma tiež povzbudzuje, keď si čítam skúsenosti ľudí, ktorí slúžia Jehovovi napriek skúškam. Keď idem do sály Kráľovstva, vždy viem, že ma to posilní a pripomenie mi to, akou výsadou je byť Jehovovou svedkyňou. — Pozri Hebrejom 10:24, 25.

Timothy: Podľa 1. Korinťanom 10:13 Jehova nedovolí, aby sme zažívali viac, než môžeme zniesť. Ak mi Stvoriteľ dôveruje, že sa dokážem vyrovnať s touto skúškou, kto som ja, aby som proti tomu namietal?